Pech de Bugarach: Mystickú horu, ktorá má v hlbinách ukrývať ufoloď, strážili policajti.

Mimozemšťania do francúzskej dediny neprileteli

Ošiaľ z hrozivej apokalypsy, ktorá mala nastať krátko pred Vianocami, ešte neutíchol a médiami už začali kolovať správy o nasledujúcom zániku ľudstva. Jedna verzia tvrdí, že mayský kalendár sa dodnes čítal nesprávne a končí sa až v septembri 2015.

Druhý dátum zas hlása Bratstvo Božieho meča. Tomu vraj prorok Gabriel oznámil, že všetci ľudia na zemi, okrem členov kultu, zahynú v pekelnom ohni 1. januára 2017. Bude sa opakovať decembrová panika?

Vyvolená hora

Nenápadná dedinka Bugarach leží na juhu francúzskych Pyrenejí a s necelými dvesto obyvateľmi nemá na prvý pohľad čím zaujať. Všetko zmenil internet. Obec mala byť jedným z mála vyvolených miest na svete, ktoré mali prežiť apokalyptický 21. december 2012, čiže koniec sveta.

Do dediny sa chystali náboženskí fanatici, prívrženci hnutia new age a rôzni ezoterici, ako miestni novodobým hippies hovoria. Z ich možného prívalu dostali taký hysterický strach, že v dedine sa pred svetom uzavreli. Dali sa strážiť políciou a polovojenskými jednotkami. Vo Francúzsku vznikla dokonca aj internetová televízia o zániku civilizácie.

Nad Bugarachom sa týči hora, ktorá je vraj magnetická a v jej okolí už zopárkrát videli ufónov. Tí tu majú mať ukrytú obrovskú archu. V nej zachránia ľudí, ktorí sa na vrchol kopca v osudný deň uchýlia, a odvezú ich na bezpečné miesto.

Keďže sa ufóni nezjavili, miestni sa za nich aspoň prestrojili. Foto: Marián Kunc

Izolovaná

Juhovýchodný kút Francúzska pripomína nedotknutú krajinu ničoho. Za krajnicou nás strašia sto metrov hlboké rokliny. Zrúcaniny starých hradov vytŕčajú takmer z každého druhého vrchu. Ojedinele sa zjavia strechy malých kamenných dedín. Mierumilovne a romanticky pôsobiaca oblasť je v kontraste s jej násilnou históriou. Bola domovom templárov aj katarov, ktorých inkvizícia vraždila ako kacírov cirkvi.

Do Bugarachu máme ešte desať kilometrov, keď nás na križovatke zastavuje skupina asi piatich policajtov. Po anglicky nehovoria. Novinárske preukazy sú však priepustkou do inak uzavretej dediny. Zatiaľ nikde ani stopy po zástupoch čudákov. Okrem miestnych sú tu pripravení záchranári, policajti a tri stovky novinárov a filmárov z celého sveta. Je popoludnie, deň pred koncom sveta, dolinu zalial dážď. Vrch Pech de Bugarach opradený mýtmi je schovaný v tmavých mrakoch.

Čakanie na apokalypsu

Skoro ráno je v posledný deň ľudstva na mieste záchrany pokoj. Obec pretína jedna hlavná ulica, dlhá približne tristo metrov. Na nej sa odohráva celé dianie. V dedine sú tri bary. Jeden je provizórne prerobený z garáže, špeciálne otvorený len na túto príležitosť. Má meno Koniec sveta a predávajú v ňom nielen tričká s apokalyptickým dátumom a názvom dediny, ale aj víno s etiketou Bugarach - Koniec sveta - Bol som pri tom.

Pár ľudí, ktorí sa do dediny dostali, si z konca sveta urobilo prehliadku masiek. Foto: Marián Kunc

Päťdesiatročná Carole z Paríža sa pohybuje po meste bočnými uličkami. Na cestu do Bugarachu sa pripravovala pol roka. Rezervovala si izbu vo vedľajšej dedine a cestovala vlakom takmer tri dni len preto, aby v osudný deň bola na bezpečnom mieste. Drobná žena v jednoduchom zimnom šuštiakovom oblečení a v turistických topánkach sa cez políciu prepašovala s novinármi v aute.

„Celý výlet ma stál tristo eur, no neľutujem. Chcela som tu byť, aj keď neverím na koniec sveta, ale niečo by sa predsa len mohlo zmeniť. Naše duše. Uvidíme, čo sa stane, nechajme to na Boha. Chodievam pravidelne do Himalájí a chcela by som vyjsť aj na horu Bugarach, ale neviem, či sa mi to podarí. Strážia to policajti,“ placho sa vyznáva Carole a z batohu vyťahuje turistickú mapu aj kompas ako dôkaz poctivej prípravy.

Zároveň sa túžobne pozerá na vrchol tajomného vrchu. Tak ako takmer každú hodinu, aj teraz okolo neho krúži policajný vrtuľník.

Živí a sklamaní

Nastala osudná chvíľa. Apokalypsa sa má začať o jedenástej dopoludnia a koniec má prísť o tri hodiny neskôr. Je jedenásť a všetci čakajú, čo sa stane. Kameramani nasmerovali svoje objektívy k hore. „Aspoň paraglajdista by z nej mohol vyletieť,“ poznamená jeden z nich.

Nič. Mnohí sa zrejme sklamali. Žiadne zatmenie, žiadny výpadok elektriny, nezrazili sme sa s inou planétou, Zem pokračovala v správnej rotácii, nenastalo náhle prepólovanie magnetického poľa a planéty ostali v postavení, ako sme sa to učili ešte v škole. Dokonca ani z hlbín hory Bugarach nevzlietla ufoloď, ktorá by na svoju palubu zobrala tých pár šťastlivcov, ktorí sa na ňu vyšplhali.

Podarilo sa to štvorici mladých zahraničných fotografov. Vrátili sa zablatení do pol pása, vymrznutí, ale spokojní, že prešli cez rozum policajtom. „Cesta zvyčajne trvá okolo troch hodín. Vyrazili sme za tmy o 2.30 ráno, vrátili sme sa poobede. Bolo to náročné, je tam šmykľavý povrch, padali sme.“

Pohľadnice s ufom alebo mimozemšťanom len za jedno euro išli na dračku. Foto: Marián Kunc

Sektári

Tisícdvesto metrov vysoká hora Bugarach sa už dlhšie teší popularite nielen u okultistov a ufológov, ale u všetkých, ktorí vyhľadávajú mystické príbehy. Je unikátna svojou geologickou stavbou, stojí akoby obrátená naruby. Jej povrchové časti sú staršie ako vnútorné, čo sa podľa odborníkov stalo v dôsledku zvláštneho zvrásnenia zemskej kôry. Pripomína vyhasnutú kamennú sopku. Sú na nej vraj ideálne zóny na meditovanie, obdivovanie okolia aj opekanie. Množstvo dutín a jaskýň iba podporuje magickosť tohto miesta. Podľa niektorých ukrýva, okrem mimozemskej kozmickej lode, aj telo Ježiša a Márie Magdalény.

Vládny úrad na kontrolu siekt už v roku 2011 varoval pred prípadným prílevom prívržencov hnutia new age, pretože v blízkosti hory bolo spozorovaných už šesť osád a v miestnych hoteloch zorganizovali konferencie mesiášske skupiny. Stretli sme aj člena Dúhovej rodiny, čo je medzinárodná komunita ľudí stretávajúcich sa v prírode, ktorá sa snaží žiť alternatívnym spôsobom. Pre Alaina, ktorý býva neďaleko, je rozruch okolo Bugarachu cirkus.

Hora sa teší popularite u okultistov, ufológov a prívržencov siekt. Foto: Marián Kunc

„Toto nie je dráma. Dráma sú zlé vzťahy vo svete, pocity nadradenosti, manipulácie. To je rakovina ľudstva. Prečo ľudia trpia? My sami môžeme zmeniť svet a urobiť ho lepším,“ dostávame rozumy od muža v žltých plátenných šatách afrického štýlu. Za klobúkom mu veje pár indiánskych pierok.

Ešte presvedčivejší je Sylvan. Je vraj poslom Boha a prináša pravdu o ľudstve. Ak zoberieme vážne jeho teóriu o konci sveta, mohli by sme sa tešiť. Zmena sa má udiať nie okolo nás, ale v našom vnútri. „Táto hora aktivuje energiu, to znamená, že naša duša prejde regeneráciou. Nemusíme nič robiť, iba dýchať a vstrebávať čistú Božiu lásku,“ tvrdí a na demonštráciu totálneho uvoľnenia ešte zahrá na píšťalke. Potom svoju spiritualistickú teóriu ochotne rozširuje medzi ostatných.

Skôr biznis

Dvadsiaty prvý december v Bugarachu vyťažili naplno. Záujem médií využívali recesisti, ktorí bývali v okolí alebo sa poznali s políciou a bez problémov sa do dediny dostali. Patrili k nim aj členovia klubu Route 66 Deuche Club, ktorí na svojich starých Citroënoch dofrčali do dediny ako maškarný sprievod.

Celé rodiny situáciu zobrali s humorom a prezlečené za mimozemšťanov či hrdinov sci-fi filmov vďačne rozdávali úsmevy do televíznych kamier a fotoaparátov. Iní sa obmotali alobalom, ktorý sa im trhal, keď s pivom v ruke pózovali pred objektívmi. Prítomnosť kamier využili aj miestni biofarmári. Napochodovali so stádom oviec a transparentom vyzývali politikov zastaviť rozvoj golfových ihrísk a letísk.

Tamojší obyvatelia počas prorockého dňa buď na toto divadlo neboli zvedaví a schovávali sa v bezpečí svojich domovov, alebo sa, naopak, z neho snažili čo najviac získať. Asi 45-ročnú Ame sme na hlavnej ulici stretli azda desaťkrát. Vláčila sa s transparentom o Bugarachu a predávala plastickú mapu regiónu za 15 eur.

Ďalší miestny korzoval s croissantmi na drevenej tácke. Nahlas nadával novinárom za narušenie pokoja dediny a vzápätí im bez pomykova ponúkal pečivo za jedno euro. Tričká leteli po pätnásť až devätnásť eur a z pošty ste mohli odoslať aj špeciálne upravenú pohľadnicu, na ktorej sa okrem hory Bugarach zrazu objavil aj mimozemšťan alebo ufo.

Všetko po starom

Na druhý deň akoby sa koncu tohto celého cirkusu aj toľko spomínaný Boh potešil. Slnko zalialo celé údolie, vrchol čarovnej hory mal ostré kontúry, teplomer ukazoval 15 stupňov. Dokonca sme tu prvýkrát počuli spievať vtáky. Aj miestni vyliezli z kamenných domov pozrieť sa na spúšť, ktorú zanechali nevítaní hostia. Z baru je už opäť garáž, pásky, ktoré vyhradzovali miesto na prenosové vozy, sú potrhané, pôda rozbahnená. Nakrúcal tu sedemčlenný štáb z Číny, prišli aj Japonci a Američania.

Domov sa balia aj záchranári. Po ulici preklusali na koňoch ešte dvaja usmiati francúzski policajti. Pokojne si môžu povedať, že dedinu pred náboženskými fanatikmi ustrážili. Počas akcie zadržali v okolí dvoch mužov vyzbrojených plynovými maskami a mačetami, ktorí cestovali autom k vrchu, muža s elektrickým paralyzérom a ďalšieho s bejzbalovou palicou.

Prečo do prázdneho Bugarachu pustili iba novinárov? Odpoveďou by mohla byť záverečná veľkolepá tlačovka prefekta oblasti Erica Freysselinarda o skvelých a účinných opatreniach, spojená s ochutnávkou miestneho vína a poriadne tučným balíkom turistických informácií o regióne. Spolu so starostom Bugarachu Jeanom-Pierrom Delordom si mohli mädliť ruky. Región spropagovali po celom svete. Uvidíme, ktorá krajina využije ten najbližší termín konca sveta, čo má prísť už čoskoro.

Predpovede

V dejinách sa to hemží rôznymi predpoveďami súdnych dní a hoci boli proroctvá vždy odlišné, jedno majú spoločné - nevyšli.

Požiare „Všetko, čo dnes vidíme a uctievame, zhorí v obrovskom plameni, čo nás uvedie do nového, šťastnejšieho sveta,“ tvrdil rímsky filozof Seneca, ktorý umrel v roku 65 nášho letopočtu. Len štrnásť rokov nato vybuchla sopka Vezuv a zničila Pompeje. Desať mŕtvych zas ostalo v roku 1666. Tri šestky sú symbolom satana, a tak dátum vzbudil v kresťanskej Európe poriadny strach. Prvé mesiace osudného roka sa nedialo nič, až v septembri sa v londýnskej pekárni vznietil oheň a plamene pohltili desaťtisíce domov a budov.

Sibyla a kométy Pre hrozivé predpovede boli zaujímavé aj ďalšie roky so šestkami či s nulami. Rok 2000 umocňovali obavy, že zlyhajú počítače, ale aj predpovede veštkyne Sibyly. Svet podľa nej vydrží deväť generácií - tá desiata sa začne v roku 2000 a bude posledná. V roku 1910 vyvolala paniku Halleyho kométa. Jej chvost mal obsahovať mimoriadne jedovatý plyn, ktorý zamorí atmosféru.

O sto rokov sa naozaj dostala blízko k Zemi, ale nič sa nestalo. Tragickejšie bolo spájanie konca sveta s Halovou-Boppovou kométou v roku 1997. Hlásala ho sekta Nebeská brána. Verila, že mimozemšťania zničia život na Zemi, a preto si siahlo na život 39 jej členov. Ide o najväčšiu masovú samovraždu v dejinách Spojených štátov.

Presný výpočet Svedkovia Jehovovi na prelome 19. a 20. storočia chodili z domu do domu a varovali ľudí pred koncom sveta v roku 1914, keď sa začala prvá svetová vojna. Americký kazateľ Harold Camping, ktorému už raz predpoveď nevyšla, zas na základe rôznych biblických čísel vyrátal, že 21. mája 2011 zemetrasenie zmetie celú planétu a všade budú ležať mŕtvoly a až 21. októbra 2011 všetko zanikne.

Jeho stúpenci opúšťali rodiny a zamestnanie, aby mohli jazdiť naprieč Amerikou a informovať ľudí o tom, čo sa stane. „Nemali sme pravdu,“ uznal neskôr 90-ročný Camping.

Ďalšie proroctvá Ani významné historické osobnosti sa neubránili pokušeniu predpovedať koniec sveta. Cestovateľ Krištof Kolumbus za osudový považoval rok 1656, matematik John Napier predpovedal apokalypsu na rok 1688, zatiaľ čo fyzik Isaac Newton odhadoval súdny deň na rok 1948. Americká zosnulá astrologička Jeane Dixonová napríklad predpovedala Armagedon na rok 2020. (rb)


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní