Prekonávanie rozdielov: Kateri Tekakwitha (na ilustrácii na obrázku) dokázala zjednotiť kresťanské a indiánske tradície.

Prvá svätá Indiánka zachránila chlapca pred smrteľnou infekciou

Pápež Benedikt XVI. kanonizoval prvú ženu z radov pôvodných severoamerických obyvateľov.

Vyše tristo rokov po smrti sa Kateri Tekakwitha stala svätou. Kritici tvrdia, že nebyť rasovej diskriminácie, stala by sa ňou už dávno. Pozitívnejšie hlasy tvrdia, že ide o dôležitý krok pri prekonávaní nedôvery medzi pôvodným severoamerickým obyvateľstvom a katolíckou cirkvou. Všetci sa však zhodujú, že mimoriadne nábožná squaw, čo v jazyku Indiánov znamená žena, si kanonizáciu zaslúžila.

Kľúčový dôkaz

„Rozbehol som sa s loptou smerom ku košu,“ spomína dnes dvanásťročný Jake Finkbonner na basketbalový zápas z roku 2006, ktorý ho takmer pripravil o život. „Keď som sa chystal hodiť, niekto ma postrčil. Narazil som ústami do železnej konštrukcie koša.“ Z bežného detského zranenia sa vykľula smrteľná infekcia. O dva dni Jake ležal v nemocnici a zhubná baktéria mu požierala tvár, hlavu a hruď. Lekári boli v súvislosti so šancami na jeho prežitie skeptickí - v najlepšom prípade ich odhadovali na päťdesiat percent. Chlapec a jeho rodina sa však nevzdávali.

Zúfalí rodičia sa na odporúčanie miestneho kňaza začali modliť ku Kateri Tekakwithe. Dodnes si nedokážu vysvetliť prečo, ale zabralo to. Chlapec nielenže prežil, ale podarilo sa mu úplne zotaviť. Podstúpil síce vyše dvadsať operácií, ale dnes môže žiť plnohodnotným životom. Príbeh urobil dojem aj na cirkev. Vatikán ho po dôkladnom preskúmaní označil za dôkaz, že dávno zosnulá Indiánka je schopná robiť zázraky. V pláne vyhlásiť ju za svätú už nestálo nič.

Zmiznuté jazvy

Cesta to nebola jednoduchá. Kateri Tekakwithu cirkev vyhlásila za ctihodnú v roku 1943, pápež Ján Pavol II. ju v roku 1980 blahorečil. Ibaže s posledným krokom k svätosti - dôkazom o zázraku - to bolo trochu zložitejšie. Jej stúpenci poslali desiatku pozoruhodných zážitkov - od uzdravovania chorých cez levitáciu až po zjavovanie ľuďom v jeleních kožiach. Úradníkov vo Vatikáne, zodpovedných za kanonizáciu, však žiadny z nich nepresvedčil. Až do prípadu Jaka Finkbonnera.

Keďže išlo naozaj o pozoruhodnú ženu, niektorí jej obdivovatelia neustále odsúvanie vysvätenia vnímali ako diskrimináciu. Kateri sa narodila v roku 1656 na území kmeňa Mohawkov v dnešnom štáte New York. Jej otec bol Irokéz a matka takisto Indiánka, hoci prestúpila na kresťanstvo. Keď malo dievča štyri roky, dedinu zasiahla epidémia kiahní, ktorá ju pripravila o rodičov a jediného súrodenca. Kateri prežila, ale za cenu hlbokých jaziev na tvári a poškodeného zraku.

Vychovával ju príbuzný. Život jej plánoval jednoducho - chcel ju vydať za miestneho chlapca. Odvážne dievča sa však vzbúrilo. Utieklo, prestúpilo na kresťanstvo a zasvätilo život Kristovi. Kateri umrela ako 24-ročná v Misii svätého Františka Xaverského na území dnešnej Kanady. Jej posledné slová vraj boli: „Ježiš, milujem Ťa!“ Podľa svedectiev jezuitov, keď Kateri poslednýkrát vydýchla, z tváre jej zmizli všetky jazvy a pleť mala úplne čistú.

Zmierenie?

„V našej komunite Mohawkov sú ľudia, čo sa k vysväteniu stavajú s výhradami. Je to dané zložitými historickými vzťahmi s cirkvou a misionármi,“ povedal náčelník kmeňa Michael Ahrihron Deslisle. Mal na mysli kresťanské internátne školy, do ktorých americká a kanadská vláda nútili chodiť deti pôvodných obyvateľov v 19. a 20. storočí a ktoré ich oberali o kultúru, identitu a tradíciu.

Na druhej strane, väčšina Indiánov vníma kanonizáciu pozitívne. V rezervácii Kahnawake v kanadskej provincii Québec, kde je Kateri pochovaná, sledovali priamy prenos z Baziliky svätého Petra na veľkoplošnej obrazovke. Niektorí dokonca cestovali aj priamo do Vatikánu vrátane absolventov spomínaných kontroverzných kresťanských internátnych škôl. „Kateri dokázala zjednotiť kresťanské a indiánske tradície a vniesť do života posvätnosť,“ uviedol miestny Indián Dale Jacobson. „Svet sa na to môže pozerať s úctou.“

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].