Gigantické bábky sa na sviatok Božieho tela presúvajú po uliciach, ktoré sú vystlané kvetmi.

Päťmetrový kráľ v teniskách a kvetinové koberce: Ktorý sviatok takto slávia Katalánci?

V španielskom Sitgesi oslavujú sviatok Božieho tela kvetinovými kobercami a tancujúcim vajcom.

Mesto južne od Barcelony sa v šesťdesiatych rokoch preslávilo ako sídlo čudákov, umelcov a neskôr aj homosexuálnej komunity. Dodnes sa tu každoročne organizujú slávne pochody gejov. Plytké more pri plážach, bohatý nočný život a množstvo lokálnych slávností však lákajú čoraz viac návštevníkov, hotely pribúdajú ako huby po daždi.

V centre sú nevysoké, každý v inom štýle, pastelové, secesné, s bielymi ornamentmi a aj vďaka nim sa kozmopolitnému Sitgesu stále darí zachovávať si útulnú bohémsku atmosféru. Keď som v sobotu ráno, v deň júnového cirkevného sviatku Božie telo vyšla von, mesto sa kúpalo v slnečných lúčoch.

Väčšina ľudí ešte dospávala po prehýrenej noci, len trhovníci si už chystali tovar na slávnostne vyzdobenej promenáde Passeig Maritim. Medzi palmami boli naťahané siete a v nich pozapichované klinčeky, stánky skrášľovali kytice. Na pultoch rozvoniavali teplé plnené taštičky, domáce syry, klobásy a koláče s marcipánovými kvetinkami.

Pečeň s kvetmi

Súčasťou osláv je súťaž o najkrajší balkón i výstava klinčekov, ktoré sú vraj typické pre región. Chudák kvet, symbol socializmu, pre nás už navždy vyvrheľ spájajúci sa s červenou, sa tu zrazu vyskytoval ako jednofarebný i viacfarebný, nádherne marhuľový, maslový s bledoružovými okrajmi a najúžasnejšie boli temne bordové a zelenkavé.

Klinčeky mali v tento deň aj v mnohých výkladoch a niektorým ženám sa na ušiach hojdali klinčekové náušnice. V jednej cukrárni na počesť sviatku ponúkali fialkovú zmrzlinu, v druhej jogurtovú s marmeládou z lupienkov ruží. Na obed som si dala „menu de flores“, kvetinové menu.

V okrúhlej miske mi priniesli zapekanú kačaciu pečeň ozdobenú žltými a fialovými okvetnými lístkami sirôtok, k nej plátky teplého orieškového chleba. Vyzeralo to ako avantgardné umelecké dielo, až mi bolo ľúto zjesť ho. Na drink som zašla do baru Casa Bacardí, kde sa nachádza i výstava o histórii značky.

Obchodník Facundo Bacardí Massó, ktorý ju v roku 1862 založil, sa totiž narodil v Sitgesi, až neskôr emigroval do Santiaga de Cuba. Tam si otvoril liehovar a po mnohých experimentoch vyrobil kvalitný rafinovaný biely rum, ktorý dnes patrí medzi špičku. Slávny netopier z loga má na promenáde dokonca vlastnú sochu.

Poobede som sa prešla tienistými uličkami centra, nad ktorými povievali katalánske zástavy. Sitges neostal nič dlžný svojej povesti. Hoci je dnes aj obľúbeným rodinným letoviskom, stále v ňom možno stretnúť i poriadne výstredné indivíduá.

Svalnatých chlapcov v miniatúrnych zlatých šortkách i mládenca s vyfúkaným účesom, ktorý za sebou ťahal troch podobne vyčesaných pudlíkov s červenými mašličkami. Darmo je, psy musia ladiť so svojím pánom.

Obri v uličkách

Corpus Christi, katolícky sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, známy ako Božie telo, sa v každej krajine oslavuje trochu inak. K tunajšej tradícii patria okrem spomenutých akcií sprievody, procesia a najmä prekrásne kvetinové koberce. Z radnice vyšlo šesť gigantických bábok a pomaly sa vybralo dole uličkou, pôsobivo sa nesúc okolo balkónov. Každá bola obkolesená suitou chlapov.

Spravila niekoľko krokov a potom sa roztočila ako bláznivá, až jej plášť vial. Vyzerá to ako zábava, ale nie je. Gegant, obor, je vysoký päť metrov a váži deväťdesiat kíl. Kostra je obvykle z dreva alebo hliníka, na nej je nasadená sadrová či papierová hlava.

Jeden chlap vlezie pod dlhé šaty, zdvihne konštrukciu a ide, koľko vydrží. So sto kilami na pleciach tancovať veľmi nemôže, preto sa len krúti. Okoloidúci členovia nosičského družstva sa pri nesení často striedajú a zároveň dávajú pozor, aby bábka nespadla.

Na prvý pohľad sa zdá, že sa jej len tak pletú pod nohami, no keď sa nosičovi zatočila hlava a ťažký kolos takmer tresol do davu, včas ho zachytili a zabránili masakru.

Takmer každé katalánske mesto má svojich obrov, ktorí znázorňujú historické postavy, panovníkov alebo Maurov. Sitgeských gegants tvoria dva kráľovské páry a jeden maurský. Dvojice sa občas k sebe galantne priblížili, roztočili sa, potom zase malými krôčikmi odcupitali. Musela som sa usmiať pri pohľade na kráľa, keď pod dôstojným zamatovým rúchom prepletal nohami v bielych teniskách.

Bábky sprevádzalo niekoľko hudobných skupín, každá hrala niečo iné, trochu ľudové, trochu poznačené arabskými motívmi, a celkom ma potešilo, keď som rozoznala známu českú pieseň Škoda lásky.

Pizza a kvety

Medzitým sa v centre začali zhromažďovať ľudia so škatuľami kvetov na koberce, catifes de flors, po ktorých pôjde v nedeľu večer sprievod. Hovorí sa, že už v roku 1887 barcelonský umelec Arcadi Mas namaľoval Procesiu Božieho telav Sitgesi s ulicami pokrytými lupeňmi, no naozaj sa to začalo robiť až v roku 1952.

Na výzdobu sa používa okolo 150-tisíc kusov kvetov, najmä karafiátov, dovezených z Kolumbie, uplatnenie nájdu i gerbery, kávové zrná, šišky, harmanček, vetvičky, posekaná tráva, listy a piliny. Trhanie okvetných lístkov je pre obyvateľov Sitgesu spoločenská udalosť. Tak, ako sa kedysi na Slovensku driapalo perie, tu sa trhajú kvety.

Všade v uliciach posedávali skupinky dobrovoľníkov, ošklbávali lupene, klebetili a pojedali pizzu, odhodlaní robiť hlboko do noci. Viete si potom predstaviť tie skvelé susedské vzťahy. Spýtala som sa, či sa môžem pridať, a miestni sa ochotne pomkli.

Vysvetlili mi know-how - stačí zakrútiť zeleným okvetným lôžkom a kvet sa rozpadne na prvočinitele. Vykrúcala som teda karafiátom hlavičky a cítila sa ako barbar.

O desiatej večer začali pracovať kresliari, ktorí museli obrazce zo štvorčekového papiera precízne prekresliť na chodníky. Zdalo sa mi, že to nedorobia ani do Vianoc. Pri mojej prvej obchádzke ešte všetci behali po kolenách sem a tam, no po polnoci sa to začalo črtať, niektorí už dokonca vykladali obrázky kvetmi.

Pomáhali i malé deti, ktoré by u nás dávno spali. Nuž, Španieli milujúci oslavy všetkého druhu si zrejme musia na tvrdé celonočné hýrenie zvykať odmalička.

Veselé vajce

V nedeľu ráno bola väčšina kobercov hotová, len ten najdlhší ešte dokončovali. Farebné pokrývky ciest prilákali množstvo ľudí z Barcelony, nastala tlačenica, no nik sa nerozčuľoval. Obyvatelia Sitgesu vytvorili nádherné dielka. Pred radnicou sa usmievalo dievčatko s balónmi, páčili sa mi žlto-ružové vtáčiky, no asi najkrajšie boli margarétky ťahajúce sa z centra takmer k moru.

Ďalšou atrakciou, ktorá v Katalánsku patrí k Božiemu telu, je L’ou com Balla, tancujúce vajce. To sa prázdne vajce položí na prúd vody v malej fontáne a nechá sa na ňom poskakovať. Poletuje, hopká, rotuje, až sa okolo neho vytvorí ružica z kvapiek, ktoré sa na slnku ligocú ako perly.

Fontána je ozdobená vencom kvetov, aby vajce nevypadlo von, pretože ak vydrží, je to dobré znamenie pre celé nadchádzajúce obdobie. Keď spadne len na dno, prúd ho zase vynesie hore a ľudia sa tešia a fotografujú sa s ním.

Pôvod tohto zvyku nie je známy, hovorí sa, že v šestnástom storočí františkánsky kňaz videl tancujúce vajce v Taliansku a po návrate navrhol, aby sa rituál začal robiť aj v barcelonskej katedrále, skade sa postupne rozšíril ďalej.

Popoludní sa konala ďalšia cercavila - sprievod - a po nej sa už v kostole Sant Bartomeu i Santa Tecla na skalnatom výbežku nad morom začali zhromažďovať naparádení obyvatelia Sitgesu. O pol ôsmej sa začala slávnostná omša, množstvo malých detí čakalo prvé sväté prijímanie.

Posledný tanec

Na záverečnej procesii sa zúčastnilo azda celé mesto. Prvé kráčali bábky a tentoraz rovno po kobercoch, až okolo nich lietali zvírené lupienky. Nasledovali dievčatká v bielych šatách, chlapci v oblekoch, kapely Drak a Orol, el Drac a l’Áliga, s karafiátmi v papuli. Tieto sochy patria k miestnemu folklóru, pri iných sviatkoch im z papúľ sršia iskry.

Zvláštnosťou sitgeskej kultúry je tanec moixiganga, ktorý však v skutočnosti tancom nie je, členovia skupiny predvádzajú rôzne výjavy z náboženského života. Teraz vytvorili takmer gymnastickú zostavu, keď na pleciach niesli ukrižovaného Ježiša. Nasledovali kňazi s krížom, bohato zdobené nosidlá s monštranciou a napokon davy veriacich so sviečkami.

Procesia sa mlčky uberala hore ulicou, v tme bolo vidieť len hmýriace sa desiatky svetielok, ktoré sa vracali nazad ku kostolu. Keď nosidlá vošli dnu, bábky sa presunuli pred radnicu a naposledy sa roztancovali. Raz hrala kapela vľavo, raz vpravo, akoby súťažili, kto to dá hlasnejšie.

Obri sa šialene točili, koľko vydržali, kým takmer nespadli. Potom sa chlapi pod sukňami bleskovo vymenili, opäť sa rozvrteli ako tancujúci derviši a navzájom sa burcovali, zatiaľ čo publikum kričalo, tlieskalo a skákalo.

Toto celé trvalo vyše pol hodiny, nakoniec sa bábky uklonili, opatrne podliezli elektrické vedenie a odobrali sa do Paláca del Rei Moro. Tam k nim pristavili rebrík, vyzliekli ich donaha a odmontovali im ruky. Uložili ich na stoly ako pri operácii, jeden nosič sa im skúsene pohrabal vo vnútornostiach a oddelil i hlavu.

Slávnosť sa skončila, giganti budú pár mesiacov odpočívať. Keď od mora zadul vánok, okvetné lupienky sa vzniesli ako snehové vločky, zakrátko po nich neostala ani stopa. Ale to nič, Sitges si určite čoskoro nájde ďalší dôvod na oslavu.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní