Majú Česi svojho Kotlebu? Bývalý policajt chce koncentráky pre moslimov

Aj za Moravou by mohli z voličskej nespokojnosti ťažiť extrémisti.

Predpovedá volebný úspech Mariana Kotlebu podobný scenár aj v budúcoročných voľbách do dolnej komory českého parlamentu? Ak máme veriť volebným prieskumom, zatiaľ sa Česko nemusí báť parlamentného nástupu strany kotlebovského strihu. Zatiaľ.

U českého voliča však v posledných mesiacoch cítiť kombináciu veľkej nespokojnosti a intenzívneho strachu. „Debaty pri pár pivách“ sa tak viac a viac pretavujú do podpory čoraz temnejších smerov politického spektra.

„Výsledky slovenských volieb sú pre českú politickú scénu zrozumiteľnou správou. Ak sa protestnou stranou môžu stať obdivovatelia fašistického režimu, je to vážne varovanie. Hrozba protofašistických strán, ktoré sa síce nehlásia k totalitným ideológiám, ale preberajú ich myšlienkové schémy a prístup k riešeniu problémov, je živá aj v Česku,“ tvrdí rázne komentátor Martin Čaban.

Ktoré strany a jej predstavitelia sa ocitajú v hľadáčiku médií a bezpečnostných zložiek štátu?

Pozor na Úsvit

Programovo sa od Kotlebovcov veľmi nelíši parlamentný Úsvit - Národná koalícia bývalého policajta Miroslava Lidinského. Strana napríklad vyzýva na odpor k Európskej únii a NATO, protikorupčný boj, silný sociálny program s dôrazom na rodinu a prísnu ochranu hraníc a obranu všetkého národného.

Radikálnosť Úsvitu dodatočne zintenzívňuje spolupráca s iniciatívou Blok proti islamu, ktorý vedie kontroverzný vysokoškolský pedagóg Martin Konvička. Hviezda mimoriadne ambiciózneho vodcu „imigračného vzdoru“ sa však namiesto parlamentu môže dostať aj do basy.

„Ak by došlo k najhoršiemu, tak koncentráky pre moslimov budú. Našťastie, nie bohužiaľ. Sami si o to koledujú.“ Práve tieto svoje slová musí Konvička ešte pred voľbami vysvetliť pred súdom.

Za trestný čin podnecovania nenávisti voči skupine osôb alebo obmedzovanie ich práv a slobôd mu pritom hrozia tri roky väzenia. Ďalšou stranou s pronárodnou rétorikou je Sloboda a priama demokracia Tomia Okamuru. Práve tento česko- japonský podnikateľ v cestovnom ruchu založil parlamentný Úsvit.

Po obvineniach z finančných podvodov sa strana rozpadla a Okamura si založil vlastnú. Rétoriku nezmenil. Naopak, i on pritvrdzuje a volá napríklad po „konečnom riešení rómskej otázky“. Ako svetlý príklad uvádza exministra pre regionálny rozvoj a súčasného senátora Jiřího Čuněka, ktorý rómsku otázku vo Vsetíne „vyriešil“ tak, že Rómov odsťahoval do kontajnerov za mesto.

Úsvit a SPD v prieskumoch oscilujú okolo štyroch percent, čiže tesne pod päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti.

Robotníci a Bartoš

Čiernym koňom českých extrémistov by však mohla byť Robotnícka strana sociálnej spravodlivosti, ktorú vedie harcovník radikálnej scény Tomáš Vandas. Od súdneho rozpustenia Robotníckej strany v roku 2010 vystupuje ako jej nástupkyňa.

Je tu teda zjavná podoba s politickým osudom Mariana Kotlebu a jeho Ľudovej strany Naše Slovensko, respektíve Slovenskej pospolitosti. Podľa volebného modelu STEM sa podpora strany pohybuje okolo jedného percenta.

Práve jej členovia a sympatizanti s vyholenými hlavami a v čiernych kuklách radi navštevujú lokality, kde žijú „neprispôsobiví“. Nakoniec je tu Národná demokracia Adama B. Bartoša, ktorá patrí k politickým stranám s najradikálnejšími antisemitskými a extrémistickými názormi.

Okrem svojich antisemitských výrokov sa líder národných demokratov preslávil tiež výzvami na to, aby „armáda do utečencov strieľala na hraniciach alebo aby kvôli nim obnovila koncentračný tábor v Terezíne“.

Podpora strany sa zatiaľ pohybuje vo všetkých prieskumoch takmer na nemerateľnej hranici - čoraz väčšia účasť verejnosti na demonštráciách, kde vystupuje Bartoš, však začína byť mimoriadne nepríjemnou správou pre všetky parlamentné strany.