Voliči CDU-CSU: Merkelová sa stále teší veľkej podpore.

Predvolebná kampaň v Nemecku bola nudná. Výsledok volieb však možno spôsobí poriadny rozruch

Angela Merkelová zrejme zostane nemeckou kancelárkou aj po voľbách. Ďalší mandát môže rozhodnúť o tom, ako sa zapíše do dejín.

Zahraničie

Nuda v Berlíne. Takto by sa dala opísať predvolebná kampaň pred nemeckými parlamentnými voľbami, ktoré budú 24. septembra. Miestne médiá ju dokonca prirovnávajú k futbalovej Bundeslige. Aj tam je totiž spravidla už niekoľko kôl pred koncom jasný víťaz - mníchovský Bayern. Podobne sa všeobecne očakáva, že vo voľbách opätovne zvíťazí Angela Merkelová a jej kresťanskí demokrati.

Napriek relatívnej nezáživnosti kampane by však nemecké voľby mohli byť zlomové vo viacerých ohľadoch. A nielen pre nemeckú, ale aj celoeurópsku politiku.

Kto s kým

Prieskumy na prvé miesto pasujú Merkelovej Kresťanskodemokratickú úniu (CDU) s jej sesterskou Kresťanskou sociálnou úniou (CSU) a druhá by mala skončiť ľavicová Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD). Keďže ide o súčasných koaličných partnerov, logické by bolo očakávať, že veľká koalícia bude pokračovať vo vládnutí. Ibaže v politike nie vždy platí logika.

Vedenie a členovia SPD sa netaja tým, že podriadené postavenie v koalícii im veľmi nevyhovuje. Nevýhodnosť tejto pozície v plnej miere odhalila predvolebná televízna debata medzi Angelou Merkelovou a šéfom SPD, bývalým predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom. Ten mal výrazne zúžený priestor na manévrovanie. Nemohol si dovoliť útočiť na Merkelovej vládu, keďže bol jej súčasťou. Schulz a Merkelová sa nakoniec vo väčšine tém zhodli, čo určite väčšmi vyhovovalo súčasnej kancelárke.

„Demoralizovaní členovia môžu vetovať vstup SPD do veľkej koalície,“ napísal Economist. Ako týždenník ďalej vysvetľuje, mnohí členovia strany považujú za zmysluplnejšie sústrediť sa na ďalšie voľby, v roku 2021. Vtedy už totiž Merkelová podľa všetkého nebude kandidovať a štyri roky v opozícii by mohla SPD využiť, aby sa reformovala a našla lídra z radov novej generácie politikov.

Angela Merkelová: Zrejme vyrovná rekord Helmuta Kohla v počte rokov na čele vlády.
Angela Merkelová: Zrejme vyrovná rekord Helmuta Kohla v počte rokov na čele vlády.
profimedia.sk

Netradičné spojenectvo

Na druhej strane aj pre CDU-CSU sú prirodzenejším partnerom liberáli z FDP, ktorí sa po štvorročnej odmlke vrátia do Bundestagu. Ibaže je otázne, či získajú dosť hlasov na vytvorenie koalície. Čoraz častejšie sa preto hovorí o mimoriadne netradičnom spojenectve medzi kresťanskými demokratmi, liberálmi a zelenými. Prípadnú koalíciu už médiá stihli pomenovať Jamajka, keďže farby troch strán sa zhodujú s farbami vlajky stredoamerickej krajiny.

Takáto vláda by prepísala dejiny nemeckej politiky a nastolila otázku, či beztak zastarané rozdelenie politickej scény na pravú a ľavú časť spektra má ešte vôbec nejaký zmysel. Ako píše Guardian, keď sa v roku 1995 predstavitelia zelených a kresťanských demokratov neformálne stretli v reštaurácii v Bonne, viacerí ekologickí aktivisti to označili za „popíjanie s diablom“. No a dnes by tieto dva subjekty mohli spolu tvoriť vládu.

„CDU sa zbavila množstva balastu a posunula sa smerom k stredu,“ pochvalne sa o kresťanských demokratoch vyjadrujú lídri zelených Cem Özdemir a Katrin Göring-Eckardtová. Podľa analytikov ani CDU by nemuselo mať problém s nezvyčajným spojenectvom. Naklonení sú mu vraj viacerí vplyvní politici v strane vrátane vedúceho úradu nemeckej kancelárky Petra Altmaiera. Koniec koncov, koalícia Jamajka už funguje v spolkovom štáte Šlezvicko-Holštajnsko.

Samozrejme, vytvoriť koalíciu na federálnej úrovni bude o čosi zložitejšie. Neprekonateľné sa zdajú rozdiely medzi zelenými a liberálmi z FDP, ktorých názory sa diametrálne rozchádzajú v témach, ako je bezpečnosť, utečenci či ekológia.

Krajná pravica

Ďalším medzníkom volieb bude zrejme príchod krajnej pravice do spolkového snemu. Ako vo svojej analýze zdôrazňuje televízia CNBC, stane sa tak prvý raz od ukončenia druhej svetovej vojny.

Zatiaľ čo otázka volebného výsledku extrémistov bola v nedávnych francúzskych a holandských voľbách ústredná, v Nemecku žiadna panika z nadmerných ziskov krajnej pravice nie je. Určite tomu pomohol pokles popularity ultrapravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD). Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa strana ostro zameraná proti prisťahovalcom tešila vyše 15-percentnej podpore, v súčasnosti v prieskumoch klesla pod desať percent. Podpísali sa pod to vnútrostranícke rozbroje, ale aj výrazné pribrzdenie prisťahovaleckej vlny. Dohoda s Tureckom o zatvorení tak-zvanej balkánskej cesty zjavne vyfúkla AfD vietor z plachiet.

Analytici na druhej strane upozorňujú, že pokiaľ ide o krajnú pravicu, prieskumy nemusia byť presné. Okrem toho, už samotný fakt, že pravicoví extrémisti sa premiérovo dostanú do parlamentu, stojí za zamyslenie. Navyše v situácii, keď podľa všetkého v Bundestagu bude zastúpená aj postkomunistická strana Die Linke. Je to varovný signál, že protisystémové strany sú aj v najväčšej krajine Európskej únie na vzostupe.

V tieni: Líder SPD Martin Schulz.
V tieni: Líder SPD Martin Schulz.
profimedia.sk

Mimochodom, práve AfD zaujala mimoriadne kontroverznou kampaňou. „Burky? Nám sa páčia bikiny,“ odkazuje bilbord, na ktorom sú znázornené sporo odeté dievčatá. „Noví Nemci? Urobíme si ich sami,“hlása ďalší. Na treťom je zmienka o národnej kuchyni a islame, pričom z fotografie sa na vás pozerajú svine. Zaujímavé pritom je, že digitálnu časť kampane AfD mala pod palcom texaská spoločnosť Harris Media, ktorá spolupracovala aj s Donaldom Trumpom. Kampaň je postavená na tvrdení, že Merkelovej otvorená politika voči utečencom môže za vlnu teroristických útokov v Európe. Ako dodáva server qz.com, Harris Media údajne navrhla pravicovým populistom volebný slogan Nemecko pre Nemcov, ale tí návrh odmietli. Až príliš totiž pripomínal nacistickú minulosť krajiny.

Ako si ju zapamätáme?

Nakoniec je tu fenomén Merkelová. Ak naozaj bude na čele nemeckej vlády aj ďalšie štyri roky, podarí sa jej vyrovnať rekord svojho patróna Helmuta Kohla ako najdlhšie vládnuceho kancelára. Ten vládol pozoruhodných šestnásť rokov.

Podľa viacerých pozorovateľov sa práve počas nasledujúcich štyroch rokov bude rozhodovať, čím a ako sa Merkelová zapíše do dejín. Zatiaľ čo Helmuta Kohla si pamätáme ako zjednotiteľa Nemecka a architekta modernej Európskej únie (EÚ), súčasná kancelárka sa doteraz prejavovala najmä ako pragmatička. Ukázala síce, že s prehľadom dokáže zvládnuť aj tie najzávažnejšie krízy, ako bola napríklad grécka, ale podľa kritikov jej chýba vízia. Ak by ste sa občanov EÚ opýtali, podľa čoho si budú pamätať Angelu Merkelová, asi by najčastejšou odpoveďou bolo otvorenie dverí utečencom. Práve preto by sa teraz mohla pokúsiť výraznejšie popracovať na svojom politickom dedičstve.

Po veľkej výzve sa pritom nemusí veľmi obzerať, má ju priamo na dosah. Ide o reformu krízou zmietanej pobrexitovej Európskej únie. Merkelová už naznačila podporu ambicióznym návrhom francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ako je rozpočet a minister financií eurozóny. Ale čo presne bude znamenať ono povestné zotrvanie v jadre Európskej únie, o ktorom slovenský premiér Robert Fico hovorí s takou obľubou, sa zrejme dozvieme až po nemeckých voľbách.

Samozrejme, stupeň a spôsob ďalšieho prehlbovania európskej inte-grácie bude závisieť aj od toho, s kým Merkelová vytvorí koalíciu. Či to bude proeurópska SPD, alebo euroskeptickejšia FDP.

Zahraničie
  • rb
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].

Vianočné tipy na darček