Marihuana a poldecák. Týmto sa športovci burcujú k lepším výkonom

Na športovcov číha množstvo dopingových nástrah, niektoré z nich užívame bežne.

Marihuanový koláčik, poldeci aj pohár vína. Čudovali by ste sa, čo všetko v dnešnom profesionálnom športe môže byť za určitých okolností doping. Mnohí z nás by testami zrejme len tak ľahko neprešli.

Proti stresu

Pred dvanástimi rokmi medzi doping patril aj kofeín, ktorý sa nachádza v káve, a vážne sa uvažovalo o cigaretách. „Chceli zakázať nikotín, ale keď to neprešlo, všetci oslavovali. Aj keď je to neetické, málokto by sa asi chcel fotiť s cigaretou v ústach na olympiáde, no fajčiarov je medzi nami dosť,“ priznáva strelkyňa Zuzana Štefečeková, dvojnásobná strieborná medailistka z olympijských hier.

Zato alkohol je pri viacerých športoch zakázaný. Aj strelci si naň dávajú pozor. Na rozdiel od športových letcov, vodných motoristov či automobilových pretekárov fúkať tesne pred súťažou nemusia, no pijatike sa zväčša vyhýbajú.

„Alkohol, to teda nie. Zabilo by ma to. Takí Taliani si už dva dni pred súťažou nemôžu dopriať ani dve deci červeného. A z niektorých krajín sa počas celého výjazdu na preteky nesmú žiadnej pijatiky ani dotknúť,“ pokračuje Štefečeková.

Lukostreľba je ďalší zo športov, kde protidopingové predpisy alkohol nepovoľujú. Súťažiaci si už na dychové či krvné skúšky zvykli. „U nás je zakázaný odjakživa. Žiadna pevná ruka. Zakázali ho preto, lebo odbúrava stres. Fúkanie je u nás bežné. Kávičku síce môžeme, ale v konečnom dôsledku aj ona škodí. Zvyšuje tlak, rozbúcha sa vám srdce a to vám počas súťaže nijako nepomôže,“ vraví prezident Slovenského lukostreleckého zväzu Matúš Durný.

Šampanské: Jazdci si ho smú dopriať až po súťaži. Foto: profimedia.sk

Nikto neujde

Časť športovcov sa dodnes snaží o víťazstvo za každú cenu. Aj preto má Svetová antidopingová agentúra ( WADA),ktorá existuje už 17 rokov, stále plné ruky práce s určovaním, čo je a čo nie je zakázaná látka.

Pre športovca ide o kľúčovú otázku. Za pozitívny dopingový nález mu podľa nových pravidiel platných od januára minulého roku hrozia už nie dva, ale štyri roky dištancu. Za vedomý doping, no aj v prípade, že nevie dokázať, ako sa zakázaná látka do jeho tela dostala.

To už nie je reformička, ale reforma. Štvorročný dištanc zahmlieva aj svetlo na konci tunela,“ komentoval úpravu pravidiel pre rakúsku agentúru APA Christian Flick, právnik, ktorý u našich susedov zastupoval prominentných hriešnikov.

Zmenil sa aj spôsob kontrol. Každý vrcholový športovec je zaradený do elektronického systému ADAMS, v ktorom musí na štvrť roka dopredu uviesť, kde sa v ten či onen deň bude nachádzať. Cyklista Peter Sagan zúril, že pri neustálych kontrolách sa cíti ako väzeň, no nepomôže si.

„Kedysi sa trestalo za tri porušenia v priebehu roku a pol. Teraz sa športovci nesmú vyhnúť kontrole tri razy za dvanásť mesiacov. Inak nasleduje okamžitý trest,“ vraví Žaneta Csáderová, od decembra 2014 riaditeľka Antidopingovej agentúry SR.

Vie, o čom hovorí, kedysi sama robila dopingovú komisárku. „Jedna podstatná zmena však v systéme je. Už sa rozlišuje analytické a neanalytické porušenie pravidiel. Ak športovci vedia dokázať, že sa previnili neúmyselne, môže mu to pomôcť k zníženému trestu. Keď dokáže, že za jeho nálezom sa skrývajú doplnky výživy, môže ich dať na analýzu. No je to zdĺhavý a nákladný proces. Aj preto je dôležité, aby sa športovci správali zodpovedne, kontrolovali si stravu. Aj im by malo záležať, aby bol šport čistý,“ pokračuje Csáderová.

Čítajte viac:

Doping v Rusku: Dokonale prepracovaný systém podvádzania

Prím hrajú anaboliká

V štatistikách odhalených pozitívnych dopingových prípadov stále vedú anabolické látky. Tvoria takmer polovicu všetkých prípadov. Aj preto sa u nás zmenil zákon. Zneužívanie a nezákonné obchodovanie s látkami s hormonálnym účinkom a ich distribúcia sú už trestný čin.

„Už to nebude také jednoduché. WADA dokonca vypracovala zoznam ľudí, ktorí sú v treste a s ktorými športovcom neodporúča stretávať sa. Zo Slovákov tam, našťastie, nie je zatiaľ nikto,“ hovorí Csáderová.

Neúmyselný doping sa však Slovákom nevyhýba. Vlani v lete uviazol v sieti prekážkar a viacbojár Andrej Bician. Za marihuanu, ktorá dodnes rozdeľuje športový svet, dostal 31-ročný atlét osemnásťmesačný trest.

Nepovolenú látku dostal do tela v koláčikoch na párty. „Kedysi dostávali športovci za podobné prehrešky dva či tri mesiace, mne naparia rok a pol,“ posťažoval sa neskôr v médiách. Trestu však neušiel.

Americký bitkár Nick Diaz dopadol ešte horšie. S marihuanou v tele ho nachytali trikrát a vyfasoval päť rokov. Keďže má 32 rokov, šampión bojových umení má asi po kariére.

„Keby mu našli steroidy, nepoviem ani slovo, ale päť rokov za fajčenie rastliny, ktorá vás urobí šťastným,“ zastala sa ho ďalšia šampiónka, najznámejšia ženská bojovníčka Ronda Rouseyová. Márne, trest platí.

Rovnako ako zákaz marihuany, hoci odborníci sa zhodujú, že na športový výkon nemá žiadny vplyv. „Marihuana zostáva problémová látka. Stále sa o nej diskutuje. Pamätám si, že pre ňu dokonca ukladali trest aj v minigolfe, čo už je dosť kuriózne. Usvedčený hráč sa ňou snažil zvýšiť si psychickú odolnosť,“ vraví naša antidopingová šéfka.

Fajčenie marihuany dostalo do problémov viacerých basketbalistov. V NBA aj v európskych ligách. Larry Sander vlani v januári v službách Milwaukee Bucks miestnym novinám otvorene povedal: „Verím v marihuanu a v jej zdravotné účinky. Cítim sa po nej silný. Viem, že je zakázaná, no som ochotný znášať dôsledky.“ Netrvalo to dlho.

Už nasledujúci mesiac, keď ho pri jej fajčení klub prichytil znovu, mu vedenie tímu vypovedalo zmluvu. A odporučilo mu liečenie.

Odbúrava stres: Ani lukostrelci sa nemôžu posilniť poldecákom. Foto: profimedia.sk

Odteraz adresnejšie

Csáderová pripúšťa, že športovci občas dokážu byť pred antidopingovými organizáciami a tie sa ich potom snažia len dostihnúť. „Minulosť to dokazuje. V sedemdesiatych rokoch sa na Tour de France začali objavovať krvné transfúzie, potom prišiel erytropoetín (EPO) a keď sa prišlo na to, ako ho odhaliť, začal sa používať veľmi sofistikovaný mechanizmus odberu vlastnej krvi. Pred vrcholným podujatím sa odobrala a neskôr do tela vrátila. Športovec nemal v tele žiadnu cudzorodú látku, bolo ťažké odhaliť ho. Aj preto sa v súčasnosti analyzujú krvné pasy, ktoré dokážu odhaliť manipuláciu s vlastnou krvou.“

Novinkou je i zavedenie dodatočných analýz na tie látky, ktoré v daných športoch pretekárom najviac pomáhajú.

„Už nepôjde o kvantitu, ale o kvalitu. Dostali sme v percentách minimálny počet kontrol, ktoré v jednotlivých športoch musíme vykonať. Podľa rizikovosti dopovania, pričom dôležité je aj načasovanie kontrol. Vo vytrvalostných športoch, ktoré vyžadujú dostatočný prísun kyslíka, kontrolujeme EPO a kyslíkové prenášače, v silových športoch, kde je potrebná rýchla regenerácia, zasa skúmame zneužívanie rastového hormónu vo vyššom rozsahu. To je podľa mňa prelom v antidopingovej politike,“ tvrdí Csáderová.

Na najviac kontrol EPO sa tak môžu „tešiť“ podľa schválených tabuliek bežci na dlhé trate v atletike, bežci na lyžiach či cyklisti, rastové hormóny budú zasa detailne skúmať bobistom a kulturistom.