Na Zanzibare policajti bránia Masajom baliť turistky, no pre mužov sú pripravené elixiry na potenciu

Raj, láska, otravný biznis aj autentický život. Tak by sa dal v kocke opísať Zanzibar v Tanzánii.

Nie je to tak dávno, čo sa na ostrove v Indickom oceáne ozývala z úst turistov najmä taliančina, nemčina a angličtina. V posledných rokoch však Zanzibar objavuje čoraz viac Slovákov. A nie len pre krásne pláže.

Jackson, Dolce aj Gabbana

Na pláži v dedine Nungwi svitá. Po nočnej rybačke vykladajú muži z lodí svoje úlovky, s ktorými si to o chvíľu namieria na trh, kde ich predajú majiteľom reštaurácií a hotelov. Na biely piesok rozkladajú siete, aby boli pripravené na ďalší deň. Poniže nich sa na známom mieste zbiehajú plážoví chlapci. Sú to predajcovia, ktorí o chvíľočku začnú turistom ponúkať tie najvychytenejšie výlety loďou za šnorchlovaním alebo romantické plavby pri západe slnka. Aby zaujali na prvý dojem, vymýšľajú si bláznivé mená, a tak sa človek môže stretnúť napríklad s Michaelom Jacksonom, Dolcem and Gabbanom alebo pánom Armanim.

Správny predajca kokosových orechov zas musí svoj príchod oznamovať piesňou o tom, že jeho orechy sú čerstvé, svieže a miestne. Slová a rytmus, ktoré sprevádzajú jeho kroky, sú také chytľavé, že si ich už po dvoch dňoch turisti pospevujú s ním. Zanzibarčanov turizmus živí. Chcete tetovanie henou? Alebo masáž? Ženy s ponukou prídu až k vašej deke a môžete sa rovno objednať. Plážových predajcov človek najskôr sleduje, obdivuje ich výdrž, potom však prejde do štádia ignorácie. Nekonečné ponuky počas leňošenia vedia byť pekne otravné.

Bicyklom po pláži?: Žiaden problém.
Bicyklom po pláži?: Žiaden problém.
Foto: DARINA KVETANOVÁ

Masajská láska

Keď slnko nad Zanzibarom uberie na intenzite a klesá za obzor, pláž sa zaplní domorodcami. Športovci s dokonalými atletickými postavami sa rozostúpia po stranách plážového ihriska a začne sa futbalový turnaj. Nejedno ženské srdce na Zanzibare čelí silnému pokušeniu. Po plážach sa totiž prechádzajú vysokí Masajovia v tradičných odevoch. Pochádzajú z oblasti Arusha a Tanga v severnej Tanzánii a na ostrov prichádzajú počas sezóny pracovať. Niektorí sú zamestnaní ako noční strážnici v hoteloch, ďalší predávajú tovar na tradičných masajských trhoch. Nohy, ruky a krk im skrášľujú ozdoby z korálikov a pozornosť pútajú aj ich dlhé zapletené vlasy.

„Nie je žiadne tajomstvo, že európske ženy sem prichádzajú za rozptýlením,“ prezrádza Britta. Nemka, ktorá na Zanzibare žije osem rokov, vlastní so svojím manželom bungalovy v dedinke Nungwi, čo je najturistickejšia časť ostrova. Aj ona sem kedysi prišla za oddychom, potom však stretla Alberta, štyridsiatnika z pevniny. Slovo dalo slovo, po pár mesiacoch opustila svoj zabehnutý život vo Švajčiarsku a prišla žiť na Zanzibar. Do ich reštaurácie a baru chodia masajskí muži na obed alebo si zahrať biliard a radi sa porozprávajú s turistami. „Občas sa ma návštevníčky opýtajú, či si na izbu môžu zobrať návštevu. Do ich záležitostí sa - samozrejme - nestarám,“ podotkne Britta.

Zvodcovia: Európankám sa Masajovia páčia. Niet sa čo čudovať.
Zvodcovia: Európankám sa Masajovia páčia. Niet sa čo čudovať.
Foto: DARINA KVETANOVÁ

Zakázaná láska?

Samotní Masajovia o svojich, nazvime to dovolenkových vzťahoch neradi veľa prezrádzajú. A vlastne ani nemusia, stačí mať otvorené oči. Do hotela, v ktorom muži z tohto známeho afrického kmeňa pravidelne vystupujú s tradičným tancom, prichádza zadným vchodom severská žena, asi Dánka. Má po päťdesiatke a drží sa za ruky asi s dvadsaťročným masajským mužom. Za ňou kráča jej rovesníčka v podobnej spoločnosti.

Zdá sa však, že obľúbenosť Masajov prekáža domorodým Zanzibarčanom, ale aj vláde. Zatiaľ čo domáci žiarlia najmä na úspechy Masajov pri predaji tovaru, vláda vymýšľa zvláštne pravidlá, aby obmedzila ľúbostné dobrodružstvá mužov z povestného kmeňa s turistkami. Ak policajti napríklad nachytajú kráčať Masajov s beloškami po pláži, hrozí im pokuta a možno aj ďalšie problémy.

Pravidlo je nedomyslené a diskriminujúce. Na Zanzibar totiž prichádzajú aj Masajovia, ktorí sa s Európankami oženili a žijú s nimi. A nezriedka vidieť aj zamilované mladé masajsko-európske páriky, ktoré si užívajú čerstvú lásku. V tomto prípade je naozaj ťažké určiť, čo je za takýmto vzťahom - ekonomický záujem alebo skutočná vzájomná náklonnosť. Polícia zákroky vysvetľuje tým, že nechcú, aby turistov počas dovolenky niekto neustále vyrušoval, a vlastne sa ich takto snažia chrániť. Oveľa rušivejšie pôsobia práve zanzibarskí plážoví predajcovia, ktorým zákon ich činnosť nezakazuje.

Zápas: Zanzibarčania majú futbal v srdci aj v krvi.
Zápas: Zanzibarčania majú futbal v srdci aj v krvi.
Foto: DARINA KVETANOVÁ

Kontrasty

Už za prvým hotelom na pláži sa idylický obraz výrazne mení. Zábery na cesty posypané kameňmi a znečistené odpadkami by ste v katalógoch cestovných kancelárií hľadali márne. Z jednoduchých domov bez omietok sa šíri zápach ohňa, pobehujú pred nimi bosé deti a človek často narazí na miestnych bezdomovcov - ľudí, ktorí spia len tak, niekde pod holým nebom. Napriek tomu sú títo ľudia veľmi priateľskí a vždy výborne naladení. „Jambo,“ zdravia pri každom kontakte belochov, ktorých nazývajú mzungu.

„Mambo?“ ako sa máš, pridávajú a očakávajú odpoveď „Nzuri sana,“ teda veľmi dobre. Svahilčina, tunajší úradný jazyk, je kombináciou arabčiny, perzštiny, angličtiny a afrických bantuských jazykov a znie ako oduševnená pieseň, ktorá dokonalo dopĺňa toto exotické prostredie.

Šaman: Prišlo aj na bubnovanie. Aké problémy ním tento muž lieči, to sme sa už nedozvedeli.
Šaman: Prišlo aj na bubnovanie. Aké problémy ním tento muž lieči, to sme sa už nedozvedeli.
Foto: DARINA KVETANOVÁ

V dome šamana

V dedine Fukuchani prechádzame popri dome, pred ktorým sedí veľká rodina. Obkľúči nás zo desať detí a vyžadujú si pozornosť. Spievame. Ženy si nás obzerajú a nedokážeme dešifrovať, čo si myslia. S miestnymi je to tak, akýkoľvek beloch je pre nich turista, ktorý má určite veľa peňazí a nebolo by zlé nejako ich z neho dostať. Deti ku mzungu natŕčajú ruky so slovom „moneeey“ a dospelí ich otvorene poprosia, aby ich podporili. Nech už sú to pamiatky, školy alebo prírodné rezervácie, všade si k vstupnému vypýtajú ešte donation teda dar, ktorý im má v ich činnosti pomôcť.

Prehliadku svojho domu nám ponúkne starý muž. Hovorí, že je doktor. Vstúpime dnu a pozeráme sa do misky s akýmisi guľôčkami. Hádže ich vraj o stenu, keď pacientovi pomáha vyhnať z tela diabla. Teda žiaden doktor, ale šaman. „A výťažok z tejto trávy treba zmiešať s popolom. Vznikne tak liek na rezné rany, po týždni sú vyliečené,“ tvrdí. Jeho hlas znie dramaticky, kolíše hore a dole a popritom na nás pevne upiera oči. „Má sto rokov a dva mesiace,“ vysvetľuje jeho vnuk. Liečiť vraj začal v sedemdesiatke, dovtedy sa plavil po mori ako námorník.

„Niektorí ľudia ku mne prídu v strašnom stave. Dovezie ich auto, vystúpia a niekto ich podopiera, aby vôbec dokráčali. Snažím sa pomôcť všetkým - deťom, mužom aj ženám. A oni ma často vyhľadávajú,“ znie opäť ten dramatický hlas a v šere domu so zvláštnym vybavením pôsobí celá situácia trochu strašidelne. Dovolí nám listovať v knihách, ktoré mu majú pomáhať pri liečení. Sú písané v arabčine a text dopĺňajú obrázky, akési návody, ako liečiť pacienta. Niektoré opisujú ľudské telo, na ďalších sú bytosti, ktoré pripomínajú mutantov človeka a zvieraťa. Šaman ešte pristúpi k bubnu a začne doň vyťukávať melódiu.

Fešáci: Tradičná ozdoba masajských mužov.
Fešáci: Tradičná ozdoba masajských mužov.
Foto: DARINA KVETANOVÁ

Tolerantní

Úzkymi uličkami Stone Townu, hlavného mesta ostrova, sa ozýva spev z mešít. Odráža sa od stien a mestom doslova vibruje. Muži, ktorí doteraz len tak sedeli pri domoch, sa dvíhajú, lebo spev ich zvoláva na modlitbu. Takmer celé obyvateľstvo Zanzibaru vyznáva islam, pretože prvými obchodníkmi, ktorí sem z cudziny prišli, boli Arabi. V 8. storočí tu úspešne zaviedli náboženstvo, ktoré prežíva dodnes. Ale žijú tu aj príslušníci ďalších vierovyznaní.

Keď sa Zanzibarčanov opýtate na to, ako spolu fungujú, ubezpečujú vás, že najlepšie, ako sa dá. „Aj keď je na Zanzibare najviac moslimov, žiadne iné náboženstvo nám neprekáža,“ hovorí turistický sprievodca Sai H. Juma. Stojíme spolu na ulici Gizenga pred rímskokatolíckym kostolom. „Keď sa pozrieme vedľa, stojí tam hinduistický kláštor a pred chvíľou sme kráčali popri mešite. Na tej istej ulici sú teda tieto tri náboženské svätostánky a to hovorí za všetko. Ľudia žijú spolu, sú k sebe tolerantní a rešpektujú jeden druhého,“ tvrdí Sai. Aj sviatky oslavujú obyvatelia Tanzánie spoločne. Keď je ramadán, pracovné voľno majú všetci, rovnako na Vianoce.

Mimo pláže: Cesty v dedinách vyzerajú takto. Chodia po nich autá, skútre aj dobytok.
Mimo pláže: Cesty v dedinách vyzerajú takto. Chodia po nich autá, skútre aj dobytok.
Foto: DARINA KVETANOVÁ

Na trhoch

Ak sa chcú ľudia z hlavného mesta stretnúť s priateľmi, zamieria do záhrad Forodhani. Každý podvečer o pol siedmej si tu obchodníci rozkladajú stánky s jedlom a predávajú najobľúbenejšie špeciality. Na ražeň napichujú rôzne druhy mäsa, grilujú ryby a plody mora a varia polievku z chobotníc. Jednu práve dovára Mohamed a prezrádza nám, aj keď tajomne, jej účinky. „Je výborná pre mužov, chápeš, nie pre ženy,“ hovorí a s priateľmi sa na týchto výrokoch veľmi dobre bavia. „Teda, keď chce byť muž v noci silný, mal by ju vypiť. Pomôže mu, mám to odskúšané,“ povie sprisahanecky.

Mohamed a jeho partia pečú na panvici preslávenú cha-pizzu. Je to vlastne spojenie múčnych placiek chapati, ktoré naplnia podľa želania zákazníka a do chrumkava zapečú. Táto partia má však výnimočné ešte niečo - cenník, ktorý si môžu pozrieť všetci ľudia, ktorí idú okolo. Na Zanzibare je to skutočná rarita a cudzinec musí počítať s tým, že ceny za akýkoľvek tovar bude mať oproti domácim poriadne zvýšené. Tú svoju si navyše bude musieť zjednať.

Tradičné šaty: Väčšina obyvateľstva ostrova sú moslimovia.
Tradičné šaty: Väčšina obyvateľstva ostrova sú moslimovia.
Foto: DARINA KVETANOVÁ

Načo hygiena?

Ešte väčšou turistickou atrakciou a zároveň poriadne živým miestom je trh Darajani. Obchodníci predávajú v stánkoch najmä ovocie a zeleninu, ale nájde sa aj elektrotovar. V najrušnejšej časti dňa zaberú priestor, ktorý bol predtým cesta, tovar porozkladajú na zem a ľudí k sebe lákajú pokrikmi. Z blízkeho rybieho trhu sa šíri poriadny zápach. Keď tadiaľto prechádza človek, ktorý na tie vône nie je zvyknutý, musí si zapchať nos.

Miestnym to však vôbec neprekáža. Vystupujú z tlačenice, pristavujú sa pri stánkoch a v papierových taškách si odtiaľ odnášajú ryby, ktoré už ako čerstvé nevoňajú ani nevyzerajú. Aj keď boli ulovené ráno, v horúčave, aká tu vládne, začali poriadne pracovať a hygienu na ostrove Zanzibar nikto príliš nerieši. Chladiaci box by ste tu hľadali márne a ak si plánujete niečo kúpiť, nesmú vám prekážať ani všadeprítomné muchy. Ale aj toto je Zanzibar.


VIDEO Plus 7 Dní