Radosť z pohybu: Psy pohyb milujú a zvyčajne sa nemôžu dočkať, kedy vyrazia do snehu.

Na ďalekom švédskom severe: Tu ani husky nechodí bosky

Môžete spať v izbe z ľadu, prejsť sa pol kilometra pod zemou a na vlastnej koži zažiť Fjallarven classic.

V porovnaní s monumentálnym nórskym pobrežím, hlbokými fjordmi a so strmými, tisícmetrovými žulovými štít-mi, odkiaľ do Švédska prichádzame, môže krajina v okolí Kiruny pôsobiť trochu fádne. Človek sa však nesmie nechať ovplyvniť prvým dojmom.

Fjallarven classic

Ešte pred príchodom do Kiruny láka národný park Abisko a rovnomenná dedina. Končí v nej najznámejší švédsky trek,
450-kilometrová Kráľovská cesta pohraničnými horami - Kungsleden. Kto má šťastie, vyjde mu aj návšteva dediny Abisko práve na záver Fjallarvenu. My sme šťastie mali.

„Niekto na Fjallarvene aj preteká, ale dosiahnutý čas nie je rozhodujúci. Je to jednoducho nádherné športové podujatie, pešia, niekoľkodňová cesta jednou z najfotogenickejších oblastí európskej divočiny,“ vysvetľuje nám zamestnankyňa miestnej informačnej kancelárie. „Štartovné je okolo dvetisíc švédskych korún, teda zhruba dvesto eur, a všetkých dvetisíc lístkov na štart zvyčajne vypredáme v niekoľkomesačnom predstihu. To jednoducho musíte zažiť, aby ste pochopili prečo.“

Trasa meria vyše sto kilometrov a na štarte v dedine Nikkaloukta vyrážajú v niekoľkominútových intervaloch malé skupiny účastníkov. V cene vstupného je palivo do varičov - v lete platí v Škandinávii zákaz zakladania ohňa vo voľnej prírode -, dehydrované hotové jedlo, mapa a komunikačné zariadenia.

Časť chodcov dorazí do cieľa. Ich ruksaky sú obdivuhodne veľké, predpísaný obsah bol najmenej 65 litrov. Do batoha sa muselo zmestiť 32 povinných položiek a mnoho vecí vrátane odpadkov, ktoré musel každý priniesť do cieľa.

V cieli už odpočíva aj Keidai. Jeho pán je chudý a má obrovský ruksak, zatiaľ čo pes je robustný a jeho batôžky sú primerané jeho veľkosti. Natiahli mu ich cez hlavu a pripli popruhom pod brucho. Psíkovi zjavne neprekážajú, ale keď mu ich dajú dole, ľahne si nadšene na chrbát a od okoloidúcich sa nechá škrabať na bruchu.

Suvenír: Kto má energiu, môže na Kráľovskej ceste nazbierať zaujímavé suveníry.
Suvenír: Kto má energiu, môže na Kráľovskej ceste nazbierať zaujímavé suveníry.
Jiří Páleníček

184 topánočiek

Aj keď Laponsko ponúka svojim návštevníkom ako jednu z tradičných zábav jazdu psím záprahom, Saamovia pôvodne využívali na dopravu soby a psie záprahy nepoznali. To turistom neprekáža. Na niekoľkodňových túrach majú štvorzáprahové sane s osobnými vecami. Zvyšok batožiny vezie na svojich veľkých saniach skúsený mašér. Jeho tonové sane ťahá 12-14 psov, ktoré musí
ubrzdiť na prijateľnú rýchlosť okolo 13 kilometrov za hodinu. Psy totiž behajú rady a mohli by sa nepríjemne rozbehnúť. Na začiatku zimy na trase neraz spôsobujú ťažkosti záveje, na jar zasa treba ustrážiť diery v ľade, pretože plemeno husky miluje vodu!

Mašér Marcel pôvodom zo Slovenska vykladá jednu zaujímavosť za druhou. Na výlete psy spia na snehu, stočia sa do klbka a ráno vidieť len biele kopčeky. Niekedy ani to nie, pretože zvieratá sa vďaka svojmu teplu prepadnú hlbšie a svoje urobí aj prípadné sneženie. Huskyovia väčšinou behajú v topánočkách, pretože ľadové kryštáliky by im zranili labky. Postroj aj topánočky na suchý zips večer dávajú dole a psom labky namažú špeciálnym olejom. Snažíme sa počítať - každý z ôsmich turistov má štyri psíky a štrnásť má mašér. Každé ráno treba obuť 184 psích labiek! Marcel sa usmeje. „Psy sú naučené a samy zdvíhajú labky. Ale aj tak trvá minimálne dve hodiny, než ráno vyštartujeme.“

Podobné výlety ponúka, samozrejme, aj najväčšie lákadlo švédskeho severu - Ice hotel v Jukkasjärvi. V dedine dokonca žije viac psov než ľudí, tých je 900, zatiaľ čo psov tisíc.

Letný ľadový hotel

Ice hotel v Jukkasjärvi 19 kilometrov od Kiruny sa za 27 rokov svojej existencie stal symbolom severu. Každú jar sa síce roztopí, ale v decembri znovu povstane ako vták fénix. Jeho tvorcom patrí náš obdiv. Museli prísť aj na to, ako namiešať do snežných diel správny pomer vody a vzduchu, aby sneh nebol príliš sypký, ale dostatočne vlhký a zmrzol do požadovaného tvaru. Museli sa naučiť uchovať ľad do budúcej zimy, pretože inak by nemali v decembri z čoho vyrobiť vnútorné zariadenie hotela. A tak na
konci marca vyrezávajú kanadskými pílami z ľadu na rieke Tarn dvojtonové kvádre - tisíc pre hotel, tisíc na export alebo na výrobu ľadových pohárov pre ice bary (ročne okolo 300-tisíc kusov). Ľad sa uchováva v hale, v ktorej potrebný chlad zabezpečuje solárna elektrina.

V decembri na špeciálnu konštrukciu nafúkajú umelý sneh. Stuhne za dva dni. Sneh udržuje vnútri hotela stabilnú teplotu mínus päť stupňov Celzia. Stavba z ľadu by neizolovala ako sneh, a tak by v hoteli mali aj 40 stupňov pod nulou.

Severský guláš: Je naozaj vynikajúci.
Severský guláš: Je naozaj vynikajúci.
Jiří Páleníček

A v lete? Od roku 2017 je k dispozícii dvadsať celoročných ľadových hotelových izieb. Požadovaných mínus päť zaisťujú solárne panely. Hotel totiž leží dvesto kilometrov severne od polárneho kruhu, takže počas najteplejšieho ročného obdobia tu slnko vôbec nezapadá. Podobne ako v zimnom hoteli sú toalety v inej, teplej budove. Ľadové WC tvorcovia ešte nevymysleli.

Aj tu máme šťastie, uplynulo pár týždňov od uvedenia letného hotela do prevádzky a v rámci propagácie je jeho prehliadka voľná. Sprievodca nás prevedie skladom ľadu, poskytne zá-kladné informácie a pred vchodom do hotela dodá: „Všetko si prejdite a pozrite sami. Ak budete mať otázky, budem pred vchodom. V teple.“

A tak si všetci vyskúšame sobie kožušiny na ľadových posteliach i na kreslách a po pol hodine je hotel opäť prázdny. Vyhľadáme sprievodcu. Dozvieme sa napríklad to, že v zime jazdí do práce na snežnom skútri, ale jazdiť môže maximálne rýchlosťou 40 kilometrov za hodinu. Pri väčšej rýchlosti totiž pocitová teplota môže klesnúť až na mínus osemdesiat, a to by do práce asi nedošiel.

Pod zemou

Aj mesto Kiruna má svoje miesto s celoročne stabilnou teplotou. Tentoraz príjemnou, dvadsať nad nulou. Len sa za ňou musí do banského tunela 1 365 metrov pod zemský povrch, kde zamestnanci najhlbšej bane na železnú rudu na svete v súčasnosti ťažia magnezit až so 70 percentami železa. Návštevníci sa dostanú len do 540 metrov pod povrch, kde sa udržuje stála teplota plus desať stupňov.

Hotel Jukkasjärvi: Aby ľad na výrobu vnútorného zariadenia izieb bol priehľadný a bez kazov, museli celú zimu odhŕňať z rieky sneh.
Hotel Jukkasjärvi: Aby ľad na výrobu vnútorného zariadenia izieb bol priehľadný a bez kazov, museli celú zimu odhŕňať z rieky sneh.
Jiří Páleníček

Vchádzame do piateho tunela pod povrchom, v ktorom sa ťažilo na začiatku osemdesiatych rokov. Cesta s hororovou atmosférou nám firemným autobusom trvá štvrť hodiny, tunel je totiž neosvetlený, aby bolo lepšie vidieť protiidúce autá. Navyše sa v ňom miestami dvíha hmla či chuchvalce prachu.

História, čísla, technika... informáciami sa pri prehliadke nešetrí. Rudu objavili náhodou pri love na veveričky v roku 1606. Názov štátnej firmy LKAB je odvodenina od ná-zvov dvoch kopcov, Luossavaara a Kiirunavaara, na ktorých sa začalo v roku 1890 povrchovo ťažiť. V roku 1950 za žilou rudy hrubou 80 metrov a dlhou štyri kilometre už museli ísť dva kilometre pod zem.

Do žily sa vyvŕta horizontálny tunel a z jeho stropu sa postupne odstreľuje ruda. Na uvoľnené miesto sa vyššie vrstvy zeme zosúvajú ako piesok. A to je príčina obrovských zmien, ktorými Kiruna prechádza. Jedným odstrelom sa uvoľní asi desaťtisíc ton horniny a za jeden deň sa odvezie ruda, z ktorej by sa postavilo viac ako šesť Eiffelových veží. Ako pokračuje ťažba, prehlbuje sa prepadlina pripomínajúca veľký kaňon a zároveň sa blíži k mestu. Obyvatelia sa museli rozhodnúť - necháme svoje mesto presťahovať alebo sa bane zavrú a väčšina z nás stratí zamestnanie? Práca dostala prednosť. Všetkým piatim tisícom „postihnutých“ LKAB postupne ponúka niekoľko variantov nového bývania. Presun mesta sa skončí v roku 2035. Čo bude ďalej? To skúma LKAB. Zatiaľ stavia nové a zároveň sťahuje historické domy vrátane radničnej zvonice.

Jokkmokk winter marknad

V mestečku Jokkmokk, ležiacom kúsok nad polárnym kruhom a 215 kilometrov južne od Kiruny, sa stretnete s vyše štyristoročnou históriou. Stredoeurópanom zvyknutým na mierne zimy sa môže zdať divné, prečo švédsky kráľ Karl IX. rozhodol v roku 1605, aby sa zhromaždenie Laponcov konalo v zime okolo 25. januára. Prečo hnal svojich ľudí do krutej zimy? Odpoveď je jednoduchá - V tom čase bola po zamrznutých jazerách a riekach ľahšia doprava a Saamovia mali svoje soby pohromade.

Aurora borelais: Ak má slnko dostatočnú aktivitu a je tma, môžete polárnu žiaru vidieť aj v lete. Jej presnú predpoveď nájdete na webových stránkach aljašského geofyzikálneho ústavu.
Aurora borelais: Ak má slnko dostatočnú aktivitu a je tma, môžete polárnu žiaru vidieť aj v lete. Jej presnú predpoveď nájdete na webových stránkach aljašského geofyzikálneho ústavu.
Jiří Páleníček

Pri 350. výročí tohto zimného trhu rozhodli o jeho využití na turistiku a prvýkrát sa pri tejto príležitosti konali preteky sobov a kultúrne predstavenia. Jokkmokk má tritisíc obyvateľov, v čase trhu sa ich tu zhromaždí 30- až 40-tisíc. Pri 400. výročí dokonca 80-tisíc. Hotely sú tu však stále len dva a, tak ako mnoho ďalších návštevníkov, musíme spať v telocvični zmenenej na nocľaháreň.

Jedinečná medzinárodná atmosféra, vynikajúci sobí guláš a sušené sobie mäso, množstvo sobích kožušín na predaj, snežné skútre aj psie záprahy, polárna žiara. Všetko je také, aké sme čakali. Až na tú teplotu. Všetky zvuky podivne zvonia, všetko je asi krehké, lebo teplomer ukazuje mínus 38 stupňov! Preto je všade tak čisto a sucho - premrznutý sneh sa z topánok jednoducho otrepal a nič sa nenanosilo ani do obchodov, ani do autobusov.

Ak by ste chceli trh navštíviť, v roku 2018 bude prvý februárový víkend. A nezabudnite si dať výživný sobí guláš. Na jeho prípravu okrem pol kila sobieho mäsa a štvrť kila húb potrebujete dve lyžice masla, tri deci smotany a 300 gramov kyslej smotany. Nebojte sa, že priberiete - v štyridsiatich pod nulou sa kalórie rýchlo spália.

Vianočné tipy na darček