Z vlaku zostala len hromada šrotu.

Mormónsky misionár prežil rakovinu aj jazdu vlakom smrti

Strojvodca vykoľajeného španielskeho vlaku vraj tesne pred nehodou telefonoval a nedával pozor.

Tridsaťdvaročnej Yesike Medinovej možno plač dcérky Teresity Jazmíny nikdy v živote nebude až tak prekážať. Práve ten jej 1,5-mesačnému dieťatku minulý týždeň počas tragédie vykoľajeného vlaku neďaleko španielskeho pútnického mesta Santiago de Compostela zachránil život.

Hoci z vlaku smrti zahynulo do nedeľňajšieho večera 79 ľudí, celá Yesikina rodina prežila. Vrátane manžela Daniela a sedemročného syna.

Zázrak

„Bdel nad nami anjel strážny. Malá plakala, a tak som sa s ňou prechádzala po chodbe vlaku. Vlak sa vykoľajil presne v momente, keď som sa znovu usadila,“ opísala Yesika posledné sekundy pred zrážkou. Ak by v čase nárazu stála, prípadne nedržala bábätko na rukách, možno by mama či dcérka boli ďalšími menami na listine mŕtvych. Takto sa až na pár škrabancov nikomu zo štvorčlennej rodiny nič nestalo.

Keď starej mame malej Teresity Anne Marii Castanéovej, ktorá už o nehode rýchlovlaku na trati Madrid - Ferrol vedela z médií, doma zazvonili policajti, zmierovala sa s najhorším. Aké bolo jej prekvapenie, keď sa dozvedela, že všetci štyria žijú.

„Je to zázrak,“ cituje ju španielsky denník Voz da Galicia, keď sa vybrala za rodinou, aby sa osobne presvedčila, že sú naozaj v poriadku.

Aj manžel Daniel bol tesne po náraze presvedčený, že je všetkému koniec. „Krátko po náraze zavládlo také zvláštne ticho. Zhasli svetlá a ja som myslel na najhoršie, keď sa zrazu ozval Teresitin plač,“ spomínal. Všetci štyria sa napokon dostali von cez dieru vo vagóne.

Náraz: Takto prvé okamihy zrážky zachytila bezpečnostná kamera. Foto: profimedia.sk

Prežil rakovinu aj nehodu

Iní také šťastie nemali. Vo vlaku, v ktorom sa viezlo 218 ľudí a niekoľkočlenná posádka, zomrelo minulú stredu 78 ľudí, jedna zo zranených skonala v nedeľu popoludní v neďalekej nemocnici. Ďalších 22 zostávalo v kritickom stave.

Prežil aj mladý mormónsky misionár James Ward. Jeho život visel na vlásku už pred štyrmi rokmi, keď mu lekári našli v tele zhubný nádor, Burkittov lymfóm. Po transplantácii kostnej drene sa však vyliečil.

Z vlaku smrti ho vytiahli so zlomeninou krčného stavca a s viacerými pomliaždeninami, no živého a pri vedomí. „Boh so mnou musí mať nejaké plány. Nie je možné, aby som prežil toľko vecí ešte pred dvadsiatymi narodeninami,“ čudoval sa v nemocnici.

Musí sa hlásiť

Španielsko sa deň po najväčšom železničnom nešťastí za posledných štyridsať rokov zobúdzalo do smutného rána. Všetky akcie a slávnosti pripadajúce na Deň svätého Jakuba, ktorý je patrónom Španielska, vláda zrušila. Namiesto veselice a voľna vyhlásila krajina trojdňový štátny smútok, Galícia dokonca sedemdňový.

Za tragédiou sa s najväčšou pravdepodobnosťou skrýva ľudská chyba. Polícia v nedeľu večer po dvojhodinovom vypočúvaní za zatvorenými dverami obvinila rušňovodiča Francisca Josého Garzóna zo zabitia a ublíženia na zdraví z nedbalosti.

Garzón sa s vlakom Alvia rútil nebezpečnou zákrutou, kde bola povolená maximálne osemdesiatka, rýchlosťou 190 kilometrov za hodinu. Dôvodom rýchlej jazdy, ako napísali médiá, bolo jeho náhle zlyhanie. Podľa nepotvrdenej verzie Francisco tesne pred nehodou telefonoval a nedával pozor. Pred sudcom priznal, že si počínal „ľahkomyseľne“.

Strojvodca, ktorý je zamestnaný na železnici už tridsať rokov a na trati Madrid - Ferrol jazdí zhruba rok, však za mreže zatiaľ nemusí. Vyšetrujú ho na slobode. Prišiel o pas aj oprávnenie viesť vlak na pol roka, pričom na polícii sa musí hlásiť až do vynesenia rozsudku každý týždeň.

Strojvodca, ktorý má pravdepodobne celú tragédiu na svedomí. Z havárie vyviazol so zranenou hlavou a s poranenými rebrami. Foto: profimedia.sk

Garzón bol známy rýchlou jazdou, čím sa v minulosti rád pochválil aj na Facebooku. „Aký pôžitok dostať sa na úroveň policajtov a predbehnúť ich!“ pripojil vraj text pod fotografiu, na ktorej tachometer rýchlovlaku ukazoval rýchlosť 200 kilometrov za hodinu. Krátko po nehode jeho status z webu vymazali.

Za nutnosť rýchlo stiahnuť rýchlosť na osemdesiatku môže starý úsek trate, ktorý ešte nie je pripravený na vysokorýchlostné vlaky. Tie si s tým dokážu poradiť. Len musia v danom mieste znížiť rýchlosť. Tragédii ešte stále mohol zabrániť bezpečnostný systém, no ten podľa slov jeho kolegov pre denník El Mundo rušňovodič vypol, keďže vraj spôsoboval komunikačné problémy. Neskôr zasa tvrdil, že brzdiť chcel, no nebolo to možné.

Garzón bol tesne po nešťastí v šoku, no záchranárom ešte stihol povedať: „Dúfam, že sa nikomu nič nestalo, lebo by som to mal na svedomí.“ Keď zistil počet mŕtvych, už len donekonečna opakoval: „Chcem zomrieť.“

Na rozdiel od mnohých iných mal šťastie. Vyviazol len s poranenou hlavou a s polámanými rebrami. Len čo ho po ošetrení z nemocnice pustili, smeroval do cely predbežného zadržania, kde bol do nedeľného vypočúvania pred súdom.

Nechceli veriť

Policajtom chvíľku trvalo, kým sa na miesto nehody dostavili. Ako prezradila jedna zo svedkýň, najskôr nechceli veriť prvým telefonátom. „Mysleli si, že žartujem. Tak som zvýšila hlas a hovorím - Pre zmilovanie Božie, veď tam na zemi ležia ľudské telá. Až keď tých telefonátov začalo pribúdať, spamätali sa,“ vravela španielskym novinárom jedna zo svedkýň María Carralová.

Ani vojak Francisco Fernández, ktorý do rána pomáhal zraneným, na nehodu vraj nikdy nezabudne. „Bolo to strašné. Ľudia boli všade okolo vlaku. Niektorým telám chýbali nohy, iným hlavy,“ citoval ho denník Independent.

Telá obetí ležali cez víkend v provizórnej márnici v mestskej športovej hale. V pondelok sa za prítomnosti premiéra Martina Rajoya konala na ich pamiatku zádušná omša.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní