Veselá svadba: Fotenie na pamiatku pri západe slnka. Kulisu tvorí scenéria mesta.

Naozaj je ako z filmov: New York, New York...

Empire State Building v New Yorku pozná každý, ale atmosféru mesta tvoria ľudia. Voľného priestoru je tu málo, zato si ho vedia užiť.

Je skoré sobotné ráno, Newyorčania posedávajú v Central Parku. Pre mnohých je to obľúbená víkendová činnosť. „U nás v Lučenci je v sobotu tak prázdno, akoby ľudí uniesli mimozemšťania. Tu prebehlo tristo bežcov!“ udivene priznáva Slovenka Monika. S rodinou si prišli na pár dní obzrieť hlavné mesto sveta, New York.

Mestská džungľa

Moment, keď môj žltý taxík prvýkrát prifrčal na Manhattan, mám v hlave stále. Ovalila ma atmosféra kozmopolitnej metropoly a dych mi vyrazili tisíce náhliacich sa ľudí. Bolo to pred šiestimi rokmi a odvtedy tam chodím pravidelne a rád. New York právom prezývajú mestom, ktoré nikdy nespí. Hovoria mu aj Veľké jablko, tak ho na začiatku dvadsiateho storočia pomenoval americký komentátor dostihov.

Je to jedna z mála mestských džunglí, ktorá ponúka všetko, čo si človek predstaví. Oázou je práve Central Park, ukrytý medzi mrakodrapmi.

Bežci, cyklisti, umelci, rodiny na pikniku si počas slnečných dní radi doprajú ticho a únik pred ruchom. Saxofóny pouličných muzikantov vytvárajú atmosféru pri romantických jazerách a na lúkach. Toto srdce mesta má rozlohu väčšiu ako bežná slovenská dedina a stratiť sa tu nie je problém.

Mesto slobody

V New Yorku môžeš robiť to, na čo máš práve chuť. „Naozaj sa tu nemusíš hanbiť. Chce sa ti spievať? Spievaj! Máš chuť tancovať na ulici počas rannej špičky? Tancuj!“ smeje sa Jim, ku ktorému sme si prisadli na obrubník. Spoločne sme zjedli obed z plastovej škatuľky.

Manhattan je ostrov, kde žijú dva milióny ľudí. „Voľného priestoru je tu málo, zato si ho vieme užiť,“ dodáva Jim, keď okolo nás prejde rapujúci mladý muž. Pochváliť cudzej žene kabelku či topánky, spýtať sa neznámeho chodca, odkiaľ má tričko, je v New Yorku normálne. Prehodiť pár slov o počasí s neznámym na priechode je bežné.

Rozpráva sa tu osemsto jazykmi. Národnosť alebo krajina pôvodu nič neznamenajú, žiješ v Big Apple, si Newyorčan. Pred štyristo rokmi tu behali Indiáni, teraz sú tu všetci prisťahovalci. Väčšina ľudí prišla začiatkom dvadsiateho storočia a Socha slobody bola pravým symbolom nového začiatku v Amerike.

Mnohé rodiny tu zostali žiť a tvoria väčšie etnické štvrte. Little Italy vystrihnutá z knihy o krstnom otcovi, čínske mesto, grécka, jamajská i portorikánska štvrť. Slováci sú tu tiež, ale nie v takej silnej komunite, aby vytvorili vlastnú štvrť.

Americký sen

Jakub a Eva sa presťahovali do New Yorku pred rokom z Bratislavy. Jakub tu dostal prácu, veci poslali lodným kontajnerom cez oceán a vymenili petržalský byt za klasický drevený americký dom. So ženou a s dvoma deťmi bývajú v uhladenej štvrti s večne zeleným trávnikom, pol hodiny vlakom od centra mesta.

„Deti čaká ráno pred domom školský autobus, s kamarátmi hrajú na ulici bejzbal, na Halloween behajú po celej štvrti a zbierajú cukríky,“ hovorí Eva pri večeri. Ráno si zoberú noviny z trávnika, porozprávajú sa so susedmi a cez víkend vyrážajú kempovať do prírody. Zvykli si ľahko, veci tu fungujú inak ako na Slovensku.

„Kuriér nám priniesol televízor pred dvere, ale neboli sme doma, tak nás tam čakal do večera. Proste, Amerika,“ smeje sa Eva. Prijatie cudzincov za susedov je v Spojených štátoch bežné. Američan sa za život presťahuje päťkrát, z mesta do mesta, z východu na západ krajiny, všetci poznajú ten pocit. V duši mnohých sa ukrýva aj túžba presadiť sa.

Už Frank Sinatra spieva v známej skladbe, ak sa dokážeš presadiť tu, dokážeš to kdekoľvek na svete. O úspech tu bojujú speváci, herci, muzikanti, ale aj ľudia z iných profesií. Keď sa to podarí, stojí to za to. A zarába sa veľmi veľa dolárov.

„Nájomné štvorizbového domu v dobrej štvrti je 2 700 dolárov mesačne, na týždennom nákupe v potravinách bežne necháme tristo aj štyristo dolárov,“ rozhovorí sa Jakub o nákladoch na život. Súkromné školy stoja desaťtisíce dolárov za semester. Za štátne sa neplatí, ale mnohé z nich kvalitou nezaostávajú.

Pre ich deti je to obrovská skúsenosť. Obe plynule prešli na angličtinu za tri mesiace. Osemročná Nina mala na záver ročníka prezentáciu vlastného projektu. Mesiace skúmala rast rôznych druhov fazule. V obchode občas upozorňuje mamu na jej smiešny prízvuk.

Jakubova časť rodiny žije v meste pätnásť rokov, otec je vysokoškolský profesor na dôchodku. Našiel tu domov. „Milujem nočnú panorámu mesta. Mohol by som sa na ňu pozerať každý deň. A druhý dôvod je vyspelosť vo vede.“ O návrate do Európy už vôbec neuvažuje.

Z ostrova na ostrov

Grand Central Station je stavebný skvost. „Bežne nik nechodí obzerať hlavnú vlakovú stanicu. Táto zastávka je pojem, treba ju rozhodne vidieť,“ povie nejeden sprievodca. Denne sa tu premelie stotridsaťťisíc ľudí. Stále dýcha históriou.

Pozorovať hlavnú halu z balkóna či baru je ako pohľad na živé mravenisko. „Každé ráno cestujem dvadsaťpäť minút do práce, potom idem pár blokov pešo. Kolega denne chodí dve a pol hodiny vlakom, to nie je žiadna rarita,“ vysvetľuje Jakub.

Všetci sa presúvajú na Manhattan, kde je najviac administratívnych budov na štvorcový meter. Je to ostrov na skale, preto sa tu tlačí toľko vysokých budov na kope.

New York má päť mestských častí. Jedinou na pevnine je Bronx, ostatné sú ostrovy. Najľudnatejšia a najrozmanitejšia je momentálne Queens. Z Brooklynu je krásny pohľad na mesto a sú tu pláže. Ďalšia je Station Island, na ten sa každú polhodinu dostanete loďou, ktorá je súčasťou hromadnej dopravy.

„Idem s deťmi na nákupy na Manhattan. Pozrite sa okolo seba, cestujem s tisíckami turistov. Nevadí mi to, posedím si vnútri, ľudia sú na vonkajšej palube a fotia Sochu slobody,“ hovorí Nancy, ktorá žije na Station Islande.

Loď, ktorou chodí denne, pláva okolo najznámejšej ikony Spojených štátov. Roky vítala utláčaných a unavených ľudí, ktorí po dlhej plavbe vystúpili na breh. Na vedľajšom ostrove stálo imigračné depo. Tu sa rozhodovalo, komu Amerika otvorí svoju náruč a kto začne nový život.

Po Chicagu sa prvé mrakodrapy začali stavať práve tu. Tie najstaršie tvoria panorámu mesta. Symboly ako Empire State Building, mrakodrap pomenovaný po automobilke Chrysler, Námestie Rockefellerovho centra, Time Square alebo slávne divadlá na Broadwayi.

Ikony Veľkého jablka často stavali bohaté rodiny. Tie žijú v meste dodnes, vlastnia pozemky a nehnuteľnosti, ale na revanš za desaťročia vrátili mestu miliardy. Za názvami sú mená mecenášov. Bežní obyvatelia sa zase vyzbierajú napríklad na výstavbu parku a mesto je stále prístupné novým nápadom.

Ako z filmu

Stretnúť na ulici filmovú hviezdu alebo známu speváčku nie je v New Yorku problém. Šťastie je rozpoznať ich v dave ľudí. Kto videl viac ako desať amerických trhákov, v okamihu spozná aj známe miesta. Na uliciach to vážne vyzerá ako vo filme. Trúbenie štrnásťtisíc žltých taxíkov, tok náhliacich sa ľudí s telefónom na uchu a kávou v ruke.

Jedine ženy vo vysokých lodičkách ako zo seriálu Sex v meste na ulici neuvidíte. Do práce sú ženy zladené v elegantnom kostýme, na nohách baleríny alebo bežecké tenisky. Jedine večer si obujú niečo sexi.

Chôdza je najspoľahlivejším „dopravným prostriedkom“. Posledné roky však pribudli cyklisti a pohybovať sa po šachovnici pravouhlých ulíc a avenue je predsa len rýchlejšie na dvoch kolesách. Jeden blok, od križovatky po križovatku, má osemdesiat metrov. Takto viete jednoducho zistiť, ako to máte ďaleko.

Netradičné kúpanie

V nedeľu ideme na pláž. Mestskú a preplnenú, ako sa na osemmiliónovú metropolu patrí. Na Coney Islande sa končí linka metra. So stovkami ľudí sa vyrútime s nadšením k oceánu.

Pláže sa nepodobajú rajským ostrovom ani kúpanie nie je dôležité. Chodieva sa sem zabaviť, spoločensky sa vyžiť, zatancovať si s priateľmi a zajazdiť na kolotočoch. Na drevených mólach posedávajú celé rodiny. Prinesú si stoličky a ležadlá, pod slnečníkom popíjajú limonádu. Alkohol je v New Yorku na verejných miestach prísne zakázaný.

Šok zažívame o tretej popoludní. Na promenáde sa rozložila kapela. Trvá asi tridsať sekúnd a celá portorikánska komunita sa začína vlniť. Sme v centre parketu a okolo nás tancujú stovky párov, babka s vnukom, mladí manželia aj deti.

Úsmevy, ladné pohyby a kreácie, za ktoré by sa nemuseli hanbiť profesionáli v tanečných súťažiach. Dedko vyťahuje z tašky rumba gule a zaujato spieva s kamarátmi obľúbené piesne z karibských ostrovov.

Ku Coney Islandu patrí aj hotdog, vlnovky a naleštené kabriolety miestnych fešákov. „Žijeme v New Yorku už tretia generácia, predkovia sem prišli z Dominikánskej republiky. Sme Newyorčania. V bejzbale fandíme Yankees, tu je to náboženstvo. Na Deň vďakyvzdania pečiem doma moriaka. Ale keď počujem karibskú hudbu, nevydržím stáť,“ podupkáva si do rytmu Julia.

Nedeľné stretnutie s rodinou je súčasť jej života v New Yorku. „Celý týždeň som sama, aj keď je okolo mňa milión ľudí. Všetci sa usmievajú, radi sa porozprávajú, ale blízkych priateľov nájdete ťažko,“ vysvetľuje Julia.

New York je tak trochu pretvárka, na druhej strane tu cítiť ľudskosť a živelnosť na každom rohu. Človek sa tu cíti maličký, občas stratený i ohučaný.

„Aj tak to milujem. Jednoducho, milujem New York, to logo so srdcom a s troma písmenami mi hovorí z duše,“ odtancuje Julia na parket za manželom, ktorý povykrúcal staršiu dámu.

New York nespí, pulzuje vo dne v noci. Nie je nič nezvyčajné poslať manžela o tretej v noci kúpiť nabíjačku na telefón a jahody do obchodu. Jeho obyvatelia si občas zájdu vydýchnuť na pokojnejšie miesto, ale ako väčšina z nich priznáva, po pár hodinách začne Big Apple chýbať každému.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní