Kradli spolu: Serov bol zástupcom Žukova, vpravo, vo východnom Nemecku. Korisť odvážali vlakmi i lietadlami.

Prvý šéf KGB: Stalinov čistič Serov za krvavé zločiny nikdy nepykal

Generál Ivan Serov, prvý veliteľ KGB, vykonával najšpinavšie práce.

Zločiny komunizmu a jeho predstaviteľov sú nekonečné. Pod jednou vrstvou sa tají druhá, pod tou ďalšia a ešte ďalšia... Serov, jeden z najvyšších pohlavárov v Sovietskom zväze, si máčal prsty v krvavom potlačení maďarskej revolúcie v roku 1956. Ešte predtým zavádzal kruté poriadky vo východnom Nemecku, kde opustené koncentračné tábory znova rýchlo naplnil. No azda horších zločinov sa dopustil ešte predtým.

Priateľstvo utužené krvou

V Sovietskom zväze často dochádzalo k závratným kariéram. Aj k priepastným pádom. Po čistkách v predvojnovom období, keď menili štátny a stranícky aparát na všetkých úrovniach, potrebovali nové kádre. Tak sa vysokým funkcionárom stal aj Ivan Alexandrovič Serov.

Dovtedy stihol vykonávať niekoľko menších funkcií v soviete, stať sa členom strany v roku 1926, skončiť Leningradské vojenské učilište, byť náčelníkom štábu delostreleckého pluku a vo februári 1939 skončiť ako 34-ročný Frunzeho vojenskú akadémiu. Potom zaznamenal raketový postup.

V tom čase zatriasli krajinou ďalšie čistky. Hlavy padali aj v bezpečnostnom aparáte. Straty urýchlene nahrádzali. Osobitne na Ukrajine, kde akosi otáľali podriadiť sa bezo zvyšku moskovskému diktátu. Preto tam Stalin poslal za prvého tajomníka strany Ukrajinca Nikitu S. Chruščova, ktorý v čistkách už osvedčil svoje služby a vyslúžil si hanlivý titul „stachanovec teroru“. Za etnického Ukrajinca sa hlásil aj Serov a vymenovali ho rovno za ministra vnútra. Porozumeli si so šéfom.

Chruščov sa zhrozil, keď zistil, aké strašné obete si vyžiadal stalinský teror na Ukrajine, ale pokračoval v ňom. Hlavnou oporou mu bol Serov. Sovietsky zväz sa ešte aj vtedy len tak hmýril triednymi nepriateľmi, zradcami, špiónmi, záškodníkmi. Serov ich usilovne likvidoval. S Chruščovom bok po boku tiahli ešte dlhé roky.

Stalin s dcérou: Serova posielal všade, kde bolo treba porobiť poriadky. Foto: Profimedia.sk

Teror v Poľsku

Z jednej strany Nemci, z druhej Sovieti a v októbri 1939 Poľsko zmizlo z mapy sveta. V obidvoch okupovaných častiach zavládol teror. Ťažko povedať, v ktorej väčší. V tej sovietskej prikázal Chruščov Serovovi, aby odstránil, čiže dal zavrieť alebo zavraždiť, tamojšie významné osobnosti vrátane katolíckeho duchovenstva. Minister sa usadil vo Ľvove a osobne viedol zatýkanie a, ako sa uvádzalo v hlásení, „čistku od buržoáznych a poľských nacionalistických elementov“.

Obetí bolo tak veľa, že ich nestačili ani poriadne zahrabať. Namiesto toho, aby ich pochovali na nejakom odľahlom, neprístupnom mieste, uložili ich do masových hrobov na cintorínoch, pri kláštoroch a kostoloch. Neskôr, keď sovietske bezpečnostné orgány v Katyni povraždili 22-tisíc zajatých poľských dôstojníkov a väzňov, vyčítal im, že nevedeli zahladiť stopy: „S takou maličkosťou ste sa nedokázali vyrovnať? U mňa na Ukrajine ich bolo oveľa viac a nikto nenašiel jedinú stopu.“

Ale našli, len oveľa neskôr. Keď v roku 1957 odchádzal Serov do Londýna, aby tam pripravil Chruščovovu a Bulganinovu návštevu Veľkej Británie, zdvihla sa v krajine búrka protestov. V novinách písali, že prichádza ruský Ivan Hrozný. Vykričali mu mnohé z jeho zločinov. Medzi nimi aj výčiny na poľskom území. Serova museli odvolať z misie.

Zaslúžilý pracovník

Kým lúpežník Hitler uskutočňoval svoje dobyvačné plány na západe, lúpežník Stalin upevňoval svoju moc na východe. Zmluvou z augusta 1939 dostal na to voľnú ruku. Ukoristil si aj niečo navyše. Nové územia sovietizoval, to znamená - zaviedol na nich krutý teror. Serov zažiaril. Desaťtisíce obyvateľov Litvy dal deportovať na Sibír. V ďalšej vlne 35-tisíc až 40-tisíc. Podobný osud postihol Lotyšsko a Estónsko. Tie deportácie sa rovnali genocíde.

Serova poverovali rozličnými úlohami. Viedol napríklad likvidáciu volžských Nemcov, deportácie Čečencov, Ingušov, Kalmykov, Krymských Tatárov. Taká trúfalosť! Tvrdohlavo chceli vzývať svojho Alaha. Slava Katamidze v knihe Verní súdruhovia, neľútostní kati píše o týchto udalostiach: „Keď pri deportácii Ingušov zo severného Kaukazu vojaci pchali do vagónov plačúce ženy a deti, chrabrý generál Serov, posilnený dobrým vínom, ktoré mu pripravili v staničnej reštaurácii, nariadil niekoľkým ingušským mladíkom a divákom, aby mu predviedli svoje ľudové tance.“

Súdruhovia z ústredného výboru si vysoko cenili Serovove zásluhy. V apríli 1940 mu udelili prvé vyznamenanie a nie hocijaké, ale hneď najvyššie - Leninov rad. Vo februári 1941 ho vymenovali za zástupcu ministra bezpečnosti. Nezaslúži si vari taký muž ešte aj vyššiu poctu? V tom istom roku ho zvolili za kandidáta na člena ústredného výboru strany. Teraz si už, Ivan, celkom medzi svojimi.

Odstraňoval aj konkurentov: Jedným z nich bol generál Viktor Abakumov, vpravo, ktorý prešiel najvyššími funkciami v bezpečnostnom aparáte. Popravili ho v roku 1954. Foto: Profimedia.sk

Pošlite tam Serova!

Muž nízkeho vzrastu, ktorému zo sivej tváre nikdy nezmizol kyslý úsmev, bol za vojny na roztrhanie. Stalin a minister bezpečnosti Lavrentij Berija ho posielali všade tam, kde bolo treba porobiť poriadky. Jeho čekisti obsadili zadné frontové línie so samopalmi a s guľometmi a beda vlastným, ktorí ustupovali. Strieľali aj takých, ktorí sa nedostatočne rýchlo hnali do útoku. Čistili územie pred postupujúcimi nemeckými vojskami od možných kolaborantov.

Na Kaukaze sa objavili pronemecké nálady, poslali tam Serova. Letel do Rumunska, do Craiovy, kde sa vojenské velenie vyšmyklo spod sovietskej kontroly. Stalin ani trochu nebol naklonený domácemu odboju v Poľsku. Chcú byť nezávislí od Sovietskeho zväzu? To teda nie! Serov odcestoval na rokovania s predstaviteľmi poľských demokratických orgánov. Zvolal ich. Len poďte, chlapci, dohodneme sa. Keď sa zišli, všetkých dal zatknúť. Potom zorganizoval pohon na príslušníkov domáceho odboja.

V Lubline sa sformovala bábková vláda. Vznikala pod dozorom sovietskych bezpečnostných orgánov. Jej poradcom bol Serov. Čomu mohol učiť poľských súdruhov? Odovzdával im svoje neoceniteľné skúsenosti, ako strieľať do zátylku? Na Serova znova čakali čistky nielen v Poľsku, ale aj v Litve, Lotyšsku, Estónsku.

Nečakaný pád

Serovova hviezda stúpala aj po vojne. Aj po vojne sa Sovietsky zväz ako vždy len tak hmýril vnútornými nepriateľmi. Pribudli sovietski zajatci a občania odvlečení na práce, vracajúci sa do vlasti. Milióny ľudí! Kto im môže dôverovať? Zradili vlasť, keď sa vzdali. A mohli sa nakaziť nebezpečnou ideológiou. Do gulagov s nimi! Mnohí sa ocitli aj pri múre. Serova čakali povinnosti aj v zahraničí, v rodiacich sa takzvaných ľudových demokraciách.

Keď Serov krátko pred vojnou úradoval vo Ľvove, zistil, že je tam čo kradnúť. Na rozdiel od jeho ubiedenej vlasti. Za babku kúpil tovar v obchodoch, ktoré poštátňovali. Kradnutie mu zachutilo. Rozvinul ho do veľkých rozmerov vo východnom Nemecku. Generál A. M. Sidnev na výsluchu v roku 1948 vypovedal: „Serov mi prikázal, aby som rovno jemu odovzdával cennejšie zlaté predmety.“ Bolo ich približne 30 kilogramov. Sidnev: „Okrem mňa mnoho drahocenností odovzdávali Serovovi aj náčelníci ďalších sektorov.“

Pykal za to všetko? Za krv obetí, za krádeže? Nie, povýšili ho. V marci 1954 ho kamarát Chruščov vymenoval za veliteľa KGB, novej organizácie štátnej bezpečnosti. Kedysi spolu páchali zločiny, spolu ich potom ututlávali. Pád prišiel nečakane. Pre kolosálnu aféru. Odhalili špióna plukovníka Peňkovského, ktorý dodával západným rozviedkam mimoriadne závažné informácie. Keďže ho Serov protežoval, odskákal si to aj on.

Serov postupne prišiel o funkcie, o hodnosti, o vyznamenania. Na rozdiel od Peňkovského, o život nie. Umrel v júli 1990. Do smrti urazený, ako veľmi mu ublížili. Umrel, podobne ako viacerí z komunistických zločincov najhrubšieho zrna, v pokročilom veku - Molotov mal 96, Vorošilov 88, Malenkov 86 a Serov 85. Svetská i božská spravodlivosť bola na nich prikrátka.

Pridajte sa k nám na facebooku.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].