Fotky nadovšetko: Plitvice v špičke sezóny navštívi denne až 15-tisíc turistov.

Nočná mora Plitvických jazier: Chorvátsku hrozí národná hanba!

Plitvickým jazerám hrozí vyradenie zo Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Húfy návštevníkov a množstvo nových apartmánov. Sen každého turistického strediska sa pre Plitvické jazerá môže stať hotovou nočnou morou. Najväčšiemu, najstaršiemu a najnavštevovanejšiemu chorvátskemu národnému parku hrozí pre chaotickú výstavbu a preľudnenosť vyškrtnutie zo Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Selfie nadovšetko

Pani Emília z Trebišova sa vlani v júli vzdialila z označeného turistického chodníčka. Stačila potom len chvíľka nepozornosti, šmykla sa na skale a letela do sedemdesiatmetrovej priepasti. Pre 54-ročnú ženu nebolo záchrany. V posledných rokoch na Plitvických jazerách zaznamenali štyri podobné pády. Tie, našťastie, akoby zázrakom nemali smrteľnú dohru.

Pre turistov nehody zjavne nie sú dostatočne silnou výstrahou. Vyzbrojení selfie tyčami opakovane porušujú predpisy a v honbe za čo najlepšími miestami na fotenie občas dokonca riskujú vlastný život. „Už im nestačia mostíky a chodníčky, ale svojvoľne opúšťajú vyznačené trasy. Chcú sa vyhnúť tlačenici a získať lepšie zábery,“ posťažovala sa televízii RTL Katarina Poljaková, ktorá má v rámci národného parku na starosti ochranu prírody. „Neuvedomujú si, že tak okrem iného poškodzujú jedinečný penovec. Najmä vďaka nemu sme sa dostali pod ochranu UNESCO.“

Prírodu nešetria ani ďalšie obľúbené zábavky turistov, ako je máčanie nôh v jazerách či kŕmenie rýb. A mnohých návštevníkov neodradia ani pokuty, ktoré sa šplhajú v prepočte až do výšky stopäťdesiat eur v prípade založenia ohníka. V skutočnosti je totiž pravdepodobnosť, že vás prichytia pri závažnejšom porušovaní predpisov, pomerne malá. Na celý národný park dozerá iba deväť strážcov. V špičke sezóny sa pritom Plitivickými jazerami premelie denne až pätnásťtisíc ľudí, celoročne ich navštívi 1,35 milióna turistov.

Výhrady

Na príliš veľký počet návštevníkov a ich nedostatočnú kontrolu UNESCO poukazovalo už dávnejšie. Pred niekoľkými týždňami však predstavitelia svetovej organizácie pre kultúru pritvrdili. V prijatých dokumentoch pohrozili, že Plitvické jazerá preradia na Zoznam ohrozeného svetového dedičstva. „Hrozí nám národná hanba,“ komentovala tieto kroky chorvátska tlač.

Národná hanba: Tak o možnosti vyškrtnutia jazier zo zoznamu UNESCO píše chorvátska tlač.
Národná hanba: Tak o možnosti vyškrtnutia jazier zo zoznamu UNESCO píše chorvátska tlač.
profimedia.sk

Národná hanba: Tak o možnosti vyškrtnutia jazier zo zoznamu UNESCO píše chorvátska tlač.Foto: profimedia.sk

Aj riaditeľ národného parku Andjelko Novosel pripomína, že výhrady UNESCO nie sú nové. „Už v roku 1998 žiadali od nás vypracovanie akčného plánu, ktorý by sa zaoberal návštevníkmi. Dodnes ho nemáme. Zjavne nebola vôľa vypracovať ho,“ vysvetlil.

Kľúčová je pritom otázka zníženia počtu turistov. Podľa Novosela sa to dá dosiahnuť napríklad spoluprácou s okolitými národnými parkmi, ktoré by Plitvické jazerá mohli sčasti odbremeniť. Možnosti vidí aj v propagovaní menej vyhľadávaných častí Plitvíc, ako sú napríklad náučné chodníky. Odmietol sa však vyjadriť k možnosti stanoviť maximálny denný počet turistov. Takéto obmedzenie by síce veci určite pomohlo, ale bolo by spojené s nepríjemným poklesom ziskov.

Ako huby po daždi

Sústava šestnástich jazier, ktorá poslúžila ako dokonalá scenéria vo filmoch o legendárnom apačskom náčelníkovi Vinnetouovi, však nedopláca len na obrovský nápor turistov. Predstaviteľom UNESCO prekáža aj stavebný boom. Apartmány už niekoľko rokov vyrastajú ako huby po daždi, stavia sa aj priamo v národnom parku.

Výborná reklama: Plitvice preslávili aj filmy o legendárnom Vinnetouovi.
Výborná reklama: Plitvice preslávili aj filmy o legendárnom Vinnetouovi.
profimedia.sk

Výborná reklama: Plitvice preslávili aj filmy logendárnom Vinnetouovi.Foto: profimedia.sk

„Podľa nás sú mimoriadne sporné stavebné povolenia, ktoré umožnili rekonštrukciu objektov z dvadsať- tridsať na dvesto-tristo štvorcových metrov. Ťažkosti sa pritom začali v roku 2006, keď kompetencie týkajúce sa územného plánovania prešli z ministerstva výstavby na lokálnu samosprávu,“ posťažoval sa televízii RTL Andjelko Novosel.

Ale zástupcov UNESCO zmobilizoval zjavne až nový územný plán schválený v roku 2014. Na jeho základe okrem iného nemá vedenie národného parku žiadne páky na ovplyvnenie procesu udeľovania stavebných povolení v oblasti Plitvických jazier. „Už nie sme súčasťou tohto procesu, nemáme prehľad o tom, koľko a akých povolení sa vydáva,“ tvrdí Novosel. „Územný plán oblasti Národného parku Plitvické jazerá neprospieva národnému verejnému záujmu, práve naopak.“

Čo ďalej?

Chorvátska strana má do februára 2017 načrtnúť, ako chce výhrady UNESCO vyriešiť. Ak sa však veci nebudú uberať správnym smerom, Plitvické jazerá by sa mohli dostať na Zoznam ohrozeného svetového dedičstva. Mimochodom, tam už figurovali v rokoch 1992 až 1997 v dôsledku vojnového konfliktu na území bývalej Juhoslávie.

Podľa Andjelka Novosela nemožno brať veci na ľahkú váhu. „Naozaj by bola hanba pre Plitvice, ak by sa zasa dostali na Zoznam ohrozeného svetového dedičstva, lebo teraz tu nemáme vojnu, navyše sme členskou krajinou Európskej únie,“ rozčuľuje sa. Podľa neho netreba zabúdať, že na zozname ohrozených skvostov možno zostať len dočasne. Plitvice by dostali určité časové obdobie na nápravu daného stavu. Potom by ich UNESCO buď vrátilo do zoznamu dedičstva, alebo ich odtiaľ vymazalo.

Čím sú výnimočné?

Plitvické jazerá zaberajú územie 297 štvorcových kilometrov, z čoho desať percent pripadá na šestnásť jazier. Ich hlavným fenoménom je penovec, ktorý na vodných tokoch vytvára prírodné prekážky, a tým aj nádherné vodopády.

Penovec je výsledkom zložitých procesov rozpúšťania a sedimentácie vápenca. Tie procesy si vyžadujú špecifické klimatické podmienky, pričom je dôležitá najmä teplota, množstvo vlahy a fyzikálno-chemické vlastnosti vody v jazerách. Priemerne ročne prírodné prekážky „vyrastú“ až o trinásť milimetrov, čo je celosvetová rarita.

Dvaja vyškrtnutí

Zo Zoznamu svetového dedičstva UNESCO doteraz vymazali len dve lokality. V roku 2007 takýto osud postihol ománsku rezerváciu priamorožca arabského. V dôsledku pytliačenia a ničenia životného prostredia sa počet chránených zvierat znížil na štyri páry. Ománska vláda sa vyradeniu zo zoznamu vôbec nebránila, keďže na území rezervácie objavili zásoby ropy.

Priamorožec arabský: Ománska vláda pred ním uprednostnila ropu.
Priamorožec arabský: Ománska vláda pred ním uprednostnila ropu.
profimedia.sk

Priamorožec arabský: Ománska vláda pred ním uprednostnila ropu.Foto: profimedia.sk

O dva roky UNESCO vyradilo zo svojho zoznamu údolie Labe v Drážďanoch. Mohla za to výstavba štvorprúdového mosta cez rieku.