Gennadij Voronin, účastník zimnej olympiády vo Squaw Valley v roku 1960, na obálke prestížneho amerického magazínu (vpravo). Slávu svojej manželky Ingy (vľavo) však nedosiahol.

Prekonala chorobu, neušla násilníkovi: Ruskú korčuliarku Voroninovú popravil manžel

Postarali sa tajní, aby fenomenálna rýchlokorčuliarka Inga Voroninová neušla zo Sovietskeho zväzu?

Hranice Sovietskeho zväzu boli pozamkýnané na sedem zámkov. Vycestovať, najmä do západných krajín, sa podarilo iba jedincom. Aj to len po storakom preverovaní.

Aká by to bola hanba, keby niekto opustil krajinu prežiarenú slnkom slobody? Veď by sa to rovnalo zrade. A predsa sa občas našli takí, ktorí „zradili“. Podľa názoru komunistickej štátnej bezpečnosti sa na to hotovala aj Inga Voroninová, rýchlokorčuliarka ovenčená mnohými cenami.

Slzy šťastia

Úspech zmazal útrapy. A boli priam neprekonateľné. Už v detstve jej zistili tuberkulózu. Pri tréningoch nešťastne padla, poranila sa a jazva sa z času na čas ohlasovala. Jedno i druhé jej sťažovalo tréningy i preteky. Preteky, ktoré často prebiehali na vyššie položených kolbištiach, kde bol redší vzduch, boli pre ňu osobitne zaťažkávajúce. Napriek tomu, jej úspechy boli kolosálne.

Kým sa začala venovať rýchlokorčuľovaniu, ešte ako dvanásťročnú ju zaujalo veslovanie a vynikla v ňom. Potom rýchlo vynikla aj v rýchlokorčuľovaní. Na domácej pôde dosiahla také prenikavé výsledky, že v roku 1957 ju ako dvadsaťjedenročnú vyslali do Helsínk reprezentovať Sovietsky zväz na majstrovstvách sveta.

Zvíťazila vo všetkých štyroch disciplínach a stala sa absolútnou majsterkou sveta. Inga, vtedy ešte Artamonovová, absolvovala ešte jeden okruh - s vavrínovým vencom pred jasajúcimi divákmi. Prevolávali jej na slávu, kričali zborovo po rusky, zo zasnežených tribún jej hádzali kvety, potom vtrhli na ľadovú plochu.

Zmocnili sa jej desiatky rúk a vyhadzovali ju do vzduchu. Vavrínový veniec jej padol na ľad, zdvihli ho a aj ten vyhadzovali do vzduchu. Pýtali si od nej autogramy. Slzy šťastia jej kanuli lícami. Cítila sa ako v rozprávke.

Beh s prekážkami

Inga Artamonovová získala najvyššiu trofej aj o rok, na ďalších majstrovstvách sveta. Ale potom sa celou silou ohlásila zákerná choroba. Zabránila jej okrem iného zúčastniť sa v roku 1960 na zimnej olympiáde vo Squaw Valley v Kalifornii. Už ju dokonca odpisovali, no vrátila sa. A triumfálne. V roku 1962 vytvorila na majstrovstvách sveta v Medeu v Kazachstane štyri svetové rekordy.

Na najvyššie položenom klzisku na svete - vo výške 1 691 metrov. Musela vynechať aj ďalšiu olympiádu v roku 1964 v Innsbrucku. Tentoraz jej v tom zabránilo staré poranenie. No znova sa vzchopila. Nasledovali ďalšie víťazstvá. Počas svojej kariéry získala dovedna štyri tituly majsterky sveta, dva razy si vybojovala striebro, vytvorila vyše desať svetových rekordov.

Udelili jej titul zaslúžilý majster športu. Inga získala vo svojej domovine nevídanú slávu. Isteže, bola obdarená výnimočným talentom, lenže aj najväčší talent zahynie, ak ho nepodporí vytrvalé úsilie.

Voroninová si 17. novembra 1963 zapísala do denníka: „Včera ma prepustili z nemocnice. Veľmi ma bolia nohy od ustavičného ležania. Jednoducho neverím, že som na slobode.“ No už koncom decembra si zaznamenala, že za posledné dva týždne absolvovala 11 tréningov, 486 okruhov, 194,5 kilometra.

Pod drobnohľadom tajných

Krajina, ktorá vyhrala vojnu, biedila. Ešte aj po dvadsiatich rokoch. Vlastne ustavične. Osobitne si to uvedomovali tí, ktorým sa pošťastilo cestovať do zahraničia a mohli porovnávať. Na tých teda pozor! Športové a iné výpravy sa museli presúvať len v skupinách, kde určite bol aj nejaký pracovník bezpečnostných orgánov. Ďalší museli podávať správu, s kým sa stretli, ako dlho spolu hovorili a o čom.

Osobitne podozrivá bola Inga. Veľa cestovala, všade víťazila, bola mladá, bez záväzkov a sláva jej mohla pomútiť hlavu. Okrem toho - nerodí sa u nej tam kdesi v zahraničí láska voči nejakému mužovi? Bezpečnosť bdie, vie o všetkom, vie nielen o tom, čo ľudia robia, ale aj to, čo si myslia.

V Moskve jej pridelili dvojizbový byt - čo sa rovnalo zázraku - a nanútili aj partnera, budúceho manžela Gennadija Voronina, takisto rýchlokorčuliara, ale nie takého úspešného. Nič nemali spoločné, iba byt. Gennadij sa väčšmi ako športu začal venovať alkoholu, bol to zákerný muž a násilník.

Konflikty medzi nimi prepukli ani nie o mesiac. Bolo to spolužitie plné hádok. Gennadij bil svoju ženu, vyhrážal sa jej: „Všetky tvoje vavríny ti dám na hrob.“ Nešla s tým na bubon, ale jej kolegovia si neraz všimli, že má na tvári modriny. Pomýšľala na rozsobáš, ale neodhodlala sa. Obávala sa škandálu na verejnosti. No koncom decembra 1965 sa definitívne rozhodla. Údajne sa dohodli na rozvode.

Presne mierený úder

Štvrtého januára 1966 prišiel Gennadij okolo jednej popoludní za Ingou do bytu jej matky. Chcel sa s ňou znova porozprávať. Predtým sa potúžil. Vypil sedemdecovú fľašu vína. Zazvonil pri dverách. Prišla otvoriť Inga. „Poďme do druhej izby,“ povedal jej. „Porozprávame sa.“ Spýtala sa ho: „O čom? Hovor.“ Zvolal: „O tomto!“

Spod rukáva bleskurýchlo vytiahol nôž a pichol ju rovno do srdca. Stačila zvolať: „Oj, mama! Srdce...“ Inga umierala na očiach všetkých - matky, starej matky, ktorá ležala ťažko chorá, a mladšieho brata, ktorý práve vychádzal z kúpeľne. Neumierala dlho, možno štvrťhodinu. Nepomohol už lekár zo susedstva ani záchranka.

Približne o hodinu milícia zatkla Voronina v podchode domu, kde bývali. Vyšetrujúce orgány dospeli k záveru: „Voronin, ktorý bol v netriezvom stave, zo žiarlivosti a z pomsty, že odmietla ďalšie spolužitie, spáchal úmyselnú vraždu svojej ženy Voroninovej Ingy...“ Smútila celá krajina. Na jej pohrebe sa zúčastnili tisícky Moskovčanov. Práve udreli prvé mrazy a sneh sa len sypal a sypal. Prišla sa s ňu rozlúčiť aj zima.

Očistiť vraha

V Sovietskom zväze sa na zločin podobného druhu vzťahoval paragraf 102. Vraha mohli odsúdiť aj na smrť. No napodiv, Voronina súdili podľa paragrafu 103. Mohol teda dostať nanajvýš desať rokov.

A ešte raz zmenili paragraf, podľa ktorého mu môžu vymerať najviac päť rokov. Súd neobviňoval, ale obhajoval Gennadija. Odsedel si dva roky a ďalšie tri si odpracoval na stavbách národného hospodárstva. Pravda sa dostávala na povrch až o nejakých tridsať rokov.

Inga sa na majstrovstvách sveta v roku 1958 v Štokholme zamilovala do Švéda Benga, člena organizačného výboru a úspešného podnikateľa. Jedného večera sa nezúčastnila na spoločnom programe sovietskych pretekárov a do hotela sa vrátila až ráno. Povedala, že Beng ju zobral na výlet autom. Sovietska bezpečnosť bola v strehu. Zostane na Západe? Teraz alebo inokedy?

Pred matkou raz povedala: „Keby som mohla, aj pešo by som išla za ním.“ Vedela o tom bezpečnosť, ktorá mala všade uši? Až po mnohých rokoch sa na verejnosť dostalo podozrenie, že Ingina vražda bola na objednávku. Gennadij často dostával do schránky anonymné lístky, že ho jeho žena podvádza, že chce ujsť. Roznecovali jeho žiarlivosť.

Po rozchode s Ingou by prišiel o luxusný a záhaľčivý život, a tak konal. Niekoľko mesiacov predtým absolvoval kurz fyziológie a poznal rozloženie orgánov. Vedel, kde presne a ako silno bodnúť. O slávnej Inge sa niekoľko desaťročí neobjavili na verejnosti nijaké správy. O Gennadijovi áno. Napríklad o tom, aký je vzorný športový tréner detí.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].