S generálom Eisenhowerom: Churchill s nevôľou sledoval, ako začali Američania hneď po skončení vojny vyprázdňovať európske bojisko.

Operácia Nemysliteľné: Na sklonku druhej svetovej vojny pomýšľal Churchill na ďalšiu!

Plány Operácie Nemysliteľné boli v mnohom podobné nemeckému plánu Barbarossa spred pár rokov. Churchill, podobne ako Hitler, nenávidel Sovietsky zväz a komunizmus obaja považovali za najväčšie zlo, proti ktorému treba bojovať a zničiť ho.

Sir Winston Churchill mal mimoriadne dobrú pamäť. Navyše, ako sám neraz povedal, takmer všetka jeho úradná práca vo funkcii britského ministerského predsedu bola protokolovaná. Sotva mohol na niečo zabudnúť. Ledaže by chcel.

Prísne utajovaná

Vo svojich rozsiahlych šesťdielnych spomienkach na obdobie druhej svetovej vojny sa však ani jediným slovom nezmienil o operácii, ktorá skrsla v jeho hlave, bola pripravovaná na jeho popud, no napokon sa neuskutočnila.

Nepriamo jej prípravu potvrdzujú v memoároch len niektoré jeho zdanlivo nelogické príkazy veliteľom britských vojsk po ukončení vojny v Európe a podpísaní bezpodmienečnej kapitulácie Hitlerovej Tretej ríše. A možno aj opisy jeho duševného rozpoloženia v časoch triumfu: „Keď som v hodine zaslúženého jasania prechádzal davom Londýnčanov, ktorí toho toľko prežili, mal som hlavu plnú nepríjemných predstáv týkajúcich sa budúcnosti a mnohých ďalších zložitých dilem.“

Myslel vtedy Churchill na nemysliteľné? Chodila mu po rozume Operation Unthinkable? Operácia Nemysliteľné? Desiatky rokov sa o nej neobjavila najmenšia zmienka. Akoby prípravy na ňu ani nikdy neexistovali. A pritom sa na nich muselo podieľať mnoho ľudí. Nešlo totiž o nič menšie než o tretiu svetovú vojnu.

V časoch, keď sa ešte neskončila ani tá druhá. Bolo to skutočne niečo také nepredstaviteľné, že sa ani nemožno čudovať, že to muselo byť prísne utajené. Predovšetkým v časoch studenej vojny. Pravda o existencii Operation Unthinkable vyšla najalo až po sprístupnení časti tajných britských a amerických archívov v roku 1998 a 2009. Tí, čo ju plánovali, už vtedy zväčša neboli medzi živými.

Inšpiroval ho Hitler?

Plány Operácie Nemysliteľné boli v mnohom podobné nemeckému plánu Barbarossa spred pár rokov. Churchill, podobne ako Hitler, nenávidel Sovietsky zväz a komunizmus obaja považovali za najväčšie zlo, proti ktorému treba bojovať a zničiť ho. Vojnové spojenectvo so Sovietskym zväzom bral preto veľmi pragmaticky - ako možnosť urýchliť porážku Hitlera a nacizmu. Nijako sa tým netajil.

Konal vždy v duchu slov svojho predchodcu na poste britského ministerského predsedu z 19. storočia Henryho Templa, lorda Plamerstona, ktorý povedal: „Bolo by úzkoprsé predpokladať, že môžeme niektorú krajinu označiť za večného spojenca alebo trvalého nepriateľa Anglicka. Nemáme večných spojencov a nemáme ani trvalých nepriateľov. Naše záujmy sú večné a trvalé a o tieto záujmy sme povinní dbať.“

Churchill si túto filozofiu do bodky osvojil a riadil sa ňou po celý čas politickej kariéry. V záujme britského impéria bol pripravený kedykoľvek prezliecť kabát a urobiť zo spojenca nepriateľa a naopak. Bolo to tak aj v roku 1945.

„Zničenie nemeckej vojenskej moci so sebou prinieslo i zásadnú zmenu vo vzťahoch medzi komunistickým Ruskom a západnými demokraciami. Naše krajiny stratili spoločného nepriateľa, ktorý bol takmer jediným putom našej jednoty,“ napísal vo svojich memoároch o dňoch na sklonku vojny.

Z nich sa tiež dozvedáme, čo považoval po kapitulácii Nemecka za ďalšie praktické body svojej stratégie a politiky a z čoho vychádzal. Po prvé, že sovietske Rusko sa stalo smrteľným ohrozením pre svet. Po druhé, že proti šíreniu komunizmu musí byť ihneď vytvorený nový front. A po tretie, že tento front by mal byť v Európe vytvorený čo najďalej na východe.

Zostaňte v pohotovosti

Karty Churchillovi nečakane zamiešala náhla smrť amerického prezidenta F. D. Roosevelta 14. apríla 1945. Jeho najbližší spojenec zomrel v čase, keď, ako napísal, „sa rozhodovalo o politických a vojenských cieľoch najvyššieho významu“. Ťažko sa mu sledovalo, ako Američania začali hneď po definitívnej porážke Hitlerovho wehrmachtu opúšťať európske bojisko.

Vo chvíli, keď on rozmýšľal o začiatku novej vojny. Prezidentovi H. S. Trumanovi napísal: „Som hlboko znepokojený európskou situáciou. Dozvedám sa, že polovica amerického letectva nasadená v Európe sa už začala presúvať na tichomorské bojisko. Noviny sú plné správ o veľkých presunoch amerických pozemných jednotiek z Európy. Na základe predchádzajúcich opatrení pravdepodobne aj naše armády podstúpia výrazné zníženie stavov."

"Kanadská armáda odíde určite. Francúzi sú slabí a ťažko sa s nimi vychádza. Každému je zrejmé, že v priebehu relatívne krátkeho časového obdobia sa naša ozbrojená moc na kontinente, s výnimkou skromných síl určených na okupáciu Nemecka, rozplynie.“ Varoval Rooseveltovho nástupcu, že Rusko spustilo „železnú oponu“, za ktorú nevidia.

V dňoch, keď jeho náčelníci štábov pripravovali v najväčšej tajnosti konečnú verziu Operation Unthinkable, Churchill podnikal všetko možné, aby udržal vojská západných spojencov na európskom bojisku. Deviateho mája 1945 píše hlavnému veliteľovi spojeneckých expedičných síl v Európe generálovi D. D. Eisenhowerovi: „S istými obavami som sa dozvedel, že Nemci majú zničiť všetky svoje lietadlá in situ. Dúfam, že tento postup, pokiaľ ide o zbrane a ďalšie druhy výzbroje, nebude prijatý. Jedného dňa ich možno budeme veľmi potrebovať...“

Sedemnásteho mája 1945 píše generálovi H. L. Ismayovi pre výbor náčelníkov štábov: „Akékoľvek znižovanie stavu veliteľstva bombardovacieho letectva je nevyhnutné zastaviť. Akékoľvek znižovanie stavu letectva operujúceho z Britských ostrovov s výnimkou veliteľstva pobrežného letectva treba zastaviť. V oboch prípadoch možno udeliť dovolenky iba tam, kde je to nevyhnutné, ale štruktúru ani počet perutí nemožno až do prijatia ďalších rozkazov z vojnového kabinetu obmedzovať.“

Nasledovalo ešte niekoľko ďalších listov na rozličné stupne armádneho velenia. V rovnakom duchu - neznižovať stavy, zostať v pohotovosti. Bez ďalšieho vysvetlenia.

Nereálny plán

Churchill, podobne ako Hitler, nemal v úmysle vyhlasovať bývalému spojencovi vojnu, ale prekvapivo zaútočiť. Aspoň podľa plánov Operation Unthinkable. Určený bol aj deň D. Malo to byť 1. júla 1945. Na rozdiel od Hitlera však Churchill neplánoval zničiť Sovietsky zväz, ba ani nemienil okupovať jeho územie. Išlo mu o Európu.

O zvrátenie situácie, keď vzhľadom na priebeh záverečných bojov vojny sa väčšia časť Európy ocitla v sovietskej zóne, a teda pod vplyvom ZSSR. Počítal s tým, že komunistická ríša je už vojnou taká vyčerpaná, že po nečakanom rýchlom a silnom útoku sa Červená armáda zosype, čo Stalina donúti sadnúť k rokovaciemu stolu a Spojené štáty a britské impérium budú môcť vnútiť Sovietskemu zväzu svoju vôľu.

Predpokladal, že do vojny by sa zapojilo okolo sto divízií vrátane desiatich divízií wehrmachtu asi so stotisíc mužmi, ktoré Angličania zajali a držali na severe Nemecka a na juhu Dánska.

Na začiatku malo zaútočiť 47 britských a amerických divízií na sovietske vojská sústredené v okolí Drážďan a v Poľsku a vytláčať ich z Európy. Súčasťou plánov bolo tiež masívne bombardovanie veľkých sovietskych miest vrátane Moskvy. Mala sa pri tom použiť taktika kobercových náletov ako v prípade Drážďan, keď počas jednej noci zničilo spojenecké letectvo celé mesto a zabilo stotisíc ľudí.

Zamietnuté

Churchillov vojenský poradca a náčelník anglického generálneho štábu maršal Alan Brooke, ktorý premiéra vždy považoval za génia, bol v tomto prípade zdesený. Nazval ho dokonca vojnovým štváčom. Sir Brooke si napísal do svojho denníka, že Churchill „túži po ďalšej vojne“. Obavami sa netajili ani sami plánovači Operation Unthinkable.

Upozorňovali premiéra na veľmi početnú prevahu Červenej armády. V mužoch i zbraniach. Varovali ho, že nepôjde o žiadnu bleskovú vojnu, ale treba rátať s totálnou vojnou. Dlhou a nákladnou. A s veľmi neistým koncom. Bodku za Churchillovou víziou vojny proti ZSSR urobil list od amerického prezidenta Trumana, v ktorom mu dal jasne najavo, že Američania odmietajú hrať akúkoľvek úlohu v tomto jeho pláne. Churchill sa pritom dosť spoliehal na hrozbu použitia amerických atómových bômb.

Záver plánovačov Operácie Nemysliteľné napokon znel - je to skutočne nemysliteľné. Dvadsiateho druhého mája 1945 odovzdali generáli premiérovi svoju správu. Tí, čo Churchilla dobre poznali, vedeli, že porážku dokáže veľmi ťažko stráviť. V tomto prípade to trvalo takmer mesiac.

Až potom Churchill plány na Operation Unthinkable definitívne odložil a k záverečnej správe pripísal poznámku, že jeho zámer napadnúť Sovietov v Európe bol iba predbežnou úvahou. Dokumenty o prípravách konfliktu, ktorý by rozpútal tretiu svetovú vojnu, skončili na desiatky rokov v prísne strážených archívoch.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].