Istota: Makarská je medzi Slovákmi obľúbená. Teraz sem asi bude smerovať ešte viac turistov.

Obľúbené rezorty Slovákov: Ovplyvnia rebríček teroristi a imigranti?

Hrozbou pre turistický sektor viacerých krajín je okrem terorizmu posledná vlna ilegálnych prisťahovalcov, najmä zo Sýrie. Bojujú s ňou talianske mestá, grécke ostrovy aj obľúbené turecké letoviská.

Čo by ste povedali na takýto scenár? Leto, povedzme, 2019. Vlna teroristických útokov na hotely a historické pamiatky sa zo severnej Afriky už dávno rozšírila do Turecka a západnej Európy.

Prílev nelegálnych prisťahovalcov na starý kontinent je nezvládnuteľný, ulicami obľúbených stredomorských letovísk sa potulujú skupiny zúfalých Sýrčanov, Iračanov a Afgancov. Grécka ekonomika sa po opustení Európskej únie prepadla a krajina je po vlne štrajkov, protestov a demonštrácií na pokraji občianskej vojny.

V takejto situácii Slováci na zahraničné dovolenky cestujú do chudobnejších východoeurópskych destinácií, ktoré sú menej zaujímavé pre teroristov aj imigrantov. Prím pre nich hrá Makarská a Nesebar, ale nepohrdnú ani Balatonom. Ako za socializmu.

Tuniská hrôza

Pripadá vám takáto predstava trochu pritiahnutá za vlasy? Zrejme máte pravdu. Ak sa však pozrieme na rebríček našich najobľúbenejších letných dovolenkových destinácií, s výnimkou Bulharska a Chorvátska každá krajina naozaj čelí reálnym hrozbám.

Egypt a Tunisko - terorizmus. Turecko - imigranti a v menšej miere terorizmus. Grécko - ekonomická nestabilita a imigranti. Taliansko - imigranti. Španielsko v súčasnosti možno v tomto smere nie je na výslní, ale netreba zabúdať, že v krajine žije vyše polmiliónová prisťahovalecká komunita a Španieli už na svojej koži zažili mimoriadne krvavé teroristické útoky.

Pri výbuchoch vo vlaku v Madride zahynulo v roku 2004 takmer dvesto ľudí. Samozrejme, najväčšie obavy vzbudzuje minulotýždňový krvavý kúpeľ v tuniskom Sousse, pri ktorom prišlo o život 39 ľudí vrátane útočníka.

Áno, je pravda, že svetové letoviská v minulosti zažili aj horšie teroristické útoky, ale streľba v hoteli Imperial Marhaba je v mnohých smeroch jedinečná. V prvom rade je mimoriadne hrozivá predstava, ako sa osamelý strelec prechádza po pláži a svojvoľne rozhoduje, ktorému z bezbranných turistov uštedriť guľku.

Túto scénu si každý z nás vie živo predstaviť a vžiť sa do roly obete. K tomu 23-ročný atentátnik Sajfaddín Rizkí na prvý pohľad nepôsobil ako žiadny radikál či extrémista.

Naopak, ako sa ukázalo, miloval hip-hop, breakdance, fandil Realu Madrid. Zdanlivo to bol veselý chlapík, akých počas dovolenky v Tunisku stretáme na každom kroku - medzi hotelovým personálom, animátormi či na trhu.

Rušenie zájazdov

Navyše, nebol to ojedinelý útok. Radikálni islamisti pred troma mesiacmi v múzeu v hlavnom meste Tunis pripravili o život vyše dvadsať ľudí.

Okrem toho egyptské bezpečnostné zložky v júni už zmarili krvavý útok pri chráme v Luxore. Teda, v poslednom čase sa podobné útoky na turistov opakujú pomerne často a je dosť veľká pravdepodobnosť, že extrémisti sa budú pokúšať o ďalšie vraždenie.

Hnacím motorom poslednej vlny terorizmu je zjavne nástup takzvaného Islamského štátu a situácia v Sýrii a Iraku, kde sa nachádza jeho bašta, má ďaleko od upokojenia.

Veľavravná je aj reakcia cestovných kancelárií v celej Európe, ktoré masovo rušia zájazdy do Tuniska. „Ak cestovné kancelárie neobnovia v tejto sezóne zastavené lety, prepad počtu slovenských turistov v Tunisku oproti minulému roku by sa pohyboval okolo 20-tisíc,“ vysvetľuje Stanislav Macko, prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA).

V skutočnosti by tak tento rok v africkej krajine dovolenkovalo len zopár tisíc našincov. Jednou z kancelárií, ktoré na túto sezónu zrušili zájazdy, je Satur Travel. Ako náhradu ponúkajú klientom iné destinácie.

„Zatiaľ prejavili najväčší záujem o krajiny, ako je Turecko, severný Cyprus, Grécko, Chorvátsko a Bulharsko,“ povedala nám riaditeľka marketingu Satur Travel Jana Zedníková.

Podľa Stanislava Macka by zo situácie mohli vyťažiť aj niektoré menej tradičné destinácie, ako je napríklad Albánsko. Alebo dokonca domáci cestovný ruch, ktorý má v posledných rokoch mierne rastúci trend.

Krátka pamäť

Vyzerá to ako ukážkový model presmerovania turistov z jednej krajiny do druhej. V skutočnosti je to o niečo zložitejšie. „Útoky krátkodobo ľudí odradia,“ tvrdí pre britskú BBC odborníčka na turistické riziká Yeganeh Morakabatiová z univerzity v anglickom Bournemouthe. „Ľudia majú krátku pamäť. Mnohí z nich zabudnú.“

Štatistiky sú jednoznačné. Turisti sa už dávno vrátili na Bali po krvavom kúpeli v roku 2002 aj do egyptského Šarm aš-Šajchu, kde teroristi v roku 2005 zabili 88 ľudí. Bombové výbuchy v marockom Marrákéši v roku 2012 sa do čísel o návštevnosti dokonca takmer nepremietli.

Stanislav Macko nevylučuje možnosť, že situácia v Tunisku sa začne normalizovať ešte počas aktuálnej sezóny a cestovné kancelárie obnovia lety do obľúbených severoafrických destinácií už tento rok. „Považujem to za možné,“ tvrdí.

Samozrejme, prípadný ďalší útok by situáciu mohol skomplikovať, ale toho si je tuniská vláda vedomá a už avizovala výrazné posilnenie bezpečnostných opatrení. Hotely plné uniformovaných mužov síce určite nie sú tou najlepšou pozvánkou pre návštevníkov, ale turisti si dokázali zvyknúť už aj na horšie veci.

Čo s imigrantmi?

Ďalšou hrozbou pre turistický sektor viacerých krajín je posledná vlna ilegálnych prisťahovalcov, najmä zo Sýrie. Bojujú s ňou talianske mestá, grécke ostrovy aj obľúbené turecké letoviská. Aj keď sa táto hrozba zjavne s terorizmom porovnávať nedá. „Žiadny výraznejší pokles záujmu o tieto destinácie zatiaľ neregistrujeme,“ hovorí Jana Zedníková zo Satur Travel.

Aj niektorí z miestnych obyvateľov sa zhodujú, že zvýšený počet prisťahovalcov nemá až taký veľký vplyv na cestovný ruch. „Väčšina turistov súcití s nimi a chce im pomôcť,“ tvrdí pre ABC News Komninos Kalpakis, majiteľ rodinnej rybacej reštaurácie v meste Molyvos na ostrove Lesbos, kde v tomto roku zaregistrovali už 20-tisíc imigrantov.

Nie všetci s nimi súhlasia. „Máme veľký problém,“ oponuje susedovi Giorgos Papageorgiou, majiteľ neďalekého hotela. „Prisťahovalci nám spôsobujú veľkú škodu. Klienti hovoria o chorobách, o špine… a majú pravdu. Hovoria, že sa k nám už nevrátia.“

Podobne uvažujú turistickí pracovníci v tureckom Bodrume, kde imigranti zo Sýrie obsadili park oproti prístavu. „Prvé, čo uvidia zahraniční turisti, ktorí k nám prichádzajú na jachtách, sú scény z parku,“ posťažoval sa nemenovaný zamestnanec turistického sektora novinám Sunday’s Zaman.

„Deti po meste žobrú peniaze a obťažujú turistov. Vyzvali sme úrady, aby to riešili.“ Podľa odborníkov v aktuálnej sezóne prisťahovalci nepredstavujú až taký veľký problém, keďže väčšina zájazdov je predaná.

Ak by však imigrantská kríza pretrvávala alebo sa, nebodaj, zhoršovala, o rok by niektoré destinácie mohli zaznamenať výraznejší pokles návštevníkov.

Aténske paradoxy

Grécko v týchto dňoch okrem imigrantov čelí štátnemu bankrotu a odchodu z eurozóny. Ekonomická neistota nevyzerá práve ako turistické lákadlo, paradoxne však nemusí byť ani veľkým hendikepom. Hospodárska kríza v krajine trvá už pekných pár rokov, ale turistov to, zdá sa, neodrádza.

„Štatistika organizovaného cestovného ruchu ukazuje rast záujmu našich turistov o Grécko od roku 2012! To je pre mňa signál, že ekonomická kríza záujem o Grécko neovplyvnila. Aký bude ďalší vývoj, možno hodnotiť podľa dosahu referenda a následného rozhodnutia Grécka o svojom osude v rámci EÚ,“ hovorí Stanislav Macko.

V konečnom dôsledku by dokonca vystúpenie z eurozóny a návrat k drachme mohli gréckej turistike pomôcť. V konkurenčnom Chorvátsku, kde, mimochodom, v máji v niektorých letoviskách zaznamenali medziročný 25-percentný nárast návštevníkov, o tejto možnosti otvorene hovoria a vnímajú ju ako reálnu hrozbu.

„Vystúpenie Grécka z eurozóny by v prvotnej fáze presmerovala časť turistov aj do Chorvátska. Dlhodobo by však malo negatívny efekt na náš cestovný ruch - drachma by totiž takmer určite devalvovala, čo by zlacnilo ceny dovoleniek v Grécku,“ vysvetľuje pre denník Slobodna Dalmacija analytik Splitskej banky Zdeslav Šantič.

Podľa neho Grécko by v danej situácii mohlo doplatiť najmä na to, ak by sa ekonomická kríza premietla do politickej nestability, keďže veľké štrajky, demonštrácie a nepokoje by mohli vystrašiť turistov.

Otázka cien

No a je tu ešte jeden dôvod, prečo netreba odpisovať žiadnu obľúbenú destináciu, aj keď v jej neprospech hovoria naozaj silné bezpečnostné či politické argumenty.

„Veľmi dobrý spôsob, ako dostať ľudí späť do destinácie poznačenej teroristickým útokom či iným rizikom, je zníženie cien,“ hovorí Simon Calder, redaktor pre cestovný ruch v denníku Independent. Sčasti s ním súhlasí Stanislav Macko, ktorý teoreticky pripúšťa, že súčasná horšia bezpečnostná situácia v niektorých destináciách by sa mohla premietnuť do nižšej ceny.

„Záviselo by to však od viacerých faktorov, ktoré by museli vyhodnotiť manažéri cestovných kancelárií pri kalkulovaní cien v konkrétnej destinácii,“ dodáva.

Pripadá vám absurdné, že by sa niekto vedome vystavoval nebezpečenstvu pre zopár ušetrených eur? Tak sa skúste na túto tému porozprávať s domácimi počas dovolenky v Chorvátsku.

Mnohí z nich sú dodnes vďační za to, že ich slovenskí turisti nenechali v štichu ani počas vojny začiatkom 90. rokov. Pozor na odporúčanie ministerstva Pre prípad nepríjemných udalostí, ako sú teroristické útoky, je vždy dobré mať na dovolenke zdravotné aj cestovné poistenie. Niekedy vás však ani ono neochráni.

„Dôležité je prezrieť si pred cestou stránku Ministerstva zahraničných vecí SR o odporúčaniach cestovania do jednotlivých destinácií. Ak ministerstvo neodporučí vycestovať do danej krajiny, poisťovňa vám odmietne poistné plnenie, ak ste napriek tomu do danej krajiny išli.

Podobne, ak ministerstvo síce neodporúča cestovať do vnútrozemia krajiny, ale zákaz sa nevzťahuje na letoviská, poisťovňa vám v prípade nečakaných udalostí, napríklad teroristického útoku, násilia a podobne, poskytne poistné plnenie len vtedy, ak k poistnej udalosti došlo v letovisku, nie mimo neho,“ upozorňuje Darina Huttová, generálna tajomníčka Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].