Dielo prírody: Voda v poloprírodných bazénoch Charco Azul Atlantik sa pravidelne vymieňa pri prílivoch.

Meditujú tu cudzinci z celého sveta. Aj takí, čo nakupujú prostredníctvom telepatie

Blázniví meditujúci cudzinci, jedinečné zápasenie Lucha Canaria, biely karnevalový púder. Aj o tom je kanársky vulkanický ostrov La Palma.

Ostrov približne s 85-tisíc obyvateľmi navštívi každý rok asi štyristotisíc turistov. Našťastie, jeho rozľahlé borovicové lesy, sopečné krátery a tiesňavy dokážu všetkých hravo uhostiť. Napriek tomu osemdesiat percent príjmu do ostrovnej kasy stále tvoria banány. Je síce pravda, že skleníky na ich pestovanie špatia niektoré časti ostrova, ale vďaka banánom si môže ostrov zachovať svoje špecifiká. A pretože na cestu do Španielska sa balia len zelené a žlté sa vyhadzujú, tie najlepšie vám v baliarňach banánov na požiadanie dajú. Dozreli bez ošetrenia chemikáliami, takže spoznáte, ako chutí ozajstný banán!

VIDEO Z panenského ostrova smetisko: Takto si znečisťujeme svet

Baliareň: Veľké percento banánov vypestovaných na La Palme smeruje do Španielska.
Baliareň: Veľké percento banánov vypestovaných na La Palme smeruje do Španielska.
Foto: Jiří Páleníček

Najzelenší

K poslednému sopečnému výbuchu na Kanárskych ostrovoch došlo na juhu La Palmy, kde od 26. októbra do 18. novembra 1971 vytvorila sopka Teneguía kráter vysoký 439 metrov a láva stekajúca do mora pridala španielskemu kráľovstvu 29 hektárov pevniny. Pri neďalekej staršej sopke San Antonio stojí jedno zo sopečných infocentier. Areál San Antonio-Teneguía ohromuje marťanskou surrealistickou krajinou, ktorá hrá všetkými odtieňmi čiernej, sivej a červenej a je pretkaná sieťou chodníkov.

Nádherná vyhliadka: Kráter Taburiente je taký populárny, že si musíte rezervovať miesto na parkovisku.
Nádherná vyhliadka: Kráter Taburiente je taký populárny, že si musíte rezervovať miesto na parkovisku.
Foto: Jiří Páleníček

Nielen sopečná pôda, ale aj dostatok zrážok, ktoré prinášajú severozápadné vetry od Atlantiku, urobili z La Palmy najzelenší kanársky ostrov. Vďaka izolovanosti sa tunajšia flóra vyvíjala vlastnou svojráznou cestou. Fotografi si tu určite prídu na svoje a jediné, čo ostrovu zabránilo v získaní pomenovania turistický raj, je absencia zlatistých pláží. Má však svoje malé zaujímavé pláže z čierneho piesku a pri dvoch najkrajších vyrástli menšie letoviská - Puerto Naos a Puerto de Tazacorte.

Krajina zvláštnych ľudí: V strede Austrálie stretnete lietajúcich lekárov aj originálnych domorodcov

Alternatívy

Mnoho cudzincov láka na La Palmu celoročné teplo. Vďaka nemu ušetria na zatepľovaní domov a kúrení, môžu žiť zdravo z vlastných zdrojov, venovať sa ekologickému poľnohospodárstvu. A hlavne na rozdiel od európskych miest na pevnine tu nemusia čeliť nadmernému stresu. Na La Palme vyhľadávajú podobne ladené duše a vytvárajú spoločenstvá venujúce sa joge, meditácii či vegetariánstvu.

Aj keď občas bývajú trochu mimo. Španielska predavačka prežívala značné rozpaky, keď k pultu pristúpila mladá cudzinka intenzívne sa venujúca meditácii a mlčala. Snažila sa vyslať myšlienku: „Prosím si desať dekov šunky.“ Predavačka zneistela, čo ak je zákazníčka nemá? Telepatia síce nezabrala, ale situáciu zachránil manžel, ktorý ženino želanie vyslovil nahlas.

Blší trh Argual: Hudobníci a predavači tam nemôžu chýbať.
Blší trh Argual: Hudobníci a predavači tam nemôžu chýbať.
Foto: Jiří Páleníček

V bungalovoch, ktoré si cudzinci postavili na stráňach, zažijete naozaj výstredné veci. Guru venujúci sa svetlu postavil na ostrove niekoľko energetických stĺpov na komunikáciu s vesmírom a pozýval k nim svojich žiakov. „Prosím ťa, daj ten stĺp preč,“ požiadal ho jeden z majiteľov bungalovov. „Už som oň niekoľkokrát zakopol.“

So zástancami alternatívneho, nekonzumného štýlu života sa môžeme stretnúť každú nedeľu dopoludnia na blšom trhu v Arguale na okraji mestečka Los Llanos. Organizujú ho na dvore starého statku z čias, keď sa na La Palme vo veľkom pestovala cukrová trstina. Trh sa na nič nehrá a netvári sa ako tradičný s miestnymi výrobkami. Svoje produkty a umenie tú ponúkajú hlavne zahraniční obyvatelia ostrova. Robia to, čo ich baví. Deti pobehujúce okolo majú často blond vlasy a hovoria po nemecky. Stretnete tu aj Francúzov, Španielov, Angličanov a dokonca Slovákov i Čechov.

Malé, ale milé: Slovinsko má hory, more, jazerá, prudké rieky aj nevšedné legendy

Sopky a cyklistika

Najvyšší vrch ostrova La Palma je Roque de los Muchachos na okraji krátera Taburiente. Tam, do výšky 2 426 metrov, sa môžete dostať aj bicyklom, od hlavného mesta Santa Cruz de la Palma je to len štyridsať kilometrov. Za odmenu sa môžete na parkovisku pod vrcholom vyfotografovať s miestnou atrakciou - havranom donom Carmelom.

Len dobre trénovaný jedinec však zvládne taký výstup. Preto sú v letoviskách požičovne bicyklov, ktoré ponúkajú oveľa pohodlnejší variant. Vyvezú vás aj s bicyklom hore a potom sa môžete celý deň voľným tempom vracať dolu kopcom. Ak vám ani toto nevyhovuje, vždy si môžete požičať auto v jednej z množstva požičovní.

Lávové pole: La Palma je rajom pre milovníkov downhillu.
Lávové pole: La Palma je rajom pre milovníkov downhillu.
Foto: Jiří Páleníček

Ak vyznávate pešiu turistiku, ostrov vám ponúka dve hlavné trasy. Okolo ostrova vedie stará cesta Camino real de la Costa, ktorá kedysi spájala dediny na pobreží, zatiaľ čo Ruta de los Volcanes stúpa od mora okolo kráterov k najvyššiemu bodu a späť k moru. Pretože ostrov má len 706 štvorcových kilometrov, z väčšiny chodníkov vidieť more, neuvidíte ho len v kráteri Taburiente.

Lucha canaria

O zaujímavej prírode a ešte zaujímavejšej vulkanickej stavbe ostrova sme vedeli vopred, viac o miestnych ľuďoch sme sa dozvedeli až na ostrove.

Pôvodní obyvatelia La Palmy Guančovia zmizli v prepadlisku dejín. Vie sa o nich napríklad to, že boli svetlovlasí, modrookí a vysokí. Možnože kanársky jedinečný šport je práve ich dedičstvom. Originálna forma zápasenia lucha canaria, známa aj pod anglickým názvom canarian wrestling, má svoje počiatky v 14. storočí či ešte skôr. Vraj sa ním riešili spory medzi osadami.

TOTO sú finty, akými zvyknú v Budapešti ošklbať turistov

Dnes majú jednotlivé dediny na ostrovoch dvanásťčlenné družstvá, ktoré sa od jari do jesene stretávajú v pieskových krytých arénach terrero. Najprv v ostrovnej a na záver sezóny aj v celokanárskej lige. Súčasťou stretnutia je veľký počet jedenapolminútových zápasov medzi dvoma mužmi, v ktorých ide o to, donútiť protivníka, aby sa dotkol zeme inou časťou svojho tela než nohami.

„Čím je zápasník ťažší, tým skôr vyhrá,“ zasväcovali nás miestni do tajomstiev tradičného športu. Trojhodinové zápolenie túto teóriu celkom nepotvrdilo. Je pravda, že najväčších a najťažších zápasníkov si tréneri nechávali na záver, aby zvrátili priebeh zápasu, ale občas sa podarilo aj menším a pohyblivým borcom vyviesť súpera z rovnováhy, v dôsledku čoho skončil na piesku. Zamestnanie zápasníkov v civile je rôzne. Členov najväčšieho družstva Las Manchas sme neskôr sledovali, ako nosia z nákladiaka do mäsiarstva polovice ošípaných.

Lucha canaria: Vyhráva ten, kto zhodí súpera na zem.
Lucha canaria: Vyhráva ten, kto zhodí súpera na zem.
Foto: Jiří Páleníček

Na zápase chlapi nasadili imidž zlého obra s tetovaním a nebezpečným výrazom, aký majú wrestlingoví zápasníci, aj keď pravidlá luchy nariaďujú slušnosť k súperovi a nedovoľujú žiadne údery. Zápas sa začína dosť zvláštnym postojom, obaja muži sa predklonia, uchopia sa navzájom za trenírky či tričko a čakajú na hvizd rozhodcu. Ten rozhýbe nielen ich, ale aj divákov. S blížiacim sa finále hlasitosť povzbudzovania stúpa.

Zápas je vyrovnaný, stav 11 : 11. Rozhodca mnohokrát prerušuje boj, napomína členov družstiev, aby príliš nahlas neradili. Márne. Rev stúpa. Ďalšie prerušenie. Opäť pár chvatov. Sedíme na drevených laviciach a pochutnávame si na miestnej špecialite bocadilo, čo je žemľa s grilovaným mäsom a prílohou podľa priania. Bavíme sa výborne sledovaním zápasníkov i divákov. Ako všetci okolo nás. Nestresovať sa a nebrať veci príliš vážne, to je životné krédo tých, ktorí žijú na La Palme.

Thomasa Negra

Známi odbili miestny karneval Los Indianos s polonahými kráskami a so sambou mávnutím ruky. „Áno, karneval ako na Tenerife, ten je tu tiež, ale to nie je ono,“ poznamenali kriticky. Los Indianos pripomína nekonečným sypaním bieleho púdru na všetko indický sviatok farieb Hólí. Biele je všetko aj preto, že každý sa oblečie do bieleho, nasadí klobúk a vyrazí do mesta užiť si. Majitelia podnikov majú potom celé bary či reštaurácie posypané bielym púdrom.

Festival vznikol ako spomienka a paródia na kedysi chudobných obyvateľov La Palmy, ktorí sa vydali za prácou do Ameriky. Vracali sa v bielych oblekoch ako páni, s veľkými kuframi, sprevádzaní černošskými sluhami. Neodmysliteľnou súčasťou osláv je postava tučnej Thomasy Negry a každý sa s ňou chce vyfotografovať. Nechýbala ani na školskom sprievode Los Indianos v mestečku Los Llanos.

Los Indianos: Chlapci z gymnázia se snažili vydať zo svojich bubnov čo najsilnejšie zvuky.
Los Indianos: Chlapci z gymnázia se snažili vydať zo svojich bubnov čo najsilnejšie zvuky.
Foto: Jiří Páleníček

Sprievod celej školy v bielom sa pomaly posúval, účastníci tancovali, hrali a snažili sa urobiť v uliciach mestečka čo najväčší rámus. Polícia podľa potreby odkláňala nie príliš rušnú dopravu a deti vyhrávali odušu. Treskot ich bubnov bol rovnako hlučný ako bubny v kapele dospelých na pravom karnevale. Došli na námestie a ešte predtým, než vytiahli púder, sme sa prezieravo vytratili. Boli sme totiž na bicykloch a cyklistické oblečenie máme čierne.

Na Zanzibare policajti bránia Masajom baliť turistky, no pre mužov sú pripravené elixíry na potenciu

Víno z borovice

Nepátrali sme po tom, prečo sme ľudí v bielom stretli aj ďalší víkend, a karnevalové masky sme zazreli ešte aj o dva týždne. Na La Palme si človek nad ničím nemá lámať hlavu a má si užívať daný okamih a krásy ostrova. Veď nie nadarmo mu miestni hovoria La Bonita - krásny. Na úplné pochopenie tejto filozofie pomáha napiť sa miestnych vín.

Prispôsobili sa: Kanárske borovice majú obdivuhodnú vlastnosť - po požiari dokážu ďalej rásť.
Prispôsobili sa: Kanárske borovice majú obdivuhodnú vlastnosť - po požiari dokážu ďalej rásť.
Foto: Jiří Páleníček

Či už sladkej malvázie zo sopečných svahov tesne pri mori, alebo jej trpkejšieho variantu eko-organika z viníc v neuveriteľných 900 až 1 500 metroch nad morom. Určite veci prospeje aj vzácne vinos de tea, ktoré zreje v sudoch z dreva kanárskych borovíc.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní