Krásy Srí Lanky na fotkách: Budhov zub, tajomstvo čaju a Adamova skala

Srí Lanka, to nie sú len nádherné pláže, podmania si vás jedinečné relikvie, rozprávkové pevnosti i dobrota niektorých ľudí.

Pevnosť na Levej skale, Budhov zub, záhadná stopa na Adamovej hore a tajomstvo miestneho čaju. To sú štyri ciele, za ktorými sme sa tentoraz vybrali do podmanivej Srí Lanky. Vedome sme sa vzdali pôvabov malebného pobrežia ostrovnej krajiny s nádejou, že putovanie po vnútrozemí nám prinesie nielen zadosťučinenie, ale hádam aj štipku múdrosti.

Levia skala

Najpriamejšia cesta nebýva vždy tá najzmysluplnejšia. Ak sa vyberiete do pevnosti Sígirija, bola by veľká škoda nenavštíviť najprv neďalekú Dambullu. Vítajú vás tam neodbytné zástupy domácich so skomolenou anglickou otázkou „Ju from kántry?“ A Zlatý chrám.

Je to moderná novodobá stavba s obrovským zlatým Budhom v sediacej polohe, s palcom a jedným prstom spojenými do kruhu. Pôsobí pokojne, no príliš gýčovito. Ťaží z výhodnej polohy, pretože od neho vedie strmá skalná cestička, husto posiata žobrákmi a predavačmi suvenírov, priamo k dambullským jaskynným chrámom.

Žobráci tu majú koláče bez práce. Organizované zájazdy z pobrežných hotelov pravidelne privážajú turistov. Ak by aj turisti nenašli v sebe trochu zľutovania, sú tu mnísi. Tí majú povinnosť prispievať, a tak žobráci každý deň niečo „zarobia“.

Niektorí zrejme aj viac ako obyčajní ľudia - rybári alebo zberači ovocia. Tesne pod vrcholom zalesneného kopca pod mohutným skalným previsom ležia budhistické stavby tvorené bielym stĺporadím. Sú to vstupy do starobylých jaskýň, bohato zaplnených dokonale zachovanými sochami Budhu vo všetkých polohách, veľkostiach, v rôznych farebných vyhotoveniach.

Zubom času nepoznačené nástenné a stropné maľby vyvolávajú silné pocity duchovna a mystiky. Na skok od Dambully nájdete pravdepodobne najväčšie lákadlo na Srí Lanke, marketingovo šikovne nazývané ôsmy div sveta - Leviu skalu s pevnosťou Sígirija.

Vo vodných záhradách s fontánami, rezervoármi, bazénmi sa pred necelými dvomi tisícročiami kúpali konkubíny kráľa Kassapu. Vládca z obáv pred svojím bratom Dhatusenom, s ktorým nemal práve ideálne rodinné vzťahy, dal vybudovať pevnosť na skale vysokej dvesto metrov.

Podľa dostupných záznamov bolo dielo dokončené v roku 485 nášho letopočtu. Stúpame po strmých schodoch vytesaných v skale, sprevádza nás hustý dážď. Fresky s vyobrazeniami sígirijských krások sú pred zlým počasím chránené skalným previsom.

Naturalistické vyobrazenie s dokonale zachovanými farbami z laického pohľadu vôbec nepôsobí nábožensky. Za freskami pokračujeme po zrkadlovej stene posiatej vyrytými nápismi od nekultúrnych návštevníkov. Najstarší nápis má tisíctristo rokov a prirodzene sa z neho stalo historické dedičstvo.

Je to príklad paradoxnej situácie, keď aj vandalizmus môže byť hodnotný. Tesne pod vrcholom sa šplháme za pomoci reťazí po úzkom oceľovom schodisku v návaloch silného dažďa. Prežívame nebezpečné chvíle. Musíme sa sústrediť na každý krok. Zvažujeme dokonca, že to vzdáme, ale predsa len zabojujeme. Dáždnik je neúčinný. Po niekoľkých minútach, už dokonale premočení, konečne stojíme na vrchole.

Námaha aj riziko sa oplatili, aj keď krásne výhľady na mestá Kandy, Anuradhapura, Polonnaruwa si môžeme iba predstavovať.

Budhov zub

Mesto Kandy je počas splnu stredobodom vesmíru. Budhisti majú sviatok Moon Poja, vďaka čomu je nádvorie Chrámu Budhovho zuba plné pútnikov. Chrám Budhovho zuba je významná budhistická svätyňa. Ako sa dá vydedukovať už z jeho názvu, je tu uložený Budhov zub - najvýznamnejšia budhistická relikvia a najvzácnejší predmet na Srí Lanke.

Samotný zub nesmie nikdy opustiť priestory chrámu. Zákaz je mimoriadne prísny. Pri náboženskom sviatku Esala Perahera kráča na čele povestného sprievodu sloní kráľ. Traduje sa, že na jeho chrbte je umiestnená schránka s Budhovým zubom.

V skutočnosti je prázdna. Zhodou okolností je práve Štedrý deň. Objavujeme štýlovú a draho sa tváriacu reštauráciu s hotelom. „Poďte ďalej, je otvorené,“ volá na nás päťdesiatnik vyzerajúci ako Európan, dokonca priamo Talian.

Hoci až 70 percent obyvateľov Srí Lanky sú budhisti, žije tu aj veľa hinduistov a moslimov. Čo do počtu sú štvrtou náboženskou menšinou kresťania, tvoria vyše sedem percent. „Vidím, že máte fotoaparát. Nechcete si vyfotografovať Kandy z vtáčej perspektívy? Z terasy mojej reštaurácie budete dobre vidieť na kandské jazero s Chrámom Budhovho zuba na jeho brehu.“ Nemusí nás ďalej presviedčať.

Pohľadnicový výhľad na celé mesto ako zo sna o Srí Lanke je dostatočné lákadlo. „Nech sa páči, džús z papáje na účet podniku.“ Zavládne pohoda. Spomíname na známych, myslíme na rodinu a popri tom rozmaznávame chuťové receptory.

Morská ryba so zeleninou, s vyprážanými kešu orieškami a so šťavou z papáje tvoria delikátne tropické štedrovečerné menu. Po večeri neodoláme predstaveniu kandských tancov v kultúrnom dome neďaleko Chrámu Budhovho zuba.

Stará stavba priam volá po vymaľovaní, zasklení rozbitých okien, vyhnaní netopierov. Ani tieto kozmetické nedostatky nebránia bubeníkom udávať rytmy rôznych tradičných tancov z okolia Kandy aj zo vzdialenejších častí ostrova.

Sledujeme pôsobivé predstavenie pestro oblečených tanečníc a tanečníkov. Choreografie predstavujúce súboj masiek kobry a páva, tanec hrdličiek, zaklínač hadov, farebné vyhotovenie štátnej hymny, hltači ohňa aj chôdza po žeravých uhlíkoch dávajú bodku za tropickým Štedrým dňom.

Záhadná stopa

Ďalším cieľom našej cesty je posvätné miesto na Adamovej hore, na ktoré si nárokujú štyri náboženstvá. Úmornú cestu vlakom si krátime rozhovorom s hluchonemým kuchárom z Hattonu. Bez jediného slova nám „hovorí“ o svojom šťastnom manželstve, šesťročnej dcére aj o svojich zážitkoch z výstupu na Adamovu horu.

Nerozpráva, nepočuje, ale jeho mimické umenie je dokonalé. Po niekoľkých hodinách trmácania po horských chrbtoch rýchlosťou zdochýnajúceho hada vystupujeme v mestečku Hatton. Niekoľko šoférov tuk-tukov aj ozajstných taxikárov sa okolo nás zbehlo ako kŕdeľ supov.

Trhajú sa o korisť. Ostrieľaní skúsenosťami z cestovania po Srí Lanke sa pýtame, ako ďaleko je autobusová stanica. Taxikár tvrdí, že len jeden kilometer, a tak zisťujeme, za akú cenu by nás tam svojím tuk-tukom odviezol. Vyšla z neho suma dvesto rupií.

„Za jeden kilometer?!“ skríkol som. V prepočte je to síce len niečo vyše eura, ale na miestne pomery je to nehorázny peniaz. Prešla ma chuť na zjednávanie. Podobne ako vo vlaku, aj tu sa na nás usmeje šťastie.

Celú situáciu s bezpečným odstupom sledovala drobná chudá starenka v bielych kvetovaných šatách. Neskôr sme sa dozvedeli, že sa volá Brenda. Starenka odháňa dotieravých taxikárov a odtiahne nás preč z chaotického klbka zlodejských šoférov.

Nasledujeme ju a zistíme, že má rovnaký cieľ cesty ako my - mestečko Dalhousie, vybudované na úpätí Adamovej hory. Pracuje v penzióne Green House, kde zhodou okolností máme rezerváciu. Spolu s Brendou sa do penziónu dopravíme autobusom.

Večeriame tradičné rice and curry - ryžu s karí, popíjame výborný čaj za stolom s medzinárodnou zostavou mladých ľudí s rovnakým cieľom, aký máme my - nočný výstup na 2 243 metrov vysoký Adam’s Peak, Srí Pada alebo jednoducho a po našom Adamovu horu.

Adamova hora je vábnička. V období pútí priláka tisíce veriacich aj neveriacich, domácich aj turistov. Svoje eso skrýva na samom vrchole. Polmetrová priehlbina v skale, nad ktorou je vybudovaná budhistická minisvätyňa, pripomína odtlačok ľudskej nohy.

Podľa tohto odtlačku dostala hora meno Srí Pada, teda Posvätná stopa, ktorú tu podľa budhistov zanechal sám Budha. Podľa moslimov to bol zas Adam, ktorý si myslel, že po vyhnanstve sa opäť nachádza v raji. Ďalším svetovým náboženstvom nárokujúcim si na posvätné miesto je hinduizmus.

Podľa hinduistov patrí odtlačok bohovi Šivovi. Kresťania majú na celú vec vlastný názor. Stopa patrí svätému Tomášovi, zakladateľovi kresťanstva v Indii.

Príbeh čaju

Nádherné okolie horského mesta Nuwara Elija patrí dôkladne upraveným čistým čajovým plantážam, no na terasovitých políčkach sa darí vypestovať najlepšiu zeleninu na ostrove. Nuwara Elija je najvyššie položené mesto na Srí Lanke a je to vlastne kus Anglicka umiestnený vysoko v tropických horách.

Klíma a podnebie pôsobia, akoby si ich anglickí kolonizátori priniesli priamo zo svojho domova. Je chladno. Zamračená obloha a časté zrážky sú skôr pravidlom ako výnimkou. Celkovo je Nuwara Elija, najmä vplyvom Angličanov, odlišná od zvyšných srílanských miest.

Dominuje v ňom obrovská dostihová dráha, futbalové aj kriketové ihrisko. „Na Srí Lanke existujú dva základné spôsoby pestovania čaju - klonované čajovníky, ktoré pri pohľade z výšky tvoria ucelený hustý koberec, a tradičnou metódou individuálne pestované kríky. Kobercová metóda je komerčnejšia a výsledok nedosahuje takú kvalitu ako pri metóde individuálnych kríkov. Tie sa každé štyri až päť rokov od koreňa vysekávajú, no už o štyri mesiace sú pripravené na nový zber. Z toho dôvodu sú niektoré čajovníky staré aj sto rokov,“ zanietene opisuje náš šofér.

Vysvetľuje, čo všetko si vyžaduje čajový biznis, ale aj to, že čajové kríky v skutočnosti nie sú kríky, ale stromy, ktoré by v prírode narástli do výšky okolo osem metrov.

To by bol asi komplikovaný zber. V čajovej továrni Labookellie nám mladá sprievodkyňa potvrdzuje informácie od taxikára, pridáva detaily o postupoch výroby jednotlivých druhov, zbere, triedení, sušení, oxidácii, degustácii aj kvalitatívnych triedach.

Potom si už len vychutnávame šálku výborného originálneho čaju Labookellie v miestnej čajovni.