Úkladná vražda: Trojica stredoškolákov sa na ňu pripravila - taxikára usmrtila viacerými bodnými ranami. Dnes sedí vo väzení.

Ľudí, ktorí páchajú zločiny v mene satana, pribúda. Aj medzi deťmi!

Tínedžerka takmer umučila na smrť desaťročnú kamarátku. Prípadov detskej agresie odvolávajúcej sa na satanizmus pribúda. Ako chrániť naše deti?

Prípad pätnásťročnej dievčiny, ktorá so sekerou v ruksaku vylákala do lesa kamarátku mladšiu o päť rokov, spôsobila jej viaceré zranenia a odsekla prst, vystrašil Česko. Páchateľka podľa svedkov informovala o svojom zámere na sociálnej sieti - vraj chcela zabíjať v mene satana.

Prípad, ktorý sa odohral v okrajovej časti Brna, nie je jediný, kde sa ako motív konania uvádza satanizmus. Spomínal sa aj vlani, keď trojica stredoškolákov z Liptovského Mikuláša na smrť dobodala taxikára.

Zdá sa, že násilných prípadov odvolávajúcich sa na satanizmus v našich končinách pribúda. Väčšine tragédií by sa pritom dalo predísť - kľúčovú úlohu zohrávajú rodičia.

Realita verzus dohady

O brnianskej tragédii sa toho vie málo. Tínedžerka vraj vylákala do lesa v okrajovej časti Brna, v Bosonohách, desaťročnú kamarátku. Dievčinu priviazala k stromu a mučila - odsekla jej prst a uštedrila ďalších sedem rán. Keďže aktérmi sú deti, polícia je skúpa na slovo. „Je to veľmi neobvyklý prípad. Ide o ťažké napadnutie, prípad vyšetrujeme,“ zhrnul policajný hovorca Bohumil Malášek.

Okolnosti činu opisujú ľudia, ktorí tvrdia, že útočníčku poznali. „Na tú pätnásťročnú by som to nikdy nepovedala. Bola pekná, muselo sa jej niečo stať. Počula som, že v minulosti chodila na psychiatriu. Niekto hovoril, že uctieva satana,“ povedala českým médiám žena žijúca v rovnakej štvrti ako rodina útočníčky.

Novinárom tvrdila, že do lesa šiel aj páchateľkin brat. Keď vraj sestra vytiahla náčinie - sekeru a nôž, chlapec ušiel. „Dievča pobodala a dosekala sama. Dopadlo by to asi zle, keby sa obeti nepodarilo utiecť a zavolať rodičov,“ dodala žena pod podmienkou zachovania anonymity. Iná suseda zas uviedla, že útočníčka informovala o zámere na internete.

„Mala napísané na Facebooku, že niekoho zabije v mene satana,“ dušovala sa. Podľa Mladej fronty DNES však ani páchateľkina rodina nevie, čo presne sa na mieste odohralo. „Nechápem, ako nejaká miestna klebetnica môže vedieť, kto kde koho priväzoval. Navyše, má informácie z druhej ruky,“ citovali noviny jednu z príbuzných. Fakt je, že zranené dievča ošetrili v brnianskej nemocnici.

„Jeho hospitalizácia trvala niekoľko dní,“ potvrdila hovorkyňa Fakultnej nemocnice Brno Anna Mrázová. Útočníčku obvinili z pokusu o vraždu a skončila vo väzbe. V prípade dokázania viny jej hrozí polovičný trest ako dospelej osobe - sedem a pol roka za mrežami.

Motív neznámy

Detský psychológ Petr Sakáč upozorňuje, že o motívoch tínedžerkinho konania sa možno iba dohadovať. „Mohla to byť aj nehoda alebo hra. V tomto veku majú deti sklony napodobňovať vzory, napríklad prevzaté z detektívok. Dnes, keď sa všetko priostruje, nejde o nič nezvyčajné, no musíme si počkať na závery vyšetrovania polície a správu súdnych znalcov.“

Brnianska tragédia podľa neho provokuje svojou bizarnosťou. „Aj keby šlo o skrat alebo hádku, musela si uvedomovať, čo spôsobuje, ak nie je psychicky chorá alebo neberie drogy,“ poznamenal Sakáč na adresu páchateľky.

Krátko po tom, čo české médiá informovali o šokujúcom prípade, sa objavila ďalšia správa o krutosti údajného prívrženca satanizmu. Tentoraz bol agresorom dospelý muž - tridsaťštyriročný Mickey Christiansen, obeťou jeho partnerka zo Zlína. Zoznámili sa, keď mala pätnásť rokov. Odvtedy jej zakazoval chodiť do školy, k lekárovi a stretávať sa s priateľmi.

Keď otehotnela a samovoľne potratila, prinútil ju zobrať mŕtvy plod do lesa a obetovať ho satanovi. Úrady sa o týraní dozvedeli po tom, čo žena druhý raz otehotnela a začala trpieť posttraumatickou stresovou poruchou. Muž skončil vo väzbe.

Satanizmus nie je o násilí

Fakt, že nejeden agresor zdôvodňuje svoje konanie sympatiami so satanizmom, môže navodzovať dojem, že nebyť existencie tohto fenoménu, násilia vo svete by bolo menej. Vyhovoriť sa na -izmus by však bolo krátkozraké a mohlo by sa vypomstiť. Navyše, keď ani jeden z kľúčových moderných smerov satanizmu nespomína násilie a agresiu voči iným.

Satanizmus nie je jednotné filozofické hnutie, ale má mnoho podôb a smerov. Kultúrna antropologička Katarína Nádaská pripomína, že neexistuje spoločná posvätná kniha, vodca, ústredie ani spoločná viera v existenciu satana. Jeho korene siahajú už do staroveku - náboženskí satanisti mali v staroveku veľmi silný kult lilith.

Prvé významnejšie prúdy vznikli v stredoveku, najmä vo Francúzsku a v Anglicku. „Vyznačovali sa iniciačnými rituálmi, uctievaním satana ako boha, napodobňovaním katolíckej omše satanskou omšou, obradu krstu a poslednej večere,“ vysvetľuje Nádaská. V zásade išlo o vzdor proti kresťanstvu.

„V náboženskom satanizme sa satan uctieva ako duchovná bytosť, ktorá dáva silu svojim vyznávačom,“ dodáva odborníčka. Novodobý satanizmus sa začal formovať v devätnástom storočí. Za jeho zakladateľa možno označiť anglického okultistu a spisovateľa Aleistra Crowleyho, ktorý vychádzal z myšlienky: „Rob, čo chceš, nech je jediným tvojím zákonom!“

Niektoré Crowleyho magické rituály využívali sexuálne praktiky aj drogy. Ďalšou kľúčovou postavou bol Američan Szandor LaVey zdôrazňujúci rozvoj osobnosti a sebarealizáciu. Satana nepovažoval za doslovné božstvo, ale za symbol pozemských hodnôt.

Virtuálna (ne)realita

Problém je, že na internete možno nájsť mnoho skupín, ktoré sa síce „hlásia“ k satanizmu, no fakticky s ním nemajú nič spoločné. „Filozoficky presvedčených o satanizme je málo,“ zdôrazňuje Nádaská.

Podľa odborníčky je až zarážajúce, akí mladí ľudia a koľkí diskutujú na internetových fórach o mágii, vampirizme či okultných vedách, ktoré však nijako nesúvisia so satanizmom. Láka ich niečo tajuplné, mystické, čo popiera zaužívané pravidlá a hodnoty.

Už menej záleží, či a do akej miery to zodpovedá skutočnosti. Najväčším rizikom však je, že mnohé skupiny, ktoré sa zastrešujú satanizmom, vyžadujú od stúpencov takzvanú skúšku odvahy.

„Ak sa dotyčný jedinec chce stať členom, preniknúť medzi takzvanú elitu virtuálneho sveta, musí splniť skúšku odvahy,“ vysvetľuje Nádaská. Nezriedka ide o skutok s jediným cieľom - ublížiť inému. K najzraniteľnejším patrí počítačová generácia vo veku od štrnásť do osemnásť rokov, ktorá vyrástla na počítačových hrách, kde je normálne zabíjať, a svoj život „žije“ na internete.

„Hranice medzi virtuálnou realitou a skutočným životom sa stierajú, schopnosť rozlíšiť, čo je normálne a čo už je za hranicou, sa otupuje,“ varuje Nádaská. Výsledkom sú deti so zníženou schopnosťou empatie, citovo chladné osobnosti schopné ísť za hranu.

Základom je rodina

Psychologička Mirina Hochelová potvrdzuje, že či už počítačové hry, alebo internetové skupiny prezentujúce agresivitu ako niečo normálne získavajú mladých pre násilie. Problém pritom nie je iba vo virtuálnom svete, ale najmä v rodine a prostredí, kde dieťa vyrastá.

„Deti s rodinným zázemím a pestrým životom násilie odmietnu. Ten, kto nemá dobrú skúsenosť s reálnym svetom - problémy v rodine, napätie, konflikty, hádky či nebodaj domáce násilie, ale aj šikanovanie v škole -, uniká do virtuálneho sveta. Taká osobnosť je potom ľahko ovplyvniteľná,“ upozorňuje Hochelová.

Hochelová i Nádaská vidia hlavný problém v nezáujme rodičov o deti, respektíve v tom, že nemajú na potomkov čas. „Rodičia nevedia, čo robia deti vo voľnom čase, s kým sa stretávajú, aké problémy ich trápia. Zarábajú na určitý štandard, splácajú hypotéky a nemajú čas na vzťahy,“ dôvodí Hochelová. Podľa nej si dnes vyberáme to, čo je najnutnejšie, a nie to, čo je najdôležitejšie.

„Robíme, čo musíme, a už sa nám do toho nezmestí, čo chceme. Výsledkom je stres, nervozita a napätie,“ dodáva. Katarína Nádaská pripomína, že bežnou realitou v rodinách je komunikácia cez internet.

„Nemáme čas osobne sa porozprávať, sadnúť si k spoločnej večeri či nedeľnému obedu. Namiesto toho si nechávame odkazy na sociálnej sieti.“ Slová odborníkov zrejme budú znieť väčšine rodičov ako klišé. Horšie je, že na klišé sa menia aj pohoršené reakcie šokovaných rodičov, keď dôjde k podobnej tragédii, aká sa stala v Brne.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní