„Čaro tohto života sa dá ťažko pretlmočiť,“ vyznáva sa Boris.

Námorník s diplomom: Slovák Boris Kaliský chodí dovolenkovať ďaleko od mora

"Česi sú podivuhodný národ moreplavcov bez mora. Mnohí stavajú lode, podnikajú šialené plavby či chodia aspoň do Chorvátska na jachty. Radi o tom píšu a prvá infekcia bola pateticky prostá - dobrá kniha,“ objasňuje počiatočnú inšpiráciu na radikálnu zmenu svojho života tridsaťdvaročný Boris Kaliský.

Našinec pozná život na mori zväčša len z dobrodružných filmov a ako námorníka si predstaví slávneho piráta z Karibiku či exotického Sandokana.

A predsa moria a oceány aj dnes brázdi na pôsobivej historickej plachetnici medzinárodná posádka, v ktorej sa okrem Čechov, Švajčiarov a Nemcov uchytil aj jeden Slovák. Je to príbeh ako z románu. Rozbúrená hladina premenila mladého intelektuála na morského vlka.

Pôvabná

Nie je to žiadny zaoceánsky parník a cestovať plachetnicou krížom-krážom po svete je dennodenná drina a vzrušenie. La Grace je replika brigy z osemnásteho storočia. Jej názov vo voľnom preklade znamená pôvabná a pomenovaná je na počesť najznámejšej korzárskej lode z raných čias Ameriky.

Tá sa plavila na svojich obchodných a objavných cestách okolo Európy, ale i cez Atlantik k brehom Ameriky a ku karibským ostrovom. Jej kapitánom bol český moreplavec Augustin Heřman, ktorý sa cez Holandsko dostal do Severnej Ameriky. Plachetnica každoročne vyrážala z Karibiku, kde prepadávala nepriateľské koráby.

Priam povestné je jej víťazstvo nad dvoma španielskymi galeónami, dvakrát väčšími ako ona, ktoré boli naložené cukrom, tabakom a vínom. Dnešná replika je podstatne mierumilovnejšia a slúži výlučne na výučbu starého námorníckeho remesla ako takzvaná školská loď. Prekvapením môže byť, že je česká!

Brigu stavali v lodenici v egyptskom Sueze. Tamojší remeselníci totiž stále pracujú tradičnými metódami a hlavne s ručnými nástrojmi. V Egypte je tiež ľahko dostupné kvalitné drevo zo Škandinávie, ktoré bolo najobľúbenejšie v zlatom veku plachetníc, teda v 17. až 19. storočí. Časť vyrobili i v stolárskej dielni v Česku.

La Grace slávnostne spustili na vodu v decembri 2010 po necelých dvoch rokoch stavby. V októbri 2012 však stroskotala pri španielskom pobreží pri meste Marbella. V noci sa jej v silnom vetre a vo vlnobití uvoľnila kotva a loď zavialo až na plytčinu. Po opravách trvajúcich takmer rok sa konečne vrátila na more. Jedným zo záchranárov bol Boris z Brezna.

Z kadeta loďmajster

„Česi sú podivuhodný národ moreplavcov bez mora. Mnohí stavajú lode, podnikajú šialené plavby či chodia aspoň do Chorvátska na jachty. Radi o tom píšu a prvá infekcia bola pateticky prostá - dobrá kniha,“ objasňuje počiatočnú inšpiráciu na radikálnu zmenu svojho života tridsaťdvaročný Boris Kaliský.

Prišli ďalšie knihy, kurz v Chorvátsku, dvakrát navštívil La Grace ako pasažier kadet a „neprekonateľná túžba“ bola na svete. Absolvent štúdia medzinárodných vzťahov a filmovej vedy deväť rokov pracoval v Havlovej nadácii Forum 2000, kde organizoval medzinárodné konferencie a stretával sa s významnými svetovými osobnosťami. Zamestnanie však opustil.

„Bola to krásna práca, ale predsa som po čase hľadal zmenu. A práve vtedy La Grace nešťastne narazila a poškodila sa. Toľko som sa českému kapitánovi Jozefovi Dvorskému núkal na pomoc, až ma zobral.“

Bez námornej praxe a vzdelania, len vďaka odhodlaniu, sa napokon prepracoval až na stáleho člena posádky, takzvaného bocmana, čiže loďmajstra. Život v Španielsku bol veľkou skúškou ľudskej psychiky. Komu sa zdá, že celé týždne na mori musia spôsobiť medzi posádkou ponorkovú chorobu, mal by okúsiť žiť s jednou bandou dlhé mesiace na súši.

„Počas opráv lode sme všetci dobrovoľníci žili v jednom byte. Lámali sme rekordy. V istom období nás bolo v prenajatých troch izbách dvadsať! Žiada si to veľa pokoja a trpezlivosti. Takisto je ťažké ustrážiť si veci. Ako jediná obuv mi ostali kopačky!“

Boris za nadľudský výkon označuje aj zmierenie so španielskym pracovným tempom. „Prenajali sme si nový byt a majiteľka sľúbila vodu do dvadsiatich štyroch hodín. Trvalo jej to tri dni, čo bol vlastne na miestne pomery zázrak. V Španielsku sa riadia jednoduchým pravidlom - sľubom nezarmútiš, hlavne, keď si ho nepamätáš.“

Dobrovoľníci mali toto provizórne ubytovanie zdarma, za stravu platili päť eur na deň a jeden odpracovaný deň sa rovnal jednému dňu na mori.

Pracanti

Záchrana lode dobrovoľníkmi spočívala prevažne v stolárskych prácach. Loď potrebovala opraviť trup, zrekonštruovať interiéry, naťahať nové laná, vylepšiť stabilitu. Vŕtanie, pílenie, brúsenie, lakovanie, výroba poličiek... Medzitým sa z času na čas pritrafila skutočná drina. Jeden celý týždeň Boris deň čo deň rozbíjal olovené kvádre.

„Loď je pôvodne zaťažená pätnástimi tonami liatiny. Tie jej dávajú stabilitu, na ideálnu vypočítanú náklonovú krivku jej však bolo málo a pre prípad veľkých búrok a vĺn bolo lepšie, aby v nej bolo ešte asi dvanásť ton olova. Keďže trup bol vtedy otvorený, kapitán to využil a loď dovážil. Za sedem dní som pri tej robote zostarol o rok.“

Pár dní pred vyplávaním sa presťahovali z bytu na loď. V lodenici prespávali načierno, no, našťastie, Španieli si s pravidlami ťažkú hlavu nerobia. Nad ubytovanou posádkou privreli oči. „Navozili sme tam šesť áut vecí. Okrem batohov aj matrace, gril, záhradný nábytok, kreslá, police a všeličo ďalšie, čo sme pozbierali popri kontajneroch za posledných osem mesiacov! Volali sme to nákupy,“ smeje sa Boris.

Proti vetru

Loď usádzal na more obrovský žeriav. Prežila to, všetci si vydýchli. Dokončovacie práce sa však nezastavili ani počas plavby. „Čakalo nás nekonečné doťahovanie a preväzovanie lán. Pracujeme, jeme, držíme nočné pri kormidle a polihujeme vyčerpaní na palube. Je to náročné, ale je to to najlepšie, čo som mohol kedy urobiť. Čaro tohto života sa dá ťažko pretlmočiť.“

Motor sa spúšťa podľa poveternostných podmienok. Niekedy pritom aj celý mesiac fúka buď príliš a zo zlého smeru, alebo vôbec. „Plachetnice dokážu stúpať proti vetru križovaním. S motorom ideme, keď fúka priamy protivietor, ktorý križovať nedokážeme. To sa stalo aj pár dní po vyplávaní. Motor z kamióna robil hrozný rachot a vibroval. Do toho vlny zboku."

"Všetko sa sypalo, vstúpim do chodby a z jednej strany na mňa letí polica na knihy, z druhej rebrík. Kto mohol ležať, ležal a dospával. V noci sme stáli na kotve, kývalo to ešte horšie a každý bojoval s kotúľaním po posteli. Inokedy sme očakávali bezvetrie, no po ceste do Saint Tropez nás zastihol slušný ‚fúkač‘. Turistická posádka mala čo robiť."

"Po zotmení sme začali skladať plachty a ako vietor silnel, jednu po druhej sme ich skladali celú noc. Šli sme v náklone. Ľudia sa kĺzali po palube, zalievali nás vlny, veci sa preskupili v lodi asi stokrát, polovica posádky sa povracala."

"Ja som sa liečil pravidelnou konzumáciou hrste piškót, ale aj tak mi bolo zle. Noc som strávil na mostíku, striedavo polhodinka spánku a polhodinka hliadka. Pomedzi to sme priväzovali veci, ľudí, plachty...“

Námorníci školáci

Profesionálnu posádku tvorí kapitán, strojník, kuchár a loďmajster. Ten má na starosti plachty, laná, sťažne, školenie a velenie posádke pri práci s plachtami. Cestujúci sú zväčša nadšenci lodí, jácht, pirátov a histórie.

Na lodi sa môžete plaviť ako kadet, ktorý musí aj pomáhať ovládať loď a upratovať, alebo ako pasažier - hosť. Ten má luxus vlastnej kajuty a ak nechce nič robiť, len sa slní a popíja kávičku medzi pamiatkami stredomorských prístavov.

„Na lodi máme desať plachiet, každá má šesť až pätnásť lán. Väčšinou sa snažíme naučiť záujemcov to najzákladnejšie za dva dni. Okrem terminológie aj spôsob používania a odvážnejších aj náročnú prácu s lanami,“ vysvetľuje námorník.

Zloženie „študentskej“ posádky je vždy iné. Raz sú to tínedžeri, inokedy odhodlaní dôchodcovia. „Jedna taká skupinka bola mimoriadne pracovitá, vďačná za zážitok. Radosť voziť ich."

"Zaujímavé, že na šplhanie boli šikovní dvaja ľudia. Jedným z nich bola pani okolo štyridsiatky. Celú túto skupinu zorganizoval Luděk, asi sedemdesiatročný pán, ktorý si plnil dávny sen. Na všetko sa vrhal s obrovským nadšením. Pri zhadzovaní kotvy mi skoro zacvakol prsty a za všetko ťahal - tenké lano, hrubé lano, voľné, priviazané. A vždy ako o život!“ smeje sa Boris.

Život na plachetnici má ustálený režim. O pol ôsmej ráno pískanie budíka, nasledujú výdatné raňajky a, ak sa dá, kúpanie v mori. O deviatej sa začína buď výcvik, alebo dvíhanie kotvy a plavba s výcvikom po ceste. O jednej popoludní všetci spoločne obedujú.

„Obed je ľahký, len polievka a šalát. Ak pekne fúka, tak sa plavíme a pri kormidle sa striedajú hliadky každé dve hodiny. Ak sme v dovolenkovom režime, zastavujeme pri plážach, ostrovoch, šnorchlujeme a navštevujeme mestá. V preplavbovom režime, keď plávame otvoreným morom, však nonstop rotujeme hliadky."

"Zo stálej posádky je niekto na mostíku a dohliada. Pritom priebežne učíme navigáciu, bezpečnosť, uzly, lezenie do lán na sťažne, nočné osvetlenie lodí. Kto neslúži, dospáva nočné, pomáha v kuchyni, s drobnou údržbou alebo sa kochá, hĺba očarený morom, číta, oddychuje. Večera je výdatná, keď sme na noc v prístave alebo bezpečne na kotve, tak je zábava.“

Nočný boj

Dva-až trikrát za rok sa školské lode stretnú na pretekoch. „Je z toho veľký festival a propagácia vzdelávania mladých na mori. S La Grace sme sa zúčastnili na medzinárodných pretekoch historických plachetníc Tall Ship Race na trase z Barcelony cez Toulon do talianskej La Spezie."

"Štart bol hodinová taktická bitka, aby sme sa dostali do vetra a neprekročili rôzne línie, čo existovali len na GPS. Okolo nás to isté robilo dvadsať ďalších veľkých plachetníc. Preteky sa idú na hendikep. Lode premerajú a podľa dĺžky, tvaru, typu a veľkosti plachiet majú koeficient, my máme 0,45."

"Taký Mir, stometrová ruská pretekárska oceľová loď, má 0,79, takže musí prejsť cieľom v čase takmer o polovicu kratšom ako my. Dlho sme sa držali prví. Nastavovali sme plachty, vytiahli nové - napríklad posteľnú bielizeň - a staré, už zabudnuté kusy, a keby nebola studená voda, tak sme chceli, bez zveličenia, loď i ťahať."

"Pol dňa sme stáli v bezvetrí a zrejme sme tým prišli o prvé i druhé miesto. Nakoniec sme v úvodnej etape skončili tretí. Aj tak to bolo vôbec prvé umiestnenie českej lode na podobných pretekoch. Veľká sláva.“

To bola však len jedna časť súťaže. Čakal ich ďalší náročný týždeň. „Tentoraz v silnom vetre, až sme to chceli vzdať. Plavili sme sa okolo Korziky a podľa správ nás čakal vietor šiesteho Boufortovho stupňa, mimoriadne nepríjemná búrka. O päť hodín neskôr som zažil jednu z najdramatickejších nocí v živote. Stúpali sme na predobočný vietor. Kto na to mal, ležal na mostíku a čakal na rozkazy. Do rána sme kasali a zase spúšťali všetky plachty. Každých pätnásť minút bolo treba niečo urobiť, spal som dohromady hodinu."

"Loď išla rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, šesť-osem uzlov. Keď sme pretínali cieľovú čiaru, Slovák Peter z ruskej Akely nám oznámil, že preteky v noci pre silný vietor ukončili a náš boj bol asi zbytočný!"

"Nám nefungovala vysielačka na danú frekvenciu, takže sme to nevedeli. Viete si predstaviť to rozčarovanie? Na druhý deň popoludní však prišli oficiálne výsledky. Prví v etape i v celých pretekoch! Neskutočný úspech.“

Láska

La Grace môžete stretnúť najčastejšie na plavbe okolo Elby, Korziky, pri brehoch Talianska a južného Francúzska. Prekonala už Atlantik oboma smermi a bola v Karibiku. Zhruba dvakrát do roka sa posádka strieda. Vtedy má Boris tak na mesiac a pol voľno a obieha priateľov a rodinu. Teší sa domov k mame. Na dovolenku od mora. Až si vo svojom vnútri zavolá - Zem na obzore!

„Ruky mám špinavé od lán a kotvy, stvrdnuté, poodierané. Keď sa chcem ráno najesť, musím si rozcvičiť dlane. Často nám dochádza oblečenie. Na všetkom máme škvrny od soli a jedla. Chýba nám spánok a deň voľna. V septembri si zrazu uvedomíte, že posledný bol na konci júla, ešte na súši."

"Vtedy som sedel pod loďou, celý deň čítal časopis a pil kávu. Keď však popoludní rozbehnem svoje telo a loď, unavím ľudí a sadnem si na palubu, mám okolo seba hypnotické more, stredomorské mestečká, kopce a vnútorný mier so sebou samým. Istotu, že som tu a teraz a som tu správne. Potom v podpalubí pretečie odpad a pocit je fuč. No každý deň sa zaručene na chvíľu vráti!“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní