Dobová fotografia zachytáva Charlesa Dawsona (vpravo), Venusa Hargreavesa (vľavo)a Arthura Smitha Woodwarda počas vykopávak v oblasti Piltdown. Dawson tvrdil, že tam našiel ľudskú lebku a neskôr zuby. Ukázalo sa však, že nešlo o fosílie z praveku.

Podvrh storočia: Fosílie človeka patrili opici, vedci už našli falšovateľa

Pred sto rokmi bol svetu predstavený Piltdownský človek, známy ako Eoanthropus Dawson. Bol to zdanlivo jeden z najvýznamnejších objavov svojej doby. V skutočnosti však šlo len o najšikovnejší podvod v celej vedeckej histórii a autora husárskeho kúsku sa nikdy nepodarilo odhaliť. Teraz však vedci oznámili, že sú falšovateľovi na stope.

Pozostatky lebky s čeľusťou sa našli krátko pred prvou svetovou vojnou naďaleko Piltdownu v Sussexe a neskôr ich vystavili v britskom Natural History Museum. Až o necelé polstoročie neskôr sa prišlo na to, že pozostatky sú vlastne veľký podvod. Ďalších päťdesiat rokov nikto nevedel prísť na totožnosť páchateľa. Najnovšie forenzné technológie by konečne mohli priniesť odpoveď na otázku, kto bol odvážnym autorom geniálneho podvrhu, píše britský portál telegraph.co.uk.

Advokát našiel chýbajúci článok

Objav sa podaril v roku 1912 sussexskému advokátovi a amatérskemu archeológovi Charlesovi Dawsonovi, ktorý sa s ním podelil so svojím priateľom, doktorom Arthurom Smithom Woodwardom z geologického oddelenia Natural History Museum. Hoci Woodwardova odbornosť siahala po hranice fosílnych rýb, nálezu sa ujal a na počesť svojho priateľa ho nazval Eoanthropus Dawson.

Začiatkom 20. storočia bola vedecká obec už polstoročia doslova posadnutá skúmaním pôvodu ľudstva, no fosílne nálezy človeka boli len zriedkavé. Dovtedajšie objavy vo Francúzsku, v Nemecku, v Belgicku a na Jáve sa nedali ani porovnať s tými, ktoré sa našli v Británii. Je preto pochopiteľné, že Dawsonov nález vyvolal senzáciu a vlnu nadšenia. Niektorí z vedcov vyhlasovali, že je prinajmenšom taký významný, ak nie významnejší, ako všetky doterajšie. Kosti spolu s nástrojmi na lov zvierat boli unikátnym dôkazom Darwinovho „chýbajúceho článku“ medzi človekom a ľudoopom.

Charles Dawson (vľavo) počas výkopových prác v Piltdowne. Na malej sníke zub, ktorý neskôr našiel. Ukázalo sa, že patril opici. Foto: Profiemdia.sk

Nástroj z kosti a zuby

Piltdown Man, ako neskôr pozostatky pomenovali, mal temeno a čeľuste presne takého tvaru, že zodpovedal predstavám o fyziognómii našich predkov. Keď v roku 1914 navyše našli blízko oblasti aj zvláštny predmet zo stehennej kosti vyhynutého slona, pripomínajúci primitívne náradie, nadšenie vygradovalo.

Napriek tomu sa aj v roku 1912 objavovali nesúhlasné názory. Skeptikom sa nepozdávala čeľusť a lebka. Spochybňovali, že pochádzajú od toho istého jedinca, dokonca sa odvážili tvrdiť, že nejde ani o rovnaký druh. O tri roky neskôr však Dawson našiel o tri kilometre ďalej od miesta pôvodného nálezu ďalšie fragmenty lebky a zubov, čím kritikov umlčal.

Bublina praskla

Pravda vyšla na povrch o štyridsať rokov neskôr, keď sa technológie výrazne zlepšili a ďalším skúmaním sa ukázalo, že Piltdownský človek je vlastne obrovský podvod. Lebka totiž pochádzala z človeka žijúceho pred niekoľkými storočiami a čeľusť patrila orangutanovi! Keďže však bola čiastočne zlomená, vyvolávala dojem, že môže byť ľudskou. Fosílie boli navyše nastriekané farbou, aby zodpovedali „dobovému vzhľadu“.

Nové zistenia vyvolali škandál. Odborníci zúrili, pretože zdanlivo neškodný podvod bol „veľmi škodlivý pre tvorbu predstavy o ľudských počiatkoch.“ Z tisíckrát skúmaných fosílií však nebolo možné získať ani len odtlačky prstov páchateľa, a tak pôvod neznámeho vtipkára ostal zahalený tajomstvom.

Lebečná časť má niekoľko storočí, spodná čeľusť pochádza z orangutana. Foto: Profimedia.sk

Nová technika núka nové možnosti

Po sto rokoch od objavu sa skupina vedcov rozhodla, že je načase prísť falšovateľom na stopu. Pod vedením profesora Chrisa Stringera z Natural History Museum opäť analyzovali všetky dostupné materiály, pričom použili celý rad sofistikovaných techník – od mikroskopu s vysokým rozlíšením a izotopových analýz, až po rozbor DNA. Falzifikát doslova rozobrali na kúsky. Aj sa im aj nepodarí oboznámiť verejnosť s konkrétnymi menami, mohli by aspoň dospieť k počtu páchateľov a určiť, odkiaľ jednotlivé podvrhnuté exempláre pochádzajú.

Bol to autor Sherlocka Holmesa?

Už teraz je však jasné, že falšovateľ – alebo falšovatelia – boli sofistikovanejší ako sa predpokladalo. Napríklad všetky kosti a kamene sú upravené tak, aby sa dokonale zotreli ich odlišné vlastnosti. Situácia sa komplikuje v rozsahu možných podozrivých, pričom do ich okruhu spadá množstvo osôb spojených s Piltdownom – počnúc Arthurom Woodwardom, cez jezuitu a paleontológa Pierra Teilharda de Chardina, až po autora detektívok o Sherlockovi Holmesovi sira Arthura Conana Doyla.

Najpravdepodobnejší podozrivý však ostáva autor nálezu Charles Dawson, ktorý našiel väčšinu fosílií. Pozoruhodné je, že po jeho smrti v roku 1916 sa už nič ďalšie v okolí Piltdownu nenašlo. Hoci ho priateľ Woodward opisoval ako nadšenca a veselého človeka, mnohí jeho charakter spochybňovali a verili, že sa mohol podvodu dopustiť.

Čo však mohlo byť motívom? Možno uznanie a túžba byť zvoleným za člena Kráľovskej spoločnosti, špekuluje telegraphh.co.uk a dodáva, že nomináciu sa Dawsonovi nikdy nepodarilo premeniť. Napriek podozreniam však ostáva vo vzduchu visieť otázka, ako mohol amatérsky archeológ na taký dlhý čas oklamať renomovaných vedcov.

Odborníci z výskumného tímu dúfajú, že čoskoro budú poznať odpovede na jednu z najväčších vedeckých záhad minulého storočia.

  • plus7dni.sk
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].