Nemenný rituál: Stará Číňanka popíja svoj ranný ryžový odvar.

Osamelí čínski dôchodcovia: Malé dediny zachraňujú hlavne turisti

V starobylej čínskej dedine, ktorá sa volá Štyri hlavné jedlá a jedna polievka, bývali rodiny v navlas rovnakých priestoroch.

Okrúhle hlinené obydlia Hakkov, roztrúsené po južnej Číne, fascinujú každého cestovateľa. Mesto Sia-men v provincii Fu-ťien, kam sa treba dostať, je od Šanghaja vzdialené asi tisíc kilometrov.

Cesta ubehne, pretože rýchlovlak sa rúti tristo kilometrov za hodinu. Ďalší rýchlovlak vás odvezie do prefektúry Nanking. Na rozmedzí provincií Kuang-tung a Fu-ťien existujú tri hlavné zóny fuťienských tchu-lou - nankinská, dongjinská a hua’anská.

Ak navštívite čo len zlomok objektov v nankinskej zóne, budete takí očarení, že si okamžite naplánujete výlet aj do ďalších oblastí.

Čo sú tchu-lou?

Kruhové alebo štvorcové roľnícke budovy, ktoré budovali obyvatelia na juhu Číny, najmä v provincii Fu-ťien. Okrem týchto dvoch najbežnejších tvarov existujú aj tchu-lou v tvare fénixa, komplikované komplexy stavieb pripomínajúce hradiská.

Ich história siaha až do tretieho storočia. Samozrejme, vtedy ešte tieto architektonické kuriozity neexistovali, no začali sem migrovať ich budúci stavitelia.

Z centrálnej a zo severnej Číny ich sem vyhnali neustále vojny. Postupom času čoraz viac ľudí zakotvilo v provincii s príjemným podnebím a množstvom ovocia. V siedmom storočí začali vznikať jednoduché klanové príbytky, ktoré neskôr, v čase ich najväčšej slávy, dokázali ubytovať až 30 rodín, stovky ľudí. V roku 2008 ich zapísali medzi chránené pamiatky UNESCO.

Prvé dokumenty o budovách „vyspelého“ tchulouského typu sa objavili v 12. storočí. Tento typ bývania sa najviac rozvíjal medzi 14. a 16. storočím a jeho popularita vrcholila medzi 17. storočím a prvou polovicou 20. storočia.

Štyri hlavné jedlá a polievka

Prvé budovy boli jednoduché, malé, kruhové alebo hranatého tvaru. Neboli zdobené a nemali ani základy. Ale v 17. storočí sa ekonomická situácia v provincii značne zlepšila. Množstvo rodín zbohatlo pestovaním čaju a tabaku. Obydlia tchu- -lou rástli nielen do veľkosti, ale aj do krásy. Rezby na oknách, dverách a trámoch boli čoraz honosnejšie, oltáre mali čoraz krajšie sochy, na stenách visela výzdoba.

Príkladom honosnosti je najmladšie tchu-lou v dedine Štyri hlavné jedlá a polievka. Postavila ho rodina, ktorá sa do provincie prisťahovala v roku 1290 a v dvadsiatom storočí zbohatla vďaka výrobe cigariet značky Sunrise.

Do stavby tchu-lou v dvadsiatom storočí zainvestovala neuveriteľných 80-tisíc strieborných dolárov. A to nie je ani zďaleka najdrahšie. Množstvo veľkých tchu-lou v dvadsiatom storočí postavili zahraniční Číňania, ktorí neutrpeli finančnou krízou.

Podobné vily vo svojej rodnej vlasti si stavali zahraniční Číňania po celej južnej Číne, nie vždy to však boli stavby typu tchu-lou. Tie sú postavené takmer bez železa, klince sú z bambusu, steny z fermentovaného mixu miestnych troch druhov pôdy s prímesou čierneho cukru, bielkov z vajec a lepkavej ryže. Základy sú z kameňa.

Stavba tchu-lou si vyžadovala, aby staviteľ zorganizoval niekoľko veľkých hostín, kde pozval staviteľov, dedinu a taoistických mníchov. Mnísi potom vybrali vhodnú polohu a čas na začatie stavby.

Zaujímavé je, že ako málo klanových budov na svete zachovávajú tchu-lou prísnu rovnosť medzi obyvateľmi. Rodina vždy vlastnila vertikálny pás miestností, všetky izby v horizontálnej línii boli vždy také isté. A preto každá rodina vlastnila totožné priestory, nikto nemohol mať niečo iné.

Život v tchu-lou

Dedina s názvom Štyri hlavné jedlá a jedna polievka ponúka turistom slušné ubytovanie. Názov je odvodený od tvaru stavieb. Štyri okrúhle tchu-lou po obvode a jedno hranaté v strede pripomínajú jedálenský stôl. Každé má tri poschodia, no v iných dedinách môžu tchu-lou mať až päť poschodí. Prvé poschodie väčšinou slúžilo ako kuchyňa, pretože bývalo najvlhkejšie.

Neustály oheň pod hrncami ho vysušil a vyschlo aj druhé poschodie nad tým, preto sa používalo ako sklad. Tretie poschodie slúžilo na bývanie, ako jediné malo okná. Výstavba objektov sa začala hlavne z obranných dôvodov, preto na prvom a druhom poschodí sa okná často neinštalovali.

V strede tchu-lou sa nachádza spoločný dvor so studňou. Celá dedina dokázala prežiť mesiace bez toho, aby ktokoľvek vytiahol nohu z domu. Všetci obyvatelia jednej budovy vždy majú rovnaké priezvisko a žijú ako komunita.

Oproti hlavnej bráne alebo v strede námestia sa nachádza malý chrám. Slúžil na uctievanie predkov a na zasadanie starších, keď sa rozhodovalo o dôležitých veciach. Používal sa aj na súkromné oslavy, najmä svadby.

Pre novomanželov zavesili domáci červené znaky dvojitého šťastia nad dvere a viseli tam na ich počesť, až dokým sa neženil niekto ďalší. Vtedy sa len vymenili za nové.

Organizovanie osláv, upratovanie verejných priestorov, otváranie a zatváranie hlavnej brány sa cyklicky striedali medzi rodinami, každý ženatý syn sa považoval za hlavu novej rodiny. Chrámy sú v bohatších tchu-lou krásne zdobené farebnými rezbami, soškami, výjavmi z histórie a iný mi ornamentmi.

Pred budovami miestni zvyčajne stavali veľké kamenné stĺpy pomaľované drakmi. Boli zasvätené mníchom, ktorí tu pôsobili, bohatým predkom či úradníckym hodnostárom.

Všetko pre turistov

Po zapísaní fuťienských tchu-lou do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO vypukol turistický ruch. Budovy sú dnes nádherne opravené, všade sú nainštalované reflektory, všetko v noci krásne svieti. Dnu aj vonku. V spoločných dvoroch nainštalovali stánky s tovarom a reštaurácie.

Mladí ľudia sa prestali z týchto budov sťahovať do miest, naopak, mnoho z nich sa sem vrátilo, aby začali podnikať. Život sa tu výrazne zrýchlil. Domáci nepracujú na poli, ale sedia za predajným pultom, fotografujú turistov alebo pracujú ako sprievodcovia. Produkty miestnej spotreby sa premenili na suveníry. Ľudia ponúkajú domáci med, tekutý alebo kamenný, ktorý musia nasekať.

Neodporúčam naletieť miestnemu veštcovi budúcnosti, naopak, odporúčam vyskúšať miestny čaj. Slávny fuťienský čaj je jeden z dôvodov, prečo tieto honosné stavby vznikli. Pochádza odtiaľto najmä čierny čaj a polooxidovaný čaj wulong. Domáci vám ho s radosťou zalejú, aby ste ho ochutnali skôr, ako ho kúpite.

Mnoho majiteľov bytov si otvorilo reštaurácie alebo hotelíky. Za smiešnych desať eur a menej sa tu človek môže ubytovať a vyskúšať si naozaj autentický tchulouský život. Treba sa pripraviť na to, že tu nie je veľa súkromia. Toalety nie sú vstavané. Ako vravia miestni, hlinené steny sa boja vody. Preto treba ísť buď von, alebo v noci využiť nočník, ktorý má každá izba pred dverami.

Steny sú tenké a dolieha sem ruch z nádvoria. Najviac počuť buchot z kuchyne. Ženy nevyvárajú už len pre svojich manželov, ale hlavne pre turistov.

Ak ste citlivejšej povahy, určite si neobjednávajte kuracie mäso. Bleskovo totiž chytia najbližšiu sliepku a bez zaváhania ju pred vami podrežú. Minimálne je pritom zaručená biočerstvosť. Zeleninu tiež pestujú doma, ráno môžete vidieť, ako ju staršie ženy prinášajú z kopcov.

Mäsiarstvo je pojazdná motorka, z ktorej sa rozlieha hudba Michaela Jacksona, aby prilákala ľudí na nákupy. Nepodávajú sa tu žiadne vychýrené špeciality, ale jednoduchá, dobrá dedinská strava. Ako by povedal Číňan, „ako od mamičky“. Okrem jedla treba určite ochutnať miestne sladké ryžové víno. Po jedle sa krásne hodí ako dezert.

Samozrejme, všade ponúkajú pivo, ale to už nie je miestne. Na turistov sa skrátka pripravili. Nie všetci tu prespia, mnohí sa však najedia. Cez deň tu panuje ruch, ale večer len draky dávajú dobrú noc. Ticho a pokoj fuťienských tchu-lou sa dá po zotmení do sýtosti vychutnať.

Bez ochrany UNESCO

Nie všetci sa zmierili s modernou dobou. Starší posedávajú na dvorčeku, popíjajú raňajkovú ryžovú kašu a okolo nich prúdia davy turistov. Snažia sa byť nezúčastnení, s údivom pozorujú túto zvláštnu dobu, ale rýchlosť času ich valcuje. Ich osamelosť uprostred davu vyznieva komicky a smutne zároveň. Zrejme ich trošku trápi táto zmena.

Ale turizmus priniesol niečo veľmi dôležité do týchto oblastí. Priniesol záchranu. Desiatkam dedín, kam ešte neprišiel, hrozí zánik. Ťažko ich nájdete, sú skryté v kopcoch a musíte sa dohodnúť s miestnymi, aby vás tam vzali. Budovy majú popraskané steny, mnoho z nich je neobývateľných.

Na stenách sú staré plagáty Mao Ce-tunga, zvonka sú budovy pomaľované heslami ešte z čias kultúrnej revolúcie. Žijú tu len starí ľudia, ktorí nemajú sily, aby ich opravili alebo aby si hoci len upratali. Preto je všade neporiadok, prach a svinčík. Mladí odišli za prácou preč, buď do turistických tchu-lou, alebo do miest.

Školy sú zatvorené. Nemajú študentov a zopár detí, čo tu dnes býva, chodí do lepších škôl, neposielajú ich do dedinských. Všetci si uvedomujú dôležitosť vzdelania a pri jednom až dvoch deťoch sa im snažia zabezpečiť to najlepšie.

Menej si však cenia svoje okolie, vzácne kusy tchulouskej výzdoby, rezby a sošky ľudia rozpredali za pár drobných necitlivým turistom, najmä cudzincom. Zostali len hlinené fresky na stenách, ktoré sa predať nedajú.

V dedinách môžete nájsť tribúny zívajúce prázdnotou. Kedysi sa na nich odohrával ruch kultúrnej revolúcie, neskôr oslavy, zábavy, operné dedinské predstavenia. Občas sa vraj stále organizujú, ale iba keď sa mladí vrátia domov na sviatky a zaplatia hercov zvonka. Ľudia, čo ešte vládzu, sa snažia dožiť svoj život aktívne, na poli alebo výrobou ryžového vína.

Najstarší si vážia pokojné chvíle, ktoré si vo svojej mladosti pre boľavé dejiny Číny neužili. Hrajú madžong pri západe slnka, sedia na verande, počúvajú rádio. Sledujú oddychujúcich psov, pozorujú sliepky, osamote pozerajú na televíziu. Vládne tu absolútne ticho, kde-tu ho prehluší auto s mladšími ľuďmi smerujúcimi do miest, kam turizmus priniesol peniaze.

Môžu tak podporovať rodičov a svoje deti. Dúfajú, že turisti zavítajú aj do ich dediny. Lebo inak fuťienské tchu-lou odídu spolu s poslednými obyvateľmi do nenávratna.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní