Už len história: Ani Derek Boogaard v drese Minnesoty Wild, ani Wade Belak z tímu Nashville Predators už nie sú medzi živými. A to je foto staré necelých šesť rokov.

Päsťami do hrobu: Samovraždy a predčasná smrť bitkárov z NHL

Depresie a poškodenia mozgu dohnali bývalých bitkárov z NHL k samovraždám a predčasným úmrtiam.

Kedysi boli hviezdy. Brali plat za to, že päsťami bránili spoluhráčov. Potľapkania po chrbte hneď po tom, ako naložili súperovi a dočkali sa odmeny v podobe jasotu fanúšikov v zaplnených halách, boli zadosťučinením a odmenou navyše.

K slušnému platu za takéto služby od hokejových klubov. Nespočetné údery do hlavy, ktoré počas rokov aktívnej kariéry utŕžili, si však v prípade mnohých bitkárov hokejovej NHL vyžiadali krutú daň.

Boba Proberta skolil počas rodinného výletu na lodi infarkt. Derek Boogaard sa predávkoval. Wade Belak obesil, Todd Ewen pred pár dňami zastrelil. Akým spôsobom odišiel zo sveta Rick Rypien, polícia udržala v tajnosti, no isté je, že dobrovoľne.

Všetci prišli o život v posledných piatich rokoch. Predtým, než si siahli na život, trpeli depresiami, prichádzali o pamäť, brali drogy či lieky vo veľkých množstvách.

Zviera a žabiak

Todd Ewen bol krídelník. Debutoval v roku 1986 v drese St. Louis Blues, končil o jedenásť rokov neskôr v drese San Jose Sharks. Za ten čas odohral vyše 500 zápasov, v ktorých bodoval minimálne. V 26 zápasoch play-off zostal bez bodu. No na to obor zo Saskatoonu nebol. Mal sa hlavne biť - a to mu išlo výborne.

Trestnú lavicu poznal dôverne, len počas pôsobenia v NHL nazbieral 1 911 trestných minút. Ešte začiatkom tohto mesiaca, osemnásť rokov po skončení aktívnej kariéry, robil trénera v mládežníckom kempe.

„Nemali sme tušenie, v akom je stave. Každému sa prihovoril, smial sa, bol aktívny,“ čudoval sa jeho nečakanému odchodu na stránkach USA Today bývalý spoluhráč z tímu St. Louis Kelly Chase.

Ewenov odchod tak trochu pripomína prípad nášho hokejistu Mira Hlinku. Aj ten do poslednej chvíle vyzeral, že sa cíti skvele. O jeho problémoch nikto v banskobystrickom klube netušil. Až kým si vlani v septembri nesiahol na život.

Na rozdiel od Ewena však Hlinka žiadny bitkár nebol. Mal citlivú dušu rovnako ako kanadský hromotĺk. Ewena prezývali Zviera, keďže počas kariéry sa pobil viac než 150-krát.

Zlomeniny či jazvy boli súčasťou jeho života, no zároveň stihol napísať a ilustrovať detskú knižku. O vážke Šeptalke a žabiakovi Hopovi, ktorý chcel byť iný ako ostatné zvieratká. Až keď sa v rodinnom sídle v sobotu nadránom zastrelil, vyšlo najavo, že Ewen už dlho trpel depresiami.

Čítajte viac:

Psychológ Zelina o Hlinkovi: Samovraždu musel dlho plánovať

Telo do hrobu, mozog na výskum

Zronená Ewenova manželka Kelli tesne po mužovej smrti našla v pošte list od neurochirurga Charlesa Tatora z torontskej nemocnice. Hoci vedel, že Ewen si strelil do hlavy, dúfal, že mozog zostane natoľko zachovaný, aby bolo možné študovať ho. Tator sa totiž domnieva, že Ewen by mohol byť ďalšou z obetí CTE.

Choroby s podobnými príznakmi ako Alzheimerova. Ide o vážnu poruchu mozgu, ktorú spôsobujú opakované údery do hlavy. Hromadí sa v ňom proteín. Ten vytvára v nervovom tkanive zámotky a vlákna, ktoré bránia neurónom v správnej činnosti.

Človeku sa začína zhoršovať pamäť, je náladový, má depresie a stráca sebakontrolu. Až kým nepríde smrť - či už „prirodzená“, alebo vlastnou rukou. Kým v minulosti ju lekári označovali najmä za boxerskú demenciu, postupom času k nej pridali prípady z amerického futbalu a hokeja, kde sú bitky bežná súčasť hry.

Najtvrdší bitkári dostávali zabrať navyše. „Je pre nás dôležité zistiť, prečo si človek siahne na život. Chorobe CTE stále detailne nerozumieme. Prečo u jedného prepukne a druhému sa vyhne. Aj preto potrebujeme vzorky, aby sme vo výskume pokročili,“ vysvetľoval torontský neurochirurg svoje pohnútky

Nebol to môj brat

V prípade Steva Montadora, ktorý si vlani zahral v KHL za chorvátsky Medveščak Záhreb, o mozog obete pozostalých žiadať nemusel. Montador, bývalý obranca Bostonu, Buffala či Chicaga, sa už v roku 2010 zaviazal poskytnúť ho v prípade svojho skonu sám.

Montador však nebol žiadny vychýrený bitkár. No trpel silnými depresiami. Vyšetrenia mozgu po smrti preukázali, že bol ďalšou obeťou choroby CTE.

„Nebol to môj brat. Chvíľami bol ako iný človek v jeho tele,“ opisoval jeho správanie za posledný rok a pol Chris Montador. Steve, ktorý debutoval v NHL v novembri 2001 v drese Buffala Sabres, zomrel ako 35-ročný vo februári, štyri dni pred narodením svojho syna.

Jeho mŕtve telo našli doma v Ontariu, polícia presnú príčinu smrti neuviedla. „Lekári však neskôr potvrdili, že choroba CTE bola v pokročilom štádiu. Steve nebol schopný kontrolovať posledné mesiace svoje správanie,“ píše sa vo vyhlásení jeho otca.

„Môj syn vždy vedel, že bitkami riskuje modriny, zlomený nos či poranenia mäkkých tkanív, no nikdy by mu nenapadlo, že to môže tak masívne zasiahnuť aj jeho mozog.“

Smrteľná kombinácia

Derek Boogaard podľahol rovnakej chorobe ešte mladší. Už ako 28-ročný, v máji 2011. Boogaard patril so svojimi 203 centimetrami a 120 kilami k najobávanejším bitkárom na ľade. Za šesť rokov na ľade dal v NHL ako ľavý krídelník len tri góly, no v New York Rangers s ním ochotne v roku 2010 podpísali zmluvu na štyri roky, ktorá mu mala vyniesť 6,5 milióna dolárov.

K jej naplneniu nedošlo. Boogaard sa v máji 2011 predávkoval. Pitva potvrdila, že príčinou smrti bola kombinácia vysokých dávok alkoholu a oxykodónu, lieku proti bolesti s obsahom ópia. Aj jeho mozog tesne pred spopolnením tela putoval do laboratória. Vedcov šokoval. Nechápali, ako veľmi bol poškodený.

Zaspal pri hraní kariet

Boogaard užíval lieky vo veľkých množstvách už v Minnesote, kde pôsobil pred New Yorkom. Syn kanadského policajta si ich vraj dával predpísať od každého z ôsmich doktorov, ktorých mal klub zmluvne zaviazaných. Od bežných tabletiek proti bolesti až po silne návykové. Podľa NY Times potom bežne meškával na tréningy, sedával v šatni v kúte, ba v lietadle dokázal zaspať počas hrania kariet.

Zašlo to tak ďaleko, že Boogaardovi spoluhráči dostávali varovanie, aby mu nedávali žiadne lieky. Po zápasoch pravidelne chodieval do miestneho striptízového baru, kde ani nemusel míňať zarobené peniaze.

Mladí podgurážení štamgasti mu kupovali poháriky za to, že im jednu poriadnu struhol. V klube sa totiž vo veľkom rozmohli stávky, či po zauchu od takého golema vydržia stáť na nohách. Potom sa Boogaard ukryl v útrobách baru a pil na vlastný účet.

„Nebol viac žiadna osobnosť. Len tvár bez výrazu,“ charakterizoval ho spoluhráč z Minnesoty John Scott. Keď ho v byte na 33. poschodí newyorského domu, za ktorý platil sedemtisíc dolárov mesačne, navštívil brat Aaron, nemohol uveriť, koľko liekov našiel.

„Občas mi ich dal, aby som ich pred ním schoval, a potom si ich pýtal. Napríklad, keď ho bolel chrbát alebo čokoľvek iné.“ Derek skončil na odvykacej kúre v Los Angeles, no keď dostal „opušťák“, aby mohol odletieť na sestrinu promóciu, z letiska poslal bratovi esemesku: „Ešte sme neodleteli a už mám v sebe šiestu bloody Mary.“

Boogaard mobily miloval. Žil doslova s telefónom pri uchu. Výpis jeho hovorov za jeden mesiac mal 167 strán, bežne poslal aj vyše 13-tisíc esemesiek.

Len päť mesiacov

Kým Boogaardova smrť bola napriek všetkému nešťastná náhoda, pravý obranca Toronta a Nashville Predators Wade Belak spáchal jasnú samovraždu. Päť mesiacov po konci kariéry sa doma vo svojom byte v Minneapolise obesil.

V roku 2011 bol Belak po Rypienovi a Boogaardovi treťou obeťou v priebehu štyroch mesiacov. Až vtedy vypukla mierna panika a otázky, či tri predčasné úmrtia nemajú niečo spoločné.

„Každý vieme, že smrť okolo nás sa občas prihodí, ale tri v takom rýchlom slede nečaká nikto. Za tie tri mesiace stratil náš hokej veľmi veľa,“ smútil Pat Quinn, kouč, ktorý trénoval Toronto v čase, keď tam Belak hrával.

Po konci kariéry robil rozhlasového analytika. Rozoberal najmä zápasy Predators, za čo vraj dostával ročne 575-tisíc dolárov. Manželka Jennifer je stále presvedčená, že to bola len nešťastná náhoda. „Miloval svoju rodinu. Toto by nám nikdy neurobil.“

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].