Surfing je jedným z dôvodov, prečo sa aj Justína neustále vracia späť.

Práca s nohami v oceáne: Exotické Bali láka tisíce cudzincov

Túžite žiť v tropickej krajine, vylihovať na pláži a pracovať pre celý svet? Nemusí to byť len sen, na ostrove Bali si to mladí Európania už takto zariadili.

Kanceláriu si nosí so sebou. Na motorke, v batohu na chrbte. „Poď, dáme si čerstvý kokos na pláži,“ usmieva sa mladá úspešná Slovenka. Pohodlne sa usalaší na ležadle s výhľadom na oceán a pustí sa do práce. Dizajnérka Karolína Bašteková zmenila svoj život pred štyrmi rokmi. Momentálne je z nej ostrovanka v Indonézii.

Prechodný domov

Ostrov Bali, to nie sú len luxusné rezorty, palmy, nočné zábavy, biele pláže či surfistický raj. Pre niekoľko tisíc prišelcov z celého sveta sa stal prechodným domovom. Mnohí prídu na dovolenku, zamilujú sa do tohto miesta a potom hľadajú cestu, ako tu zostať.

Na Bali oficiálne pracuje vyše dvetisíc cudzincov. Žije ich tu oveľa viac. V Indonézii však presné čísla tohto druhu neexistujú, štatistika nie je silnou stránkou tejto krajiny. Žije tu aj niekoľko skupín prežívačov, ako napríklad Talianka Alice. „Prišla som pred šiestimi rokmi, dva roky som tu mala obchod, ale teraz nepracujem nikde,“ hovorí. Alice prenajíma svoj byt v Miláne a v Ázii vyžije bez problémov.

Nohy na pláži

Produktová dizajnérka a grafička, Slovenka Karolína, sa prvýkrát ocitla na Bali v roku 2009 na ceste domov z Austrálie. Odvtedy sa tam vrátila už trikrát. „Do Indonézie ma prilákala exotika,“ hovorí o svojich potulkách Žilinčanka.

Keď na Slovensku skončila vysokú školu, pracovala pre niekoľko firiem ako dizajnérka showroomov a 3D dizajnérka. Dostala sa do sveta, v Šanghaji robila módne návrhy pre Talianov a Američanov. A z Číny na Bali to bolo už len na skok. Navyše ostrov dokáže poriadne chytiť za srdce. Je to malý raj.

Karolína momentálne študuje indonézsky jazyk cez štipendijný program. „Slním sa, užívam si pokojnejší životný štýl, veľa jazdím na motorke, surfujem. Je to niečo medzi dovolenkou a konvenčným životom,“ smeje sa popri práci na laptope. Karolína totiž nezaháľa ani minútu. Z pohodlia kaviarne na pláži pripravuje dizajn pre slovenské firmy a popritom obosiela dizajnérske súťaže.

„Je to jednoduché, veď sedieť pri počítači môžem kdekoľvek. Komunikujeme prostredníctvom e-mailov, takže môžem úplne spokojne žiť hoci aj v tropickej Indonézii,“ vysvetľuje Slovenka.

Zákazníci jej pošlú propozície a ona sa medzitým vyhrieva na pláži. Občas sa aj poriadne zapotí, keď jej horí termín. „Vtedy musím rýchlo vymyslieť, do ktorej kaviarne mám bežať, aby mali dostatočne rýchle pripojenie, pretože väčšinou posielam po celej zemeguli kvantá dát,“ hovorí.

Zmieni sa aj o trampotách, zaskočiť ju vie najmä výpadok elektriny. Nemusí však ráno vstávať na siedmu do práce, trmácať sa v preplnenom autobuse, sedieť v kancelárii od rána do večera a utekať medzitým na rýchly obed.

Tristo eur na mesiac

S vyloženými nohami a pocitom slobody si Karolína vychutnáva každý slnečný deň. „Na Slovensku by som si asi nedopriala také pohodlie, aké mám tu. I keď sa ceny zvýšili oproti tým spred troch rokov, stále mi tu vyhovuje prostredie, ľudia, jedlo,“ dodáva. Vystačí si približne s tristo eurami na mesiac. Približne stopäťdesiat ide na nájomné a potom zvyšok na jedlo a zábavu.

„Niekedy sme tu síce ako chodiace dolárovky, predsa len farbu kože nezmením a často musím vysvetľovať, že som miestna,“ hnevá sa, pretože ceny na trhovisku musí zjednávať neustále. Náklady na život pokrýva prácou pre Slovensko a štipendiom. K tomu predcvičuje jogu, ktorej sa intenzívne venuje posledných desať rokov, a príležitostne sprevádza turistov.

Občas sa musí naťahovať s imigračným úradom ako každý cudzinec. „Ale problémy sú tu iného charakteru. Doma by som nemusela myslieť na to, že treba vytriasť topánku, či v nej nie je škorpión. Alebo napustiť si rezervnú vodu do vedra, ak by náhodou poobede netiekla,“ s vážnou tvárou komentuje dizajnérka.

Útek

Bali je akýmsi exilovým ostrovom. Ľudia sem prichádzajú, pobudnú, odchádzajú. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa tu ťažko udržiavajú vzťahy. „Ľudia sem pred niečím ušli z vlastnej krajiny,“ myslí si Čech Honza. On sám si prišiel na Bali liečiť srdce po nešťastnom rozchode s frajerkou. Ako sa tu udrží, je zatiaľ vo hviezdach. Momentálne si hľadá prácu. Bali je v tomto výzva, treba si nájsť robotu i nové partnerské vzťahy.

Hinduistická kultúra, spiritualita ostrova, tropické podnebie, to všetko je inšpirácia, ktorú tu nachádza Janina. Jej korene siahajú do Nemecka, ale z druhej strany ich má v Indonézii. Otec je Balijčan, a tak tínedžerské obdobie prežila na Jáve, neskôr na Bali.

Po desiatich rokoch sa s matkou vrátila do Nemecka, ale jej srdce zostalo v Ázii.

Pred piatimi rokmi začala pracovať v Singapure, po čase to zabalila a zamierila opäť na juh, na Bali. Berlín sa však stal zdrojom jej obživy. Fashion dizajnérka vytvára návrhy pre nemecký obchod. „Vyštudovala som v Hamburgu grafiku a dizajn. Keď som prišla pred dvomi rokmi do Indonézie, ozvala sa mi kamarátka Dilam. Otvorila obchod a ponúkla mi prácu na diaľku,“ spomína na začiatky Janina.

Rovnako ako Karolíne jej stačí notebook a príjemné tvorivé prostredie. I keď pri štyridsiatich stupňoch si práca vyžaduje niekedy pevné nervy, Janina si žije svoj sen pod palmami. Zameriava sa na futurizmus a minimalizmus. Popri tom fotí a jej fotografie sa predávajú v Singapure. „Peniaze, čo zarobím, musím predsa aj niekde minúť. Tak si užívam pláž, hory, výlety,“ a plánuje cestu na Slovensko.

Jej priateľka Petra je totiž Slovenka, tak chce vidieť, odkiaľ pochádza, a preskúmať krajinu. „Bali kultúrne nezaostáva za Európou, chodíme na koncerty, do kina, na výstavy,“ poukazuje na rovnaké možnosti, ako sú pre mladých inde vo svete.

Bali je multikultúrny ostrov, vďaka prepojeniu viacerých svetov tu človek dokáže nájsť takmer všetko a nič mu nechýba. Veľmi ľahko sa dá zvyknúť na tento pohodlný prázdninový život. Mnohí bez problémov pracujú pre firmy v domovských krajinách a tu si užívajú vily s bazénom, palmy a znamenité tropické ovocie.

Topánkový biznis

Európska vynachádzavosť sa dá užitočne spojiť aj s indonézskou robotou, ako to urobila napríklad Justína. Po svete cestuje štyri roky. „Mám vlastný biznis Pure Heard. Dizajnujem, vyrábam topánky a predávam ich po celom svete online. A funguje to,“ hovorí o možnostiach mladá Poľka. Nebola to však jednoduchá cesta.

„Na Bali ma zavolala moja dvojička Marta. Keď tu bola na dovolenke, našla šikovnú Indonézanku a všetky spoločne sme založili vlastnú firmu na oblečenie a topánky,“ prezrádza Justína. Skúsenosti mala, v Poľsku pracovala ako štylistka u fotografa, tvorili módne editoriály pre Poľsko a Japonsko. Mali vlastného krajčíra, vlastnú značku. V Austrálii zas pre singapurský pár manažovala predaj oblečenia, ktoré vyrábali. Indonézsky biznis však nabral iné obrátky.

Sestra Marta sa zaľúbila do Austrálčana a s láskou svojho života odišla k protinožcom. Justína sa vrhla do podnikania sama s Indonézankou, rozbehli toho veľa a energie ubúdalo. Po štyroch mesiacoch sa rozišli, ale Justína sa nevzdala. Prestala ponúkať oblečenie, zamerala sa len na obuv. „Robím skôr funky topánky, nie sú pre masy, ale páčia sa. Predávam ich v Taliansku, Japonsku, Kórei, Singapure, Poľsku,“ hovorí o krásnych výdobytkoch modernej online doby. Sama navrhuje topánky, potom obeháva miestne dielne, dáva obuvníkom zákazky, predáva.

Má rada túto krajinu, a tak podporuje Indonéziu a ľudí, ale reálne peniaze zarába mimo hraníc. Vo chvíľach voľna brázdi Bali na motorke, surfuje, stretáva sa s priateľmi a vychutnáva si život plnými dúškami. Tu sa človek rozhodne nenudí. „Milujem slobodu, čo tu mám. Idem od obuvníka, zbadám krásnu oblohu, tak zvrtnem motorku na pláž. Vychutnám si západ slnka a potom sa spokojne opäť vrátim do práce,“ s iskričkami v očiach hovorí tridsaťročná dievčina.

Jej topánky majú špeciálny dizajn, sú v limitovaných edíciách, neustále pracuje na nových návrhoch, pretože vývoj v móde sa mení neskutočne rýchlo. Všetky veci sú ručne robené z pravej kože. Tomu zodpovedá aj vyššia cena.

Sviatok

Justíne stačí predať mesačne dva páry a bez problémov si môže dopriať aj drinky, ktoré sú na Bali extrémne drahé. Na alkohol sa vzťahuje špeciálna daň, fľaša priemerného vína stojí aj vyše tridsať eur.

Práca v Indonézii občas prináša i prekvapenia. Okrem jazykovej bariéry tu neustále strašia náboženské sviatky rôznych vierovyznaní, ktoré treba vzhľadom na silné postavenie náboženstva striktne dodržiavať. „Práve som finišovala s novou kolekciou, keď zrazu všetci moji obuvníci prestali pre ramadán pracovať celý mesiac. V živote som niečo také nezažila,“ priznáva nevyhnutné dočasné stopnutie biznisu práve v čase, keď sa hrnuli objednávky.

Bali je pre Justínu, Karolínu či Janinu miestom na dobitie bateriek. Majú kočovné kancelárie a pritom nohy namočené v bazéne. Kde nakoniec budú žiť, ani jedna momentálne netuší. Rozhodne sa však teraz v Indonézii cítia super.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].