Kozácky ataman: V roku 1648 sa pod vedením Bohdana Chmelnického vymanila Ukrajina spod poľsko-litovskej nadvlády.

Rozkmásaná krajina: Snaha o samostatnosť Ukrajiny bola vždy utopená v krvi

Ukrajina vo svojej histórii o nezávislosti len snívala, možno má teraz prvú ozajstnú šancu získať ju.

Zdá sa, že napriek výzvam na celistvosť prichádzajúcim zo všetkých strán je Ukrajina priveľmi rozdelená na to, aby európsky orientovaný západ a rusky orientovaný východ ešte dokázali ísť spoločnou cestou. A tak bude možno jediným riešením pre takmer päťdesiatmiliónovú Ukrajinu nakoniec jej rozdelenie.

Okrajové územie

Slovo Ukrajina znamená „krajina, ktorá leží na kraji“. Po zániku mocnej Kyjevskej Rusi ju stále ktosi kmásal. Raz Tatári, raz Poliaci, raz Rusi, raz habsburská monarchia. Snaha o samostatnosť bola vždy utopená v krvi. V roku 1648 sa pod vedením kozáckeho atamana Bohdana Chmelnického vymanila Ukrajina spod poľsko-litovskej nadvlády.

Vznikol nezávislý Kozácky hetmanát, ktorý razil vlastné mince a je považovaný za predchodcu samostatnej Ukrajiny. Vydržal však len tri roky. Po vyhratej poľsko-ruskej vojne v roku 1654 ho ruský cár začlenil do moskovského štátu. Ani pokusy o nezávislosť po prvej svetovej vojne nemali dlhé trvanie.

Na území dnešnej Ukrajiny vznikla Ukrajinská národná republika či takzvaný Direktoriát so sídlom v Kyjeve a Západoukrajinská republika so sídlom vo Ľvove. Dňa 22. januára 1919 sa spojili. Tento deň dnes slávia Ukrajinci ako štátny sviatok - Deň zjednotenia.

Chaos a delenie

Spojené republiky však už o mesiac neodolali náporu boľševického Ruska. Kyjev padol a na území sa pohybovali popri vojakoch ukrajinskej a boľševickej armády aj jednotky bielogvardejcov a jednotky mocností Dohody, Zelená armáda a partizánska Revolučná povstalecká armáda Ukrajiny.

Rabovali a vraždili. Situácia sa vyriešila až po podpísaní Rižského mieru v marci 1921, ktorý znamenal koniec poľsko-sovietskej vojny. Ukrajinu si medzi sebou rozdelili Pilsudského Poľsko, ktoré dostalo Halič a Volyň, a Leninovo Rusko zabralo juh a východ krajiny.

Hladomor za sovietov

Ani vznik Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky v roku 1922 nepriniesol zmenu k lepšiemu. Počas násilnej kolektivizácie sa obilnica Ruska stala hladovým regiónom. A keď sa Ukrajinci začali brániť, prišiel trest. Vláda v Moskve zakázala akékoľvek obchodovanie na vidieku, zastavila zásobovanie dedín potravinami.

Kolchoz, ktorý nesplnil plán výkupu, nesmel pracovné jednotky vyplácať obilím. Vypukol hladomor, ktorý si vyžiadal v rokoch 1933 až 1934 štyri milióny obetí, Ukrajinci hovoria až o desiatich.

Nečudo, že po takejto skúsenosti Ukrajinci po útoku na ZSSR vítali Nemcov najskôr ako svojich osloboditeľov. Hitler im však pokus o samostatnosť hneď zatrhol.

Danajský dar

Po skončení druhej svetovej vojny sa z Ukrajiny opäť stala sovietska zväzová republika, dokonca rozšírená o územia Podkarpatskej Rusi, Haliča, severnej Bukoviny a južnej Besarábie. V roku 1954, keď si v Sovietskom zväze pripomínali 300. výročie pripojenia Ukrajiny k Rusku, rozhodol vtedajší rozšafný šéf Kremľa Nikita Sergejevič Chruščov, že Ukrajincom bude patriť aj Krym.

Bol to však danajský dar, pretože Krym sa nikdy necítil ukrajinským. Väčšinu obyvateľov tvoria Rusi aj úradným jazykom je tam ruština a nie ukrajinčina. Už pri prvej príležitosti, pri rozpade ZSSR, sa pokúsil o osamostatnenie a v roku 1991 si vybojoval autonómiu.

Aj v súčasnej kríze sa hneď prejavili na Kryme silné tendencie odtrhnúť sa a pripojiť k Rusku. Vedenie autonómnej republiky to vôbec nevylučuje. CIA to predpovedala: Americká spravodajská služba už pred dvadsiatimi tromi rokmi upozorňovala na problémy, ktoré Ukrajinu čakajú. Nebola to radostná predpoveď.

V analýze sa hovorilo, že jednotný štát nevydrží a nejakým spôsobom skolabuje. Správne odhadla, že ho zničia rozdiely medzi rôznymi záujmovými ekonomickými skupinami, rozdiely medzi východom, orientovaným na Rusko, a európsky zameraným západom. A že krajina nemá šancu na veľký hospodársky rast, čo povedie k hlbokým krízam a konfliktom medzi mocou a jej odporcami.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní