V ľadopáde: Členovia záchranného tímu transportujú jedného zo Šerpov.

Najväčšie tragédie na Mount Evereste

Najtragickejší deň v histórii Mount Everestu - pád lavíny si vyžiadal šestnásť obetí. Podľa nepálskych zdrojov počet obetí Everestu do konca roka 2013 bol 244, čo je najviac zo všetkých štrnástich osemtisícoviek.

Najčernejší deň v histórii Everestu. Tak označujú nepálske médiá tragédiu, ktorá sa stala v piatok 18. apríla na južnej strane najvyššej hory sveta.

Lavína, ktorá spadla na južnej strane, zasiahla skupinu Šerpov, ktorí sa chystali opraviť výstupovú trasu do druhého výškového tábora. Jedno z najväčších horolezeckých nešťastí v Himalájach si vyžiadalo šestnásť ľudských životov. Je to najväčší počet obetí naraz v histórii Mount Everestu.

Ničivá lavína

Skupina niekoľko desiatok Šerpov sa v osudnom momente, o 6.45 hodine miestneho času, nachádzala vo výške 5 800 metrov neďaleko ľadopádu, na mieste nazývanom aj popkornové pole. Wangdi Šerpa, ktorý prežil, bol na čele skupinky. To mu zachránilo život. „Zhora sa odtrhol kus ľadu a strhol so sebou masu ľadu a snehu,“ opísal začiatok tragédie.

Prvé, čo mu napadlo, bolo, že to neprežije. Spolu s ďalším Šerpom stihli pripútaní o fixné lano doliezť za ľadovcovú vežu. „Mohli sme to urobiť, lebo sme boli vpredu. Tých za nami lavína zasiahla. Nič sme nevideli, lebo všade bol sneh.“

Do základného tábora zostúpil o jedenástej. Tam sa sformoval záchranný tím, aby poskytol pomoc zraneným a zasypaným pod lavínou. Do prác a pátrania sa zapojil aj záchranársky vrtuľník. Výsledok lavíny bol hrozivý - záchranné tímy postupne našli trinásť mŕtvych, ďalší traja boli nezvestní, štyria vážne zranení.

Zranených dopravili do základného tábora a potom vrtuľníkom do nemocnice. Nájdené mŕtve telá tiež transportovali nižšie a potom prepravili na poslednú rozlúčku rodín s nimi. Nádej, že by niekto z nezvestných mohol prežiť, nie je žiadna. Tragédia zasiahla všetkých, ktorí boli pod Everestom, no najmä nepálskych kolegov obetí. Šestnásti mŕtvi boli členmi siedmich expedícií. Pôsobenie na hore sa okamžite zastavilo.

Preľudnený Everest

Podľa nepálskych zdrojov počet obetí Everestu do konca roka 2013 bol 244, čo je najviac zo všetkých štrnástich osemtisícoviek. Tohto roku, už 2. apríla, na pľúcny edém zomrel jeden z členov nepálskeho personálu.

Šestnásť obetí lavínového nešťastia zvýšilo celkový počet na 261. Až 92 z nich má na svedomí lavína. Najviac obetí je z Nepálu - až 103 domácich, najmä Šerpov, prišlo o život pri pomoci členom zahraničných výprav vystúpiť na vrchol vysoký 8 848 metrov. Väčšina smrteľných nešťastí sa stala práve v jarnom období, ktoré je priaznivejšie ako jesenné, preto aj viac využívané na výstupy.

V tohtoročnej jarnej sezóne dostalo povolenie na výstup 31 tímov, ktoré tvorí 334 horolezcov a klientov zo 41 krajín. Spolu s nimi prišiel do základného tábora vyše štyristočlenný nepálsky personál vrátane výškových nosičov. Na nijakej inej hore v Himalájach nepôsobí v jednej sezóne toľko ľudí. Je to dôsledok obrovskej komercializácie.

Everest je najvyšší, a tak láka aj rôznych dobrodruhov a tých, čo majú na to, aby si zaplatili sprievod Šerpov, aby ich po vopred zafixovanej trase s pomocou kyslíkových prístrojov doviedli až na najvyšší bod zemegule. Adekvátny počtu platiacich záujemcov je potom aj počet nepálskych sprievodcov a personálu.

Podľa Nepálskej horolezeckej asociácie väčšina domáceho personálu, až osemdesiat percent, pochádza práve z everestskej oblasti Khumbu. Pre obyvateľov regiónu sú horolezecké expedície hlavným zdrojom príjmu.

Everest je však biznis aj pre nepálsku vládu. Hoci vlani sa hovorilo o obmedzení počtu povolení najmä preto, že na vrcholovom hrebeni dochádza k zápcham a pri náhlom zhoršení počasia k tragédiám, zatiaľ sa nič nestalo.

Požiadavky Šerpov

Lavínová tragédia vyvolala nielen smútok a hlbokú účasť či prejavy sústrasti, ale aj diskusiu, či pokračovať ďalej. Bezprostredne po tragédii sa hovorilo, že nešťastie značí predčasný koniec predmonzúnovej sezóny pod Everestom. Prvé reakcie Šerpov boli, že pokračovať nebudú.

Podľa informácie Himalayan Times everestskí Šerpovia, ktorí najviac riskujú životy, po tomto nešťastí predložili vláde požiadavky. Vyplatiť odškodné každej rodine obetí. Rovnakú sumu zaplatiť aj zraneným, ak už nebudú môcť vykonávať horolezeckú činnosť.

Vybudovať pamätný park obetiam z Everestu v Káthmandu. Pokryť liečebné náklady zraneným. Zvýšiť na dvojnásobok vyplácanú poistnú sumu. Poskytovať‘ vrtuľník na záchranu výškových nosičov aj vtedy, keď poistné nestačí na krytie nákladov. Garantovať, že tí, ktorí odmietnu v tejto sezóne pokračovať v práci v ľadopáde, nebudú čeliť žalobám.

Šerpovia každú tragédiu na himalájskych končiaroch pokladajú za varovanie bohov. Ich podmienky neplatia len na túto sezónu, ale aj do budúcnosti. Na druhej strane, zorganizovanie expedícií stálo ich účastníkov nemalé finančné prostriedky.

Väčšina výprav pôsobiacich na klasickej trase prvovýstupcov Hillaryho a Tenzinga z roku 1953 si ďalšie pokračovanie bez pomoci a dennodennej práce Šerpov pri udržiavaní cesty cez ľadopád - zabezpečenej rebríkmi a fixnými lanami - a na vybudovaní trasy až na vrchol nevie predstaviť. Viacero členov medzinárodných skupín sa už rozhodlo vrátiť. Medzi vedeniami výprav a zástupcami Šerpov po tragédii prebiehali intenzívne rokovania.

Najväčšie tragédie

Až do prebiehajúcej sezóny sa najväčšie lavínové nešťastia na Evereste stali 7. júna 1922 (zahynulo sedem Šerpov) a 5. apríla 1970 (šesť mŕtvych Šerpov). Tragický bol aj 11. máj 1996, nešlo však o lavínu. V snehovej búrke na vrcholovom hrebeni prišlo o život osem horolezcov zo štyroch krajín, medzi nimi aj skúsení horskí vodcovia so svojimi klientmi.

Slovenský čierny deň: Najtragickejším dňom na Evereste pre naše horolezectvo bol 17. október 1988. Štyria špičkoví slovenskí horolezci Dušan Becík, Peter Božík, Jaroslav Jaško a Jozef Just ako prví na svete preliezli ťažkú juhozápadnú stenu alpským štýlom, teda bez budovania výškových táborov, zabezpečovania trasy fixnými lanami a bez umelého kyslíka.

Všetci dosiahli Južný vrchol vysoký 8 760 metrov a Just potom aj hlavný. Na zostupe ich na vrcholovom hrebeni zastihla víchrica. Posledný vysielačkový kontakt s nimi bol o 17.30 hodine. Odvtedy sú nezvestní.

Pamír aj Peru: Najväčšie horolezecké lavínové nešťastie na svete sa udialo na Pamíre v roku 1990. V piatok trinásteho júla lavína zasiahla 45 horolezcov, ktorých cieľom bolo vystúpiť na Leninov štít vysoký 7 164 metrov. Keď sa spustila, nachádzali sa v stanoch druhého tábora a chystali sa na noc. Zahynulo 43 horolezcov zo šiestich krajín, medzi nimi aj šiesti zo Slovenska. Prežili iba dvaja - jeden Rus a Slovák Miroslav Brozman.

Medzi veľké tragédie, ktoré spomínajú svetové médiá, patrí aj tá z roku 1970 v Peru. Bola nedeľa 31. mája, keď veľká lavína zasiahla tábor vtedajšej československej expedície pod Huascaránom. Zahynulo všetkých štrnásť členov.

Jediný Slovák vo výprave Ivan Bortel zomrel pár dní predtým po páde. Masa kamenia, ľadu a zeminy zničila mesto Yungay a pochovala väčšinu obyvateľov.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].