Akropola v Aténach bola kedysi pýchou slávneho Grécka. Dnes je symbolom toho stagnujúceho.

Prídu Gréci o Akropolu? Prečítajte si, čo všetko budú musieť predať

Aby dokázali splatiť dlhy, niektorých vecí sa budú musieť vzdať. Obrovská sekera bude Grékov stáť aj viaceré podniky vo vlastníctve štátu. Mohli by prísť o prístavy, letiská a energetické spoločnosti v hodnote 50 miliárd eur.

Grécka vláda súhlasila previesť až 50 miliárd eur v hodnote aktív do nezávislého fondu ako súčasť dohody, na základe ktorej krachujúca krajina dostane od Európy ďalšiu finančnú pomoc. Cieľom je generovať hotovosť predajom týchto aktív alebo tým, že sa pretransformujú na ziskové inštitúcie.

Čo všetko by Gréci mohli predať?

Letiská

Ešte pred vládou Alexisa Tsiprasa dostal nemecký prevádzkovateľ letiska Fraport zákazku na nákup štrnástich regionálnych gréckych letísk za 1,4 miliardy eur. Grécky premiér predaj najskôr stopol, teraz ho zrejme bude musieť zvážiť.

Prístavy Pireus a Solún

Oba prístavy by mali prejsť výhradne do súkromného vlastníctva, myslí si Alexander Kritikos z Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum. Časť Pireusu, ktorú vlastní čínsky investor, funguje lepšie ako zvyšok vo vlastníctve štátu. Privatizácia by teda viedla priamo v sektore dopravy k zvýšeniu efektivity, píše švajčiarsky portál 20min.ch.

Čítajte viac:

Nepoučiteľná Európa? Grécko nenechá napospas osudu

Pozemky a nehnuteľnosti

Na rozdiel od zvyšku gréckeho hospodárstva sa cestovnému ruchu darí. Rok 2014 bol dokonca rekordný – krajinu navštívilo 22 miliónov zahraničných turistov.

Aspoň časť zo svojich krásnych ostrovov, pláží alebo nehnuteľností by Gréci mohli predať, tvrdí šéf investičnej stratégie ZKB Jörn Spillmann. Ikonická Akropola v Aténach však ako položka na predaj spomínaná nie je.

Železnice, banky, energetika

Štátne podniky, akými sú železničné spoločnosti, by sa mali predať tiež. Takisto banky vo vlastníctve štátu, telekomunikačná skupina OTE alebo grécky poskytovateľ elektriny DEI.

Peniaze na pomoc Grékom poskytne Európsky stabilizačný mechanizmus. Hodnota tretieho záchranného programu nebola spomenutá, doteraz sa však hovorilo o 86 miliardách eur. Na to, aby sa mohli začať rokovania s Aténami, musia pomoc ešte schváliť národné parlamenty členských krajín eurozóny.

  • mb
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].