Púšť: Rozsiahle piesočné duny v Ománe patria k najväčším turistickým lákadlám.

Najlepší Alahov vynález a mierumilovné žraloky: Aj to je Omán

Stále málo známa krajina námorníka Sindibáda je turistický klenot Orientu.

Akoby sme sa za necelých sedem hodín ocitli v úplne inom svete. Po chladnej jesennej noci na Slovensku sa prebúdzame do tropického rána na letisku v Salalahu. Ťaživý, horúci vzduch sa dá takmer krájať.

Hoci je podľa miestneho času skoro deväť, letisková hala je vymetená. Stretávame len pár usmievajúcich sa policajtov a úradníkov v dlhých tradičných oblekoch dišdaš, ktorí si nás fotia ako atrakciu. Zdá sa, že na turistov z Európy si tu ešte stále zvykajú.

Budovateľská horúčka

„Vitajte v Ománe,“ ozve sa mladý muž v snehobielom dišdaši, ktorý pofajčieva na parkovisku. Zaujíma sa, odkiaľ sme, kam mierime, koľko sa zdržíme. Keď sa opýtame, ako sa mu v Ománe žije, prehodí „okej“ a ukáže k neďalekému pohoriu: „Žijem v malej horskej dedine s celou rodinou. Je tam pokoj a pohoda.

Do práce to mám pár kilometrov, ale benzín je lacný,“ usmeje sa. Keď na najbližšej čerpacej stanici prepočítavame rialy na eurá, ukáže sa, že liter vychádza zhruba na tridsať centov. Radosť tankovať! Omán prekvapuje na každom kroku.

Cestou do centra Salalahu, hlavného mesta provincie Dhofar, vidieť, ako púštna krajina mení svoju tvár. Nehostinné plochy strieda množstvo stavenísk, nové budovy rastú ako huby po daždi a obyvateľov pribúda.

Z mestečka, kde pred pár desiatkami rokov neexistovala žiadna infraštruktúra, sa stala rušná tristotisícová metropola plná drahých automobilov, hotelových rezidencií, parkov, trávnatých plôch, turistických atrakcií.

To je vlastne osud celého Ománu, ktorý bol ešte začiatkom sedemdesiatych rokov zaostalou vyprahnutou krajinou, odrezanou od sveta. Bez elektriny, nemocníc, s niekoľkými kilometrami ciest a troma školami - pre chlapcov.

Vďaka súčasnému sultánovi a príjmom z ropy sa všetko zmenilo. Ománčania majú bezplatné zdravotníctvo, školstvo, neplatia dane a ich krajina sa stáva malou perlou Orientu. Hoci nie až takou malou, veď je šesťkrát väčšia ako Slovensko.

Alahov dar

Salalah patrí k najvýznamnejším mestám Ománu. Aj preto, že je rodiskom sultána Kabúsa bin Saída, ktorého domáci nadovšetko milujú. Práve jemu totiž vďačia za rozkvet a blahobyt. Keď ako tridsaťročný, po štúdiu na britskej vojenskej akadémii a praxi dôstojníka v nemeckom Porýní, zvrhol z trónu despotického otca, začal s rozsiahlymi reformami.

Nie, o prehnanej slobode či demokracii nemôže byť ani reči. Naopak. Kabús zaviedol v Ománe prísny autokratický systém, ale zrejme práve preto dosiahol neuveriteľné výsledky.

Hneď po nástupe zrušil všetky reštrikcie a vytvoril prostredie, kde vedľa seba dokážu žiť suniti, šiiti i baditi. Vytvoril niekoľko prírodných rezervácií, podporuje kultúru, dokonca dal postaviť budovu filharmónie i opery, čo je v arabských krajinách naozaj niečo nevídané. Podporuje šport i turizmus.

Ománčania na neho nedajú dopustiť a jeho portrét nájdete doslova na každom kroku. Aj v tom najzapadnutejšom obchodíku. Dôvod popularity Salalahu je však aj historický. Nie preto, že sa tu údajne narodil námorník Sindibád, hoci sa tým domáci radi hrdia. Je to predovšetkým známa vôňa, čo ho preslávila.

Z provincie Dhofar totiž už od staroveku prúdili do sveta tony voňavého kadidla. V stredoveku oň mala záujem najmä európska katolícka cirkev. Dodnes ho ponúkajú na každom trhovisku a v mnohých obchodoch. Kadidlo tu má dokonca svoje vlastné múzeum. Uprostred jeho nádvoria rastie strom kadidlovník, ktorého živica prinášala Ománu obrovské zisky.

Hovorí sa, že na mnohých miestach sveta sa pokúšali vysadiť kadidlovník, ale nikde sa neujal. Vraj preto, lebo je darom Alaha Ománčanom.

Pod banánovníkmi

Ulice Salalahu lemuje množstvo paliem, za ohradami sa rozprestierajú rozľahlé banánovníkové plantáže. „Vody nie je veľa, preto je celá plocha zavlažovaná sieťou umelých vodných kanálov,“ vysvetľujú nám pestovatelia. Pracujú tu predovšetkým cudzinci z Indie či Bangladéša. Zarobia v prepočte takmer štyristo eur.

V týchto končinách to nie je veľa. Obvyklý príjem v Ománe je najmenej tristo rialov, v prepočte okolo 700 eur aj pre cudzincov, ktorých je v krajine takmer štyridsať percent.

Okrem banánovníkov a hŕby starých kokosových orechov niet na plantáži čo vidieť. Je sviatok, v práci je len pár ľudí. Na neďalekom trhovisku je však pomerne živo. Ponuka v drevených stánkoch sa príliš nelíši od tej na našich trhoviskách, všetko však chutí o čosi lepšie.

Ománčania posedávajúci pri obchodoch a na terasách podnikov mávajú na turistov, zdravia ich, ženy, ktoré nakupujú voňavky, občas šibnú pohľadom naším smerom.

Dvojica mladých dievčat dokonca zapózuje pred objektívmi. A hoci si zahaľujú tváre, v Ománe to nie je povinnosť. Robia to, lebo chcú. „A asi aj preto, aby im zvečnenie fotoaparátom neukradlo krásu,“ smeje sa náš sprievodca.

Za delfínmi

Metropola provincie Dhofar ponúka návštevníkom viacero zaujímavostí. Okrem pitoreskných uličiek, múzeí a mešít kilometre nádherných čistých pláží s bielym pieskom, búrlivé Arabské more, lákavé zátoky s teplou vodou, nad ktorou sa vznášajú kŕdle vtákov, očarujúce západy slnka alebo napríklad výlet za delfínmi.

Štyridsaťročný Yousuf al Shanfari, ktorý vozí turistov na vyhliadkové jazdy aj potápačov a rybárov, nám hovorí, čo všetko Arabské more ukrýva. „Je to vlastne otvorený Indický oceán, takže tu máme všetko, od tuniakov cez barakudy až po žraloky. Ale netreba sa ich báť. Objavujú sa málo a nemajú záujem o kontakt s človekom. Majú dosť inej potravy.

Nezažil som, že by niekoho napadli. Pokojne si môžete zaplávať s delfínmi. Sám som to mnohokrát skúšal, ale nepodarilo sa mi dostať sa k nim do tesnej blízkosti. Držia si odstup.“

Výborný vynález

Pri pláži Al Mughsail, neďaleko jemenských hraníc, sa ukrýva malý div sveta - jaskyňa Marneef. Pohľad na vysoké skaly v okolí a nádhernú azúrovú hladinu umocňujú gejzíry slanej vody, ktoré pri vlnobití vyrážajú prieduchmi v skale. Dunivé zvuky ozývajúce sa priamo spod vašich nôh zdôrazňujú hrozivú silu vodného živlu.

Cestou k prístavu Khor Rori z druhého storočia pred naším letopočtom, kde sa archeológovia snažia obnoviť starobylé mesto, nám cestu skríži veľké stádo tiav. Našťastie, premávka nie je veľká a vozidlá stíhajú pribrzdiť včas. Ich siluety sa rysujú na obzore a vytvárajú rozprávkovú atmosféru.

Tieto zvieratá jednoducho patria k Orientu a domácim neslúžia len ako dopravný prostriedok v nehostinnej púšti, ale aj ako zdroj mlieka, mäsa, vlny, z ich kože sa vyrábajú nádoby na vodu a ešte aj ich trus využijú beduíni na kúrenie.

Mimochodom, vedeli ste, že tieto púštne koráby dokážu za pár minút vypiť až stopäťdesiat litrov vody? Ako hovoria miestni, ťava je jeden z najlepších Alahových vynálezov.

Moderný Maskat

Vo vyše miliónovom hlavnom meste Ománu sa rovnako rýchlo môžete stratiť v spleti úzkych starých uličiek, ako zapadnúť v nekonečnej zápche drahých áut na osemprúdovej mestskej diaľnici. Ľudia sú tu ešte prístupnejší západnej kultúre ako v Salalahu.

Maskat už na prvý pohľad pôsobí neskutočne. Biele mesto uprostred vysokých hôr, za ktorými je len nehostinná púšť. Bez auta ste tu ako bez ruky.

Nemka Britta, ktorá si vybrala Omán za svoju druhú domovinu, tvrdí, že to nikdy neoľutovala. So svojím egyptským manželom sa zoznámila, keď študoval turistický manažment v Nemecku. „V tom čase som o Ománe ani nepočula a netušila som, čo ma čaká,“ spomína. „Ale nikdy som sa nebála nových vecí a mala som pravdu.“

Najväčšou zmenou pre ňu bol životný štýl. „Doma som mala firmu a dlhé zoznamy vecí, ktoré musím stíhať. Keď som prišla sem, zrazu som sa mohla zastaviť. Na všetko bolo dosť času,“ vraví, keď sa prechádzame parkom Al-Riyam.

Nad ním sa na vysokej skale vypína obrovský zohrievač kadidla. Vyzerá ako ufo, slúži však ako rozhľadňa. Vidno z nej aj staré portugalské pevnosti al-Džalali a al-Mirani, ktoré na prímorskom pobreží stoja od šestnásteho storočia. Najznámejšie tradičné trhovisko Ománu Muttrah súk je od pevností len na skok.

V spleti uličiek kúpite azda všetko. Oblečenie, voňavky, staré mince, zbrane, magnetky aj jedlo. A ešte čosi je tu zaujímavé - do útrob trhoviska vchádzate z rušnej modernej ulice a vyjdete pod jednou z mešít v starom meste, kde na zemi posedávajú starí Ománčania v dišdašoch.

O fotografovaní nechcú ani počuť. Obchodníci sú neúnavní. Zbytočne ich odmietate, svoj tovar vám strčia pod nos aj desaťkrát. Veď čo ak si to rozmyslíte? Ak predsa chcete niečo kúpiť, buďte milí a priateľskí. S úsmevom dokážete zjednať aj niekoľkonásobne nižšie ceny.

Ženy na koni

Mešita sultána Kabúsa je jedným z najpútavejších objektov Maskatu. Vojde sa do nej vyše dvadsaťtisíc veriacich. Britta rozpráva o jej zvláštnostiach, o dvadsaťjedentonovom koberci, minaretoch, ale po chvíli sa reč zvrtne na životný štýl.

Hovorí o tom, aké je príjemné žiť bez daní a stresu v jednej z najbezpečnejších krajín sveta. Po uliciach sa nemusíte báť chodiť ani v noci. Tresty za porušovanie zákonov sú totiž vysoké. Polícia zakročí, aj keď odhodíte odpadky na chodník.

Ulice sú čisté, pretože sultán to tak chce. Zlodeji tu vraj prakticky nie sú. „Ak si náhodou v kaviarni zabudnete tašku a vrátite sa po troch hodinách, veľmi pravdepodobne tam stále bude,“ tvrdí Britta.

Pre Európana je zaujímavé aj podnikanie bez zložitých kontraktov. Na uzatvorenie obchodu často postačí potrasenie rúk. Ak však niekto takúto dohodu poruší, už s ním nikto nebude obchodovať. No a domáce nezhody? Ťažko tomu uveriť, ale muž v Ománe vraj ťahá za kratší koniec.

V krajine majú množstvo ministerstiev a jedným z nich je ministerstvo rodiny, ktoré dokáže veľmi účinne zakročiť. „Ak manžel pije, klame alebo podvádza a žena ho na tomto úrade oznámi, môže mať vážny problém. Keď existujú svedkovia a muž sa previní opakovane, manželka dosiahne rozvod a získa polovičku z jeho majetku. Preto sa ománski chlapi snažia, aby ich ženy boli šťastné,“ tvrdí Britta.

Väčšina medziľudských sporov sa však rieši v mešitách, kde duchovní vystupujú v úlohe mediátorov. Britta rázne odmieta, že by v Ománe fungovali praktiky extrémistického islamu. „Nič také tu nie je. To je, ako keby ste všetkých kresťanov označovali za členov Ku Klux Klanu.“ Dodáva, že v Ománe nikdy nevidela ani agresivitu zo strany mužov.

„Možno len v niektorých dedinách arogantné pohľady.“ Dokedy táto idyla potrvá, nevedno. Starý sultán je vážne chorý a dnes nikto nevie povedať, kto ho vystrieda. V krajine, kde všetkým vládne jediný človek, sa tak môže veľa zmeniť.

Vyhnite sa horúčavám

Sultanát v juhovýchodnej časti Arabského polostrova poteší nielen dovolenkárov, ktorí hľadajú pohodu a relax, ale tiež návštevníkov dychtiacich po prírodných krásach a histórii. Popri výnimočnej bezpečnosti, priateľských obyvateľoch a lákavom mori je jeho výhodou fakt, že ešte nie je zasypaný turistami a západná kultúra sem preniká veľmi citlivo.

Ako hovorí Mikuláš Milko z Hydrotouru, Omán je moderná krajina, ktorá si napriek rýchlemu rozvoju zachováva pôvodné tradície. Hoci sú tu vzdialenosti obrovské a z hotelových rezortov je všade ďaleko, pri smiešnej cene za pohonné látky nie je problém prenajať si auto či prosto objednať lacný taxík a vydať sa rozsiahlou spleťou nových ciest za poznaním.

Napríklad za množstvom stredovekých pevností, do púšte Wahiba, nazrieť do jaskynného systému Madžlis al-Džhin, ktorý je druhým najväčším speleologickým komplexom na svete, zastaviť sa v národnom parku Qurum, kde si vychutnáte ružové záhrady, umelé vodopády a jazerá.

Môžete ísť do kaňonu Wádí an-Nachr pod horou Džabal Šams, zájsť si do prírodnej rezervácie Ras al-Jins k mestečku Sur, kde môžete sledovať, ako korytnačky kladú vajcia na pláži, alebo sa rozhodnete trochu báť pri Diablovej diere - Bait al-Afrit - pozoruhodnej prírodnej nádrži, ktorá vznikla prepadnutím jaskynných systémov spojených s morom.

A kedy? Ak nemáte radi horúčavy vyše štyridsať stupňov, letu sa radšej vyhnite. Európania si najlepšie vychutnajú pobyt od marca do júna a tiež počas jesenných mesiacov, keď sú pre nás teploty priaznivé a bezvetrie či jemný vánok umožňujú kúpanie v pokojnom mori.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].