Profesor z Harvardu varuje: Milión utečencov je pre Nemecko priveľa!

Odborník z Harvardskej univerzity považuje víziu Nemecka integrovať milión utečencov za utopickú a varuje krajinu pred veľkými problémami.

„Každá vlna imigrácie produkuje veľa porazených,“ tvrdí profesor Harvardskej univerzity George Jesus Borjas. V 60-tych rokoch emigroval spolu s matkou z Kuby do Spojených štátov. Dnes prednáša ekonómiu a sociálnu politiku na Harvard Kennedy School a špecializuje sa na ekonomické dôsledky imigrácie.

Kým mnohí ekonómovia vnímajú súčasnú vlnu imigrantov do vyspelej časti Európy kladne, 65-ročný odborník, ktorý zažil tento osud na vlastnej koži, je skeptický. „Rozšírená predstava, že imigrácia je dobrá pre obe strany, je mimo reality,“ vyhlásil pre pondelňajšie vydanie denníka Allgemeine Zeitung.

Imigranti sú výhodní ako kúpna a pracovná sila, preto z tejto situácie dokážu vyťažiť iba ekonomické elity. Zvyšok obyvateľstva bude súťažiť s prisťahovalcami o pracovné miesta. „Túto skutočnosť sa kompetentní v Nemecku rozhodli ignorovať. Povedali si – spravíme to ako Američania a bude to fungovať. Čo je úplne scestné,“ varuje Borjas.

Čítajte viac:

Bude dominantné európske náboženstvo islam? Tieto fakty tomu nahrávajú

Problémy chudobných nezmiznú

Úspech americkej ekonomiky, ktorý okrem iného súvisí aj s imigráciou Európanov v minulom storočí, nemožno podľa profesora porovnávať so súčasnou situáciou v Európe alebo v Spojených štátoch.

„Prisťahovalci, ktorí prišli do Ameriky vyše sto rokmi, našli prácu vo vznikajúcich továrňach. Táto práca odštartovala vznik strednej triedy,“ argumentuje Borjas. To už dnes nie je aktuálne a imigranti by museli zaplniť nízko platené pracovné miesta v službách a gastronómii.

To, že medzi prisťahovalcami je mnoho vzdelaných ľudí, môže byť klam. „V rozvíjajúcej sa ekonomike sú pre elitu podmienky priaznivé a väčšina nemá dôvod odísť. Chudobní však áno. Problémy, ktorým čelili doma – chudoba, nezamestnanosť a vykorisťovanie – si prinesú so sebou aj do cieľovej krajiny,“ dodáva expert na sociálnu politiku.

Asimilácia verzus multikulturalizmus

Navyše, politická rétorika je dnes celkom iná. Pred 120 rokmi bola myšlienka adaptácie, a teda splynutia s pôvodným obyvateľstvom, politicky a kultúrne úplne nespochybniteľná. „Nikto nevnímal potrebu adaptácie ako hriech. Na multikulturalizmus sa – na rozdiel od súčasnosti – v tom čase nepozeralo ako na optimálne riešenie,“ vysvetľuje Borjas.

Opodstatnenosť sa ukázala počas oboch svetových vojen, v ktorých USA bojovali proti krajine, odkiaľ pochádzala časť prisťahovalcov. „Imigranti sa museli rozhodnúť, na ktorej strane budú. Dokonca bolo v mnohých častiach krajiny zakázané hovoriť po nemecky a boli zrušené nemecké noviny,“ cituje Borjasa nemecký portál focus.de.

Čítajte viac:

Slováci v Amerike: Za lepším životom ich cestovali státisíce

Nemecko stratilo kontrolu

Iba preto, že integrácia zafungovala v Amerike v 19. storočí, nemusí sa tak stať v súčasnom Nemecku, upozorňuje profesor z Harvadu. Naopak, sociálne a politické dôsledky sú nevyhnutné. „Dobré skutky majú následky. Už jeden milión utečencov, ktorí prišli do Nemecka v roku 2015, je príliš veľký počet. Krajina teda má dôvod na obavy.“

Dôležitú úlohu zohráva fakt, že utečenci pochádzajú z islamských krajín. „Zatvárajú sa pred tým oči, aby nebolo nič vidieť. A tu už nejde len o potenciálnu pracovnú silu a hospodárstvo, ale aj o konflikt histórie a kultúrneho zázemia,“ zdôrazňuje Borjas.

A dodáva, že najnaliehavejšou úlohou je rýchlo obmedziť imigráciu. „Nemecko stratilo kontrolu nad svojimi hranicami. Celá Európa ju stratila. A milión imigrantov je iba začiatok.“