Výstupy na hory patrili k tomu, čo mal Tomáš najradšej. Tentoraz to bolo na najvyšší kopec Bulharska Musala vo výške 2 925 metrov.

Matka Tomáša, ktorý zmizol v Himalájach: Nebol to hazardér ani dobrodruh

Rodina cestovateľa strateného v Himalájach sa nevzdáva nádeje na jeho záchranu. Súrodenci uvažujú o ceste po bratových stopách.

Ani týždne pátrania po nezvestnom dvadsaťosemročnom Tomášovi Prinzkelovi zo Želiezoviec, ktorý zmizol počas cesty okolo sveta v Himalájach, nepriniesli žiadny výsledok. Nepomohol ani fakt, že cestovateľov mobilný telefón bol niekoľko dní „živý“.

Miestni operátori nedokázali určiť jeho polohu. Akoby toho nebolo dosť, práve v čase, keď zmizol, himalájski Šerpovia vyhlásili štrajk a nebolo jednoduché presvedčiť na spoluprácu aspoň niektorých.

„Stále nevieme nič nové,“ hovorí otec Peter po poslednej návšteve nášho ministerstva zahraničných vecí. „Komunikujú s nami slušne, dokonca minister telefonoval do Nepálu. Navzájom si vymieňame informácie, oni majú svoju organizáciu a postupy,“ dodáva Tomášova mama Ingrid.

Celá rodina zvažuje všemožné spôsoby, aby hľadaniu pomohla. Dokonca zabezpečila peniaze na opakované lety vrtuľníkom. „Honorárny konzul v Nepále Pasang Dawa Šerpa síce vrtuľník zabezpečil, ale nemal financie na jeho zaplatenie. Preto sme mu ich poslali. V takejto situácii na peniaze nemyslíme.“ Účet rodiny i priateľov však nie je bezodný a konať treba rýchlo. Aj keby bola len malá šanca na Tomášovu záchranu.

Pôžitkár, ale nie dobrodruh

Nikto si náhle zmiznutie mladého programátora zo Želiezoviec, ktorý sa vlani vydal na cestu okolo sveta, nevie vysvetliť. Tomáš bol ostrieľaný cestovateľ. Na svojich výpravách prekonal náročné prekážky, dokázal zvládať stres i fyzickú zaťaž, vedel sa orientovať v horách a zhodnotiť nebezpečenstvo.

Práve preto je nepochopiteľné, že v relatívne bezproblémovom okolí poslednej dediny pod základným táborom na Mount Everest - Dingboche - sa doslova vyparil. V jeho zamknutej izbe našli len ruksak, spací vak, doklady a niekoľko stoviek eur. Bolo teda jasné, že žiadnu náročnejšiu výpravu si nenaplánoval.

Pravdepodobne išlo len o malú vychádzku s kamerou, pod vrcholky najvyššej hory sveta. „Podľa našich informácií terén nie je príliš nebezpečný a Tomáš bol v týchto nadmorských výškach už dlhší čas,“ hovorí matka cestovateľa. Zdôrazňuje, že jej syn nebol hazardér ani dobrodruh. Nesnažil sa prekonávať sám seba. „Cestovanie ho lákalo, ale skôr v štýle - idem, koľko vládzem, bavím sa s príjemnými ľuďmi, vychutnávam si krásu prírody.“

Plný síl

Presvedčenie, že sa muselo stať naozaj niečo neobvyklé, živí v Tomášových blízkych aj vlastná skúsenosť. Tri týždne pred jeho zmiznutím za ním totiž rodičia a dvaja súrodenci prišli na návštevu a ich dojmy boli iba pozitívne. Počas osemdňového treku v Himalájach sa presvedčili, že mladík je tu ako doma.

„Prejavil sa ako skúsený vodca, organizoval nám celý pobyt, veľmi dobre komunikoval s domácimi,“ hovorí Ingrid. „Ľudia, ktorých sme stretávali, boli jednoduchí, ale veľmi milí a priateľskí. V Káthmandu sa opakovane stávalo, že nás zdravili jeho nepálski kamaráti a známi. Ani raz sme nemali pocit ohrozenia.“

O slabej fyzickej kondícii tiež ťažko hovoriť. Rodičia, bývalí reprezentanti Československa v plávaní a päťboji, viedli syna k športu odmalička. Tomáš sa venoval cyklistike, lyžovaniu, plávaniu, turistike, neskôr aj lezeniu po skalách. „Pravidelne sa zúčastňoval na náročných bežeckých podujatiach vrátane polmaratónu v Grazi či na veľkých turistických pochodoch, kde šliapal i sto kilometrov denne,“ dodáva matka.

Veľká túžba

Pred vysnívanou výpravou okolo sveta mal už Želiezovčan v nohách i kolesách bicykla množstvo kilometrov po Európe, Ázii aj Amerike. „Vedel sa dorozumieť, zorientovať v cudzom prostredí, analyzovať nečakané situácie, zžiť sa s ľuďmi, kultúrou, prírodou. Neraz musel bojovať s nepriazňou počasia, ale i sám so sebou.

S domácim obyvateľstvom nemal problémy ani v exotických krajinách ako Irán, India či Turecko. Dokázal byť tolerantný a empatický. Obyvatelia ho pozývali do svojich domovov, aj na oslavy alebo svadby.“

Rodičia vedeli, že od cesty okolo sveta ho neodhovoria, že po nej túžil roky, šetril každý cent. Poznali jeho húževnatosť a schopnosti. Preto neprotestovali ani vtedy, keď dal po troch rokoch práce informatika v Rakúsku výpoveď. „Bol kvalitný programátor a vedel, že sa znovu ľahko zamestná,“ hovoria. „Dokonca aj v jeho firme mu prisľúbili, že po návrate ho prijmú.“

Do Číny nedošiel

Svoju cyklistickú výpravu začal Tomáš v júni 2013 v Rakúsku. Odtiaľ pokračoval cez Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu, Albánsko, Macedónsko, Grécko, Bulharsko, Turecko, Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Irán, Dubaj, Indiu až do Nepálu. Mal za sebou pätnásťtisíc kilometrov, a tak sa rozhodol urobiť si pod Himalájami dlhšiu prestávku.

Napriek odhováraniu najbližších plánoval ešte cestu do krajiny draka. V jeho izbe sa našlo aj nedávno vystavené čínske vízum. Neúnavný informatik neustále zverejňoval fotografie z ciest na svojej internetovej stránke a možno z nich vyčítať, že kontakt s domorodým obyvateľstvom mu naozaj veľké problémy nerobil.

Naopak, získal si veľa priateľov, ktorí s ním strávili aj niekoľko dní, zdolávali hory alebo mu robili spoločnosť pri trekoch. V Indii si dokonca po prehováraní nových známych zahral vo filme.

Žijú nádejou

Napriek všetkým predpokladom na bezproblémový pobyt vo vysokohorskom prostredí sa po ňom zľahla zem. Políciu na nezvestného Slováka upozornil majiteľ ubytovne, kde strávil posledné dni. Odtiaľ sa alarmujúca správa posunula cez indické úrady, naše zastupiteľstvo a ministerstvo zahraničných vecí až k Tomášovej rodine. Do pátrania sa zapojili miestne úrady, ale aj priatelia, ktorých si Tomáš počas pobytu v Nepále získal.

„Z vlastných prostriedkov si dokonca platili Šerpov,“ hovorí Ingrid Prinzkelová. „To im, samozrejme, vrátime.“ Ani rodina doma nelenila. Dali dohromady peniaze, telefonovali, písali, spojili sa s ľuďmi, ktorí situáciu v Nepále poznajú, a spoločne hľadali odpovede, čo sa mohlo stať. Zo strany Tomášových súrodencov dokonca padol návrh, že sa opäť vyberú pod Mount Everest a pokúsia sa pri pátraní pomôcť. Všetci sa chytajú aj malej nádeje, že by svojho blízkeho ešte mohli objaviť živého.

Kradnú, no neunášajú

Nepál stále patrí medzi najbiednejšie krajiny na svete a takmer tretina obyvateľov žije pod hranicou chudoby. Cudzinci sa tu často stávajú cieľom zlodejov, turisti či cestujúci do odľahlejších lokalít sú zas vystavení požiadavkám vydieračských skupín, ktoré od nich vyberajú akési mýtne. V krajine však nepôsobia teroristické organizácie a ľudia sa tu obvykle strácajú len pre nevyspytateľnosť hôr.

Naše ministerstvo zahraničných vecí nám potvrdzuje, že z pohľadu terorizmu od podpisu mierovej dohody v roku 2006 považujú Nepál za málo rizikovú krajinu.

„Náš zastupiteľský úrad v Dillí je v spojení s miestnymi policajnými orgánmi, ktoré organizujú pátranie po Tomášovi Prinzkelovi,“ hovorí riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničia Peter Susko.

„Využívajú aj vrtuľník a miestnych Šerpov. Do akcie je tiež zapojený náš honorárny konzul v Nepále. Zatiaľ, žiaľ, žiadne bližšie výsledky nie sú. Sme v spojení s rodinou a priebežne ju informujeme.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní