Beňovského brod: Tak sa tradične označuje brod cez rieku na ceste od prístavu do Beňovského sídelného miesta.

Po stopách Mórica Beňovského: Kde ležia kosti svetoznámeho dobrodruha z Vrbového?

Pátranie po Beňovskom pripomína tak trochu hľadanie pokladu na pirátskom ostrove. S tým rozdielom, že slávny dobrodruh bol reálnou postavou.

Niektorí ho označujú za dobrodruha, mystifikátora a klamára, iní za zdatného cestovateľa a diplomata. Okrem toho, čím vlastne bol, sa prú aj o jeho pôvod. Za svojho ho považujú Slováci, Poliaci i Maďari.

Fakt je, že Móric Beňovský či Benyowsky, ako sa vtedy písalo, sa narodil vo Vrbovom. Paradoxná, rovnako ako celý jeho život, bola i jeho smrť. Zahynul na Madagaskare ako francúzsky generál francúzskou guľkou. Jeho hrob je však neznámy. Z afrického ostrova sa pred časom vrátila expedícia, ktorá hľadala miesto posledného odpočinku grófa i veľkokráľa Beňovského.

Objav

„Boli sme na Madagaskare už štvrtý raz. Prvýkrát sme po ňom pátrali v roku 1996, keď boli okolnosti Beňovského smrti ešte málo známe a celkom neznáma bola lokalita jeho hrobu. Tentoraz sme na Madagaskare strávili dvadsaťjeden dní,“ hovorí publicista, diplomat a historik Miroslav Musil.

Člen expedície, ktorá sa na Slovensko vrátila iba nedávno a podobne ako v minulosti pátrala po hrobe Mórica Beňovského. Skupinu viedol Vladimír Dudlák, sprevádzal ich kameraman Ladislav Gažo, režisér Marek Kupčo a ďalší nadšenci. Dobrodruh, ktorý precestoval svet a na svojich potulkách zažil takmer románové dobrodružstvá, zomrel na Madagaskare 23. mája 1786.

Okolnosti jeho smrti sa však v posledných rokoch značne zmenili a doplnili. Kto videl známy historický seriál Vivat Beňovský! s Jozefom Adamovičom v hlavnej úlohe, musí zabudnúť na záver, keď hlavný hrdina dobrovoľne vyjde v ústrety zbraniam a prakticky sa nechá zabiť.

„V skutočosti sa gróf do poslednej chvíle bránil za delami svojej pevnosti. Nezomrel pasívne, ale padol v boji a, paradoxne, francúzskou guľkou ako francúzsky generál,“ hovorí Musil. Prekvapivé sú aj ďalšie podrobnosti týkajúce sa skonu vrbovského rodáka. Iné je napríklad miesto, ktoré spočiatku označovali za jeho hrob.

V národnom archíve v hlavnom meste Antananarivo objavil Musil dobovú správu francúzskeho koloniálneho správcu Matteiho o tom, ako francúzsky oddiel zabil Beňovského a že je pochovaný celkom inde, než sa predpokladalo. „Namiesto mesta Maroantsetra, pôvodne Louisburg, ktoré Móric založil, to podľa tejto správy bolo na najvýchodnejšom myse Cap Est (Východný mys).

Ten si totiž gróf zvolil ako sídlo svojej ríše, keď sa vrátil na Madagaskar v roku 1785,“ poznamenáva Musil. Nájdený dokument obsahuje aj mapu, ktorá ukazuje umiestnenie hrobu.

Stará mapa

Pátranie po Beňovskom pripomína tak trochu hľadanie pokladu na pirátskom ostrove. S tým rozdielom, že slávny dobrodruh bol reálnou postavou. Dôkazom pravdivosti Matteiho správy je, že podľa nej sa podarilo nájsť Beňovského delá v meste Antalaha blízko Východného mysu, artefakty, ktoré priamo súvisia s pôsobením Beňovského na Madagaskare.

Napriek tomu nie je hľadanie ľahké. Expedícia prešla desiatky kilometrov po neupravených cestách, v náročnom teréne, cez dažďový prales. Prvý raz sa nechala pomýliť maďarským cestovateľom, ktorý nesprávne situoval hrob na vrchole kopca nad pobrežím a osadil tu i betónový stĺpik s pamätnou tabuľou.

Na ďalších výpravách prehodnotili údaje z mapy a pravdepodobnú lokalitu hrobu situovali nie na vrcholku, ale na úpätí kopca. Problém vraj bol najmä v tom, že terén je pokrytý húštinou, palmami a inou vegetáciou - zadovážiť si museli domorodého sprievodcu aj pomocníkov na klčovanie. Po hrobe pátrali aj detektorom kovov, keďže v ňom môže byť kovový predmet vrátane guľky, ktorá Beňovského zabila.

Štvrtá

Nateraz posledná, štvrtá výprava sa sústredila na čadičovú platňu, ktorou mal byť podľa dobových svedectiev prikrytý Beňovského hrob. Keďže zrejme neprežila stáročia a rozbili ju dávni hľadači pokladov, pátrali po jej zvyškoch. „Mali sme dôkladnejšie geofyzikálne vybavenie. Išlo predovšetkým o metódu merania odporu v teréne pomocou sond. Vychádzali sme z predpokladu, že zvyšky čadičovej platne by sa tak mali dať vypátrať,“ opisuje Musil.

Preto bola v tíme aj geofyzička Marianna Pašiaková. Tentoraz však nehľadali na pôvodnom kopci, ale na vedľajšom. Ten je podľa nových zistení pravdepodobnejším miestom posledného odpočinku legendárneho cestovateľa. Opäť sa však vyskytol problém.

„Hoci sme vyklčovali ďalšiu zónu a presunuli merania, skonštatovali sme, že v teréne je priveľa prírodných čadičových balvanov a skál na to, aby sme situovali hrob. Ak by sme chceli použiť georadar, žiadalo by si to úplne rovný terén bez prekážok, čo sa nedosiahne vyklčovaním v takom náročnom teréne,“ dôvodil Musil.

Zatiaľ na novom mieste vytvorili aspoň symbolický pamätník. Napriek všetkým prekážkam sa však nevzdávajú. „Existujú aj iné geofyzikálne metódy, ktoré sa dajú uplatniť, napríklad magnetometria či fotografovanie s vysokou rezolúciou z riadeného lietadielka zo vzduchu a podobne.“ Musil verí, že hrob sa podarí nájsť. „Som presvedčený, že je to riešiteľný problém, ako v prípade iných, zdanlivo nemožných objavov,“ dodáva.

Ampansacabé

Beňovský zanechal po smrti mnoho otázok. A to nielen ohľadom hrobu. Začína sa to už jeho narodením - malo sa tak stať v roku 1746, no Móric si uviedol rok 1741. Vo svete ho poznajú ako Mauricea Benyovszkého, rodený bol však ako Benyovszky Móric Ágost, Poliaci ho zas píšu Beniowski.

Priezvisko má od dedinky Beňov pri Bytči, jeho matka pochádzala z Turca. Nevieme však, či sám Móric hovoril po slovensky. Jediný doklad predstavuje register študentov vo Svätom Jure, kde si ako šestnásťročný zapísal slovenskú národnosť. Beňovského život bol plný zvratov, o ktoré sa do veľkej miery pričinil sám.

Po tom, ako mu začala domáca pôda horieť pod nohami, utiekol do Poľska, kde sa zapojil do poľského národného boja proti Rusku. Neskôr bol zatknutý a deportovaný na Sibír, odkiaľ utiekol na lodi. Po tom, ako vystriedal viacero strán a štátov, zakotvil na Madagaskare, vo vtedajšej francúzskej kolónii, kde ho menovali za veliteľa.

Tam začal zjednocovať pôvodné kmene s ich kráľmi, ba zvolili si ho za kráľa kráľov, veľkokráľa, v domácom jazyku „ampansacabé“. Beňovského život mystifikuje nielen spomenutý seriál, ale i jeho vlastné memoárové dielo s názvom Pamatné přihody hraběte Beňowského, na wetssim dle od něho samého sepsané, we wýtah pak uwedené a přeložené.

Kniha vyšla v Prešporku v roku 1808 a obsahuje viacero poloprávd či dokonca úplných výmyslov. Dnes sa väčšina bádateľov prikláňa k tomu, že Beňovský si chcel najmä urobiť meno a dobre „sa predať“. Nešlo mu o fakty v dnešnom zmysle slova, pričom nepresnosti mohli spôsobiť aj vydavatelia.

V knihe napríklad stojí: „Co se tobě při Beňowském chwalitebné zdáti bude, w tom jej následůj - co pak ctnosti odporného nalezneš, toho se wystřihey.“ Práve spomienky sa postarali o to, že z Beňovského sa stal autor bestselleru. Bol v styku s významnými osobnosťami, ako prvý Európan sa plavil severnou časťou Tichého oceánu a prebádal Madagaskar.

Musil dodáva, že hoci na Slovensku vnímame Beňovského ako romantického hrdinu, pre Francúzov bol persona non grata. „Bol na Madagaskare v službách Francúzska ako ten, ktorý sa teraz označuje za ekonomického diplomata. Podliehal priamo ministerstvám zahraničných vecí a námorníctva. V skutočnosti ho zabili, keď zakázal obchod s otrokmi na Madagaskare a francúzska otrokárska klika proti nemu poštvala guvernéra na Mauríciu,“ približuje Musil.

Z archívnych dokumentov však zistil i to, že guvernér svoje rozhodnutie neskôr oľutoval. „Našiel som viac ako desať krajín, ktoré spomínajú Beňovského vo svojej histórii, no na Slovensku má zatiaľ dôstojný pamätník iba vo Vrbovom. U nás ho neraz zhadzujú ako dobrodruha, no v jeho dobe to nebola pohana, ale skôr bežné ‚zamestnanie‘ šľachticov,“ pokračuje Musil.

Publicista a historik sa nečuduje, že štvrtý najväčší ostrov sveta Beňovského fascinoval. „Madagaskar je prívetivý a unikátny z hľadiska klímy, flóry, fauny, ale aj ľudí. Niet na ňom jediného jedovatého plaza, úroda ryže sa zbiera tri razy do roka. Patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta, a tak sa naň Európania pozerajú s poľutovaním."

"Ibaže ľudia tu žijú spokojne, držia sa zásady neponáhľať sa - mora-mora (v preklade pokoj-pokoj) -, radi sa smejú, spievajú a tancujú, všade vás obklopuje množstvo krásnych usmievavých detí.“

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].