Peking na záberoch z júna 1989, keď sa tu odohrala demonštrácia študentov. Vtedajšia vláda proti nim poslala tanky.

Lož stará 25 rokov? Masaker na Námestí nebeského pokoja môže byť mýtus

V roku 1989 sa v metropole Číny odohrala udalosť, ktorá vstúpila do dejín pod názvom masaker na Námestí nebeského pokoja. Čínska armáda vtedy brutálne potlačila študentskú demonštráciu. Nemecký portál však tvrdí, že všetko môže byť inak.

Píše sa 4. jún 1989. V metropole Číny to vrie. Pekingské Námestie nebeského pokoja Tchien-an-men, ktoré je s rozlohou 880 krát 500 metrov tretie najväčšie na svete, zaplnili davy študentov protestujúcich proti byrokracii a korupcii vo verejnej sfére a žiadajúcich dialóg s vládou.

Vedenie krajiny posiela odpoveď, po akej sotva niekto túžil. Proti študentom nastupujú vojaci čínskej ľudovej oslobodeneckej armády a zasahujú proti nim tankami a ostrými nábojmi. Údaje o obetiach sa dodnes rôznia. Sovietske tajné služby ich počet odhadli na tritisíc. Oficiálne úrady v Číne to však popierajú.

Pokoj či masaker?

Dvadsaťpäť rokov po pekingskej tragédii však prenikajú na verejnosť prekvapujúce skutočnosti. Hoci vošla do dejín pod názvom „Masaker na Námestí nebeského pokoja“, do ľudí sa vraj na námestí nestrieľalo. A už vôbec nie tak, aby zahynuli stovky ľudí.

„Neexistujú žiadne fotografie ani videozáznamy, ktoré by zachytávali, ako boli na námestí zastrelení ľudia, alebo ich prešli tanky. Snímka, na ktorej vidieť, ako študenta prevalcoval tank, pochádza z križovatky vzdialenej 600 metrov od námestia,“ píše portál nemeckej televízie n-tv.de.

Ako dodáva, mainstreamové svetové médiá roky šírili nesprávne informácie a tretie najväčšie námestie sveta sa tak v protiklade so svojím názvom stalo symbolom tragédie a vojenských represálií. Ponúkali verejnosti fotografie demonštrujúcich študentov, čínskych tankov a vojakov pripravených strieľať.

Nositeľ Pulitzerovej ceny Nicholas D. Kristof napísal o udalostiach správu z Námestia nebeského pokoja, v ktorej sa snažil informovanie verejnosti napraviť. Ako konštatuje portál n-tv.de, americý denník New York Times ju uverejnil na zadnej strane. O „mýte nebeského pokoja“ písal aj Jay Mathews pre periodikum Washington Post.

Strieľanie do vzduchu

Čínske vedenie masaker od začiatku popieralo a podľa tajných dokumentov sa dokonca v inštrukciách spomínala snaha zabrániť krviprelievaniu. Tritisíc študentov zhromaždených okolo pamätníka vojny a spievajúcich internacionálu, síce obkľúčili vojaci s bajonetmi, podľa svedkov sa však nestrieľalo.

Reportér spravodajskej agentúry DPA Edgar Bauer stál na severovýchodnom okraji námestia. Ani on ani jeho kolegovia nespozorovali, aby vojaci do študentov strieľali. Korešpondent UPI David Schweiberg bol priamo v dave a potvrdil, že armáda strieľala do vzduchu iba na výstrahu.

Dokonca aj Robin Munro zo ľudskoprávnej organizácie Asia Watch, ktorý opúšťal zhromaždenie medzi poslednými, masaker poprel, píše ďalej n-tv.de.

Ako sa teda mohli na verejnosť dostať skreslené informácie? Odpoveď je šokujúca. Podľa portálu boli novinári spravodajských televízii CNN a BBC mimo diania. Pohybovali sa v hoteli, ktorý bol 600 metrov od Námestia nebeského pokoja – bez toho, aby sa vôbec vybrali skontrolovať situáciu do terénu. Reportér BBC potom oznámil, že vojaci strieľali námestí do študentov.

„Korešpondent BBC James Miles z hotela tiež odoslal nepravdivú informáciu, ktorú musel neskôr napraviť vetou – Na Námestí nebeského pokoja nebol žiaden masaker,“ uzatvára portál n-tv.de.

  • Plus7dni.sk
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].