Antonie Chrástecká (vľavo) a Hana Humpálová boli pred rokom unesené v Pakistane.

Rodiny Češiek unesených v Pakistane nemajú ani po roku informácie o dievčatách

Hanu Humpálovú a Antoniu Chrásteckú uniesla skupina ôsmich až desiatich ozbrojencov trinásteho marca 2013. Osudnou sa im stala Hodvábna cesta.

Od únosu Hany Humpálovej a Antonie Chrásteckej v Pakistane uplynul rok, no nikto netuší, čo je s nimi a či sú vôbec nažive. Oficiálne úrady mlčia, údajne z taktických dôvodov.

Rodiny unesených Češiek tvrdia, že nič nevedia. Keďže pakistanskí únoscovia žiadali výkupné, predpokladá sa, že dievčatá ešte žijú. A rovnako aj nádej na záchranu.

Dve správy

Hanu Humpálovú a Antoniu Chrásteckú uniesla skupina ôsmich až desiatich ozbrojencov trinásteho marca 2013. Osudnou sa im stala Hodvábna cesta - presnejšie prechod cez nepokojnú pakistanskú provinciu Balúčistan na juhozápade krajiny, považovanú za jednu z najrizikovejších. Najmä, ak ste „biely“ turista z vyspelého sveta. Aj keď dodržíte všetky pravidlá, riskujete.

Dievčatá si vraj uvedomovali, že ide o nebezpečnú oblasť, a obstarali si šatky, aby nevzbudzovali pozornosť. Pri pokuse o legálny prechod pakistansko-indickej hranice zvolili autobus, ktorý sprevádzal ozbrojený strážca. Nestačilo. Približne po stodvadsiatich kilometroch jazdy ich zastavila ozbrojená skupina.

Češky aj s ozbrojeným strážcom naložila do auta a odviezla na neznáme miesto. Odvtedy, čo sa dobrodružná cesta dievčat do Indie zmenila na boj o holý život, nepribudlo mnoho nových informácií.

Na internete sa zatiaľ objavili dve videá. Kým na prvom sedia zajatkyne vedľa seba, na druhom už hovorí každá zvlášť. V prvom prípade hovoria dievčatá rýchlo a plynule, druhý záznam je mimoriadne emotívny - plynulosť prejavu narúša potláčaný plač a tlmené vzlyky.

Prvé video zverejnili únoscovia 26. júna 2013 na sociálnej sieti Facebook. Zajatkyne sa prihovárajú za prepustenie pakistanskej neurologičky Áfíe Siddíkíovej. Siddíkíovú väznia v Spojených štátoch, kde ju obvinili z terorizmu a poslali na osemdesiatšesť rokov za mreže.

Obe Česky na videozázname tvrdia, že sú zdravé, no ich životy sú ohrozené. Druhé video sa objavilo 30. októbra 2013 opäť na Facebooku. Dievčatá sú viditeľne v horšom fyzickom i psychickom stave. A vypovedajú oddelene.

Hana Humpálová hovorí, že ich únoscovia rozdelili, vzájomne o sebe nevedia a jej zdravotný stav nie je dobrý. Priznáva, že nevie, ako dlho bude ešte žiť.

Spomína testament, pieseň, ktorú si želá zahrať na poslednej rozlúčke, i miesto, kde ju majú pochovať. V závere výstupu naznačí, že únoscovia už „urobili konečné rozhodnutie“. Antonie Chrástecká vo svojom odkaze prosí, aby úrady postupovali rýchlejšie a situáciu vyriešili.

S vlastným videom prišli vlani aj matky unesených dievčat. So šatkami na hlavách a v angličtine poďakovali za správu o svojich dcérach. Okrem iného pripomenuli, že obe cestovali do Pakistanu s rešpektom k miestnym tradíciám.

Rok mlčania

Rodiny oboch unesených doteraz mlčali, podľa niektorých médií šlo o súčasť taktiky. Zmena nastala len pred pár dňami, keď vydali spoločné písomné vyhlásenie. „Veríme, že nájdeme cestu, aby sa všetko posunulo správnym smerom a dievčatá boli čoskoro s nami. Sme veľmi vďační za všetky prejavy podpory a veľmi si ich vážime,“ píšu príbuzní v stručnom stanovisku.

Mlčanie českých úradov trvá. „Mrzí ma to, ale informácie o tejto mimoriadne citlivej kauze neposkytujeme,“ uviedol český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek.

O čosi viac prezradil nový veľvyslanec Pakistanu v Česku Tadžammul Altáf. Už v januári naznačil, že Pakistan prípad stále vyšetruje na všetkých úrovniach vrátane prezidentov a že si vymieňa informácie s českými úradmi. Zároveň priznal, že miesto pobytu unesených Češiek zatiaľ nie je známe.

Trpezlivosť

Pakistan má dlhodobé problémy s vnútornou bezpečnosťou. V druhej najľudnatejšej moslimskej krajine zmietanej nepokojmi a zlou ekonomickou situáciou dochádza k únosom pomerne často. A tak je otázne, do akej miery je prípad únosu dvoch Češiek pre pakistanskú stranu prioritou.

Uznávaný bezpečnostný expert Andor Šándor priznáva, že čas, ktorý uplynul od únosu, nie je veľkým dôvodom na optimizmus. „Skôr sa obávam, že nie všetko funguje tak, ako by malo.“ Bývalý šéf českej vojenskej tajnej služby zároveň upokojuje: „Neznamená to, že štát sa nesnaží, respektíve, že by rezignoval. Časový odstup môže byť dôkazom toho, že ide o mimoriadne komplikovaný prípad.“

Šándor nevylučuje, že problém môže byť i v samotnom vyjednávaní s únoscami, ktorí môžu byť príliš opatrní alebo napríklad ich požiadavky nemusia byť len finančné.

Navyše Česko nemá žiaden nástroj okrem diplomatických žiadostí, ako zvýšiť tlak na oficiálnych predstaviteľov Pakistanu. Bez spolupráce s nimi sa však prípad nepodarí vyriešiť.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].