Letné OH v roku 1968 v Mexiku. Afroameričania Tommie Smith (v strede) a John Carlos (vpravo) počas americkej hymny zdvihli päste na znak boja za ľudské práva.

Od bojkotu po rukojemnícku drámu: Najvypätejšie momenty v histórii olympiád

Organizátorom zimnej olympiády v Soči kritici vyčítajú porušovanie ľudských práv v krajine a ohrozenú bezpečnosť. V histórii však bolo niekoľko momentov, keď boli hry poznačené napätím a konfliktami.

Keď v roku 1890 francúzsky aristokrat Pierre de Coubertin navrhol oživiť staroveké grécke olympijské hry na moderný spôsob, okrem oslavy športových výkonov chcel najmä podporiť mier medzi národmi.

Ostalo však len pri myšlienke. Olympiáda bola takmer vždy ponorená v politike. Prinášame vám najvýznamnejšie politicky napäté momenty z olympijských hier.

1916, Letné OH v Berlíne, Nemecko

Podujatie bolo síce v pláne, no k uskutočneniu nikdy nedošlo. Dôvod bol pochopiteľný, svet sa od roku 1914 až do novembra 1918 zmietal v prvej svetovej vojne. Zomrelo počas nej viac ako 9 miliónov ľudí.

1936, Letné OH v Berlíne, Nemecko

Nemcom sa sen o organizátorstve splnil v roku 1936, no hry boli kontroverzné. Najlepších atlétov sveta hostilo prostredie so vzmáhajúcim sa nacistickým režimom.

Adolf Hitler ich použil ako platformu na podporu viery o nadradenosti árijskej rasy a propagáciu Tretej ríše. Spojené štáty chceli olympiádu bojkotovať, no americkí športovci sa jej napokon zúčastnili.

1940, Letné OH

Pôvodne sa mali tieto hry konať v japonskom Tokiu, po vypuknutí druhej čínsko-japonskej vojny v roku 1937 však Medzinárodný olympijský výbor musel miesto zmeniť a česť sa dostala fínskym Helsinkám.

Problémy sa však s hrami ťahali ďalej. V roku 1939 plány opäť narušil vojnový konflikt, tentoraz celosvetový. OH boli odložené na neurčito a nepokračovali do roku 1948.

1956, Letné OH v Melbourne, Austrália

Olympiáda v austrálskom Melbourne bola od začiatku politicky napätá. Egypt, Irak a Libanon hry bojkotovali v reakcii na izraelskú inváziu do Egypta počas Suezskej krízy. Holandsko, Španielsko a Švajčiarsko zasa oznámili, že sa ich nezúčastnia pre inváziu Sovietskeho zväzu do Maďarska počas maďarskej revolúcie v roku 1956.

Napätie vyvrcholilo v priebehu semifinálového zápasu vo vodnom póle mužov medzi ZSSR a Maďarskom. Hráči aj diváci oboch táborov boli takí agresívni, že musela zasahovať polícia. Zápas dostal prívlastok "krv vo vode."

1964, Letné OH v Tokiu, Japonsko

Japonsko dostalo šancu na reparát v roku 1964, keď ako prvá ázijská krajina organizovalo olympiádu. Stopku v účasti dostala Južná Afrika, ktorej vyčítali apartheid. Zákaz trval až do roku 1992.

1968, Letné OH v Mexico City, Mexiko

Jeden z najpamätnejších momentov týchto hier bolo gesto dvoch afroamerických športovcov Tommieho Smitha a Johna Carlosa, ktorí pri americkej hymne zdvihli päste ako symbol solidarity v medzinárodnom boji za ľudské práva.

Vyvolalo to ostrú polemiku, no pozdrav na stupni víťazov (Smith získal zlatú a Carlos bronzovú medailu) sa stal najsymbolickejším momentom boja za ľudské práva v Amerike.

1972, Letné OH v Mníchove, Západné Nemecko

K jednej z najtragickejších udalostí v histórii olympijských hier došlo 10 dní po otvorení hier v Mníchove v roku 1972. Osem palestínskych radikálov zo skupiny Čierny september sa vlámalo do olympijskej dediny a zajalo 11 členov z izraelského olympijského tímu.

Teroristi požadovali prepustenie 234 väzňov držaných v izraelských väzniciach a dvoch členov nemeckej ľavicovej militantnej skupiny, ktorí boli väzňami v Nemecku. Celkovo teroristi zabili 11 športovcov, trénerov a rozhodcov.

Päť z ôsmich útočníkov prišlo o život pri pokuse o záchranu. Hry po prvom útoku síce zastavili, no prezident Medzinárodného olympijského výboru vyhlásil, že musia pokračovať.

1976, Letné OH v Montreale, Kanada

Letnú olympiádu v Montreale bojkotovalo 28 krajín na čele s Kongom po tom, čo Medzinárodný olympijský výbor odmietol zakázať účasť Novému Zélandu. Novozélandský rugbyový tím totiž ešte predtým cestoval do Južnej Afriky, ktorú zvyšok sveta pre apartheid ešte stále bojkotoval.

1980, Letné OH v Moskve, ZSSR

Na protest proti sovietskej invázii do Afganistanu v decembri 1979 americký prezident Jimmy Carter vyhlásil bojkot olympijských hier a pridalo sa k nemu viac ako 60 krajín. O medaily tak bojovalo spolu 80 štátov, čo bol najnižší počet od olympiády v Ríme v roku 1960, keď súťažilo tiež osemdesiat národov.

1984, Letné OH v Los Angeles, USA

Olympiádu v Kalifornii pre zmenu odignoroval Sovietsky zväz a 14 jeho spojencov. Odvolávali sa síce na obavy o bezpečnosť, no nevyhli sa silnému podozreniu o odplate za ujmu, ktorú im pripravili Spojené štáty štyri roky predtým.


  • plus7dni.sk
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní