Samovraždy nacistov: Hitlera v zbabelosti nasledovala celá jeho elita

Najväčší nacistickí zločinci nenašli odvahu pykať za svoje zločiny. Sami si siahli na život.

Šírili strach a hrôzu. Ich bezohľadnosť a krutosť nemali hraníc. Najväčší nacistickí zločinci nenašli odvahu pykať za svoje zločiny. Báli sa pravdy, potupy či bolesti.

Zoči-voči zodpovednosti a spravodlivému trestu si radšej sami siahli na život. Pre akú smrť sa rozhodol Hitler, Goebbels, Göring, Hess, Himmler, Kluge, Bormann, Rommel, Henlein a ďalší?

Z porážky vinil iných

Kapitulácia Nemecka bola neodvratná, Berlín sa zmietal v posledných obranných kŕčoch. Adolf Hitler († 30. 4. 1945) uzatvára v bunkri pod ríšskym úradom 29. apríla 1945 manželstvo s dlhoročnou družkou Evou Braunovou. Na druhý deň sa spolu naobedujú, rozlúči sa so svojimi spolupracovníkmi, ktorí sú s ním v kryte, a s manželkou sa uchýlia do obývacej miestnosti.

Braunová užije jed, Hitler tiež prehryzne kapsulu kyanidu draselného, nazývaného aj cyankáli, a súčasne strelou z pištole ukončí svoj život. Jeho ostatky poliali benzínom a čiastočne spálili v kráteri pred bunkrom.

Autor pamfletu Mein Kampf, ktorý napísal vo väzení po neúspešnom puči v roku 1923, sa stal ríšskym kancelárom desať rokov nato. Svojím rečníckym umením a sugestívnym vystupovaním dokázal zmanipulovať a ovládnuť ľudí, ich myslenie a konanie. Chorobne túžil po moci.

Po niekoľkých neúspešných pokusoch o atentát naňho sa stal z neho paranoik a v závere života sa už väčšinou ukrýval. Vinu na porážke Nemecka v II. svetovej vojne si nikdy nepriznal. Naopak, vinil z nej neschopných generálov a vojakov, ktorí nedokázali splniť jeho príkazy.

Čítajte viac:

Posledné dni Adolfa Hitlera: Viac ako smrti sa desil poníženia

Jed pre rodinu

Minister propagandy Joseph Goebbels († 1. 5. 1945) mal humanitné vzdelanie, inklinoval k literatúre, sám skúšal písať. Ťahalo ho to k umeniu a medzi jeho milenkami nechýbala česká herecká hviezda Lída Baarová.

Ako chlapec prekonal zápal, následkom bola skrátená noha. Aby tak nekríval, musel nosiť ortopedickú pomôcku. Preto ho ani neodviedli. To mu však nebránilo, aby sa po nástupe fašizmu vypracoval na jedného z najvyšších pohlavárov ríše. Nacistickú propagandu riadil od roku 1928, založil stranícky časopis Der Angriff - Útok.

Goebbels majstrovsky využíval propagandistické prvky na presadzovanie nacistickej ideológie a fašizmu. Rečníctvo chápal ako umenie, bral ho ako profesionálnu činnosť a bol zástancom dobre pripravených prejavov, ktoré uprednostňoval pred improvizáciou. Pričinil sa o to, že Hitlera nazývali führer - vodca.

Pri svojom vodcovi zostal až do konca a zvolil rovnaký osud. Aj v hodine smrti prejavil neobyčajnú krutosť. V Hitlerovom bunkri dal prichystať jed pre manželku, ale aj pre spoločných šesť detí, on sa zastrelil.

Čítajte viac:

Legendárna Lída Baarová: Za krásu a hriechy zaplatila krutú daň

Vyhol sa slučke

Druhý najmocnejší muž Tretej ríše a Hitlerov zástupca Hermann Göring († 15. 10. 1946), zakladateľ gestapa a hlavný veliteľ vzdušných síl Luftwaffe, túžil nielen po moci, ale aj po prepychu. Počas vojny nazhŕňal obrovský majetok a bohatstvo dával okato najavo. Keď bolo jasné, že Hitlerove dni sú spočítané, chcel zaujať jeho miesto a vyrokovať mier s Američanmi.

Keď sa to dozvedel Hitler, okamžite ho zbavil funkcií, ale Göringa zatkli Spojenci. Skončil na lavici obžalovaných a vo väzení, kde trpel nedostatkom morfia, od ktorého bol závislý.

Norimberský súd Göringa odsúdil na trest smrti obesením. Žiadal, aby ho - ako vojaka - zastrelili. Keď to zamietli, pár hodín pred popravou užil cyankáli. Hanebnej slučke sa samoľúby vrah, ktorý mal na svedomí milióny ľudí, napokon predsa vyhol. Kto mu silný jed do cely prepašoval, zostalo záhadou.

Čítajte viac:

Nacistickí pohlavári kradli ako straky. Ktorý z nich najviac?

Hľadal beztrestnosť

Ani ríšsky veliteľ SS, šéf gestapa a minister vnútra Heinrich Himmler († 23. 5. 1945) neuniesol ťarchu svojich zločinov. Bol autor riešenia židovskej otázky, vybudoval sieť vyhladzovacích táborov, slepo veril idei nadradenosti nordickej rasy. Keď sa zmenila situácia na východnom fronte, hľadal možnosť, ako sa dohodnúť s predstaviteľmi spojeneckých vojsk na kapitulácii, ak mu zaručia beztrestnosť. Hitler ho vzápätí zbavil funkcií, ale pre obidvoch už bolo neskoro.

Himmler sa pokúsil v civile a s falošnými dokladmi zmiznúť z Európy. Britskému vojakovi sa však muž s oholenými fúzmi a páskou cez oko zdal podozrivý, najmä pre jeho úplne nové doklady.

Pri vypočúvaní prezradil, kto je, a dožadoval sa rokovania s britským generálom Montgomerym. Pri osobnej prehliadke uňho našli ampulku s cyankáli. V ústach však mal ešte jednu. Keď videl bezvýchodiskovosť situácie, rozhryzol ju. Jeho telo zahrabali v lese.

Pomohli mu?

Rudolf Hess († 17. 8. 1987) bol Hitlerovým veľmi blízkym človekom, jeho osobným tajomníkom i zástupcom. Bez vodcovho vedomia sa však pokúsil dohodnúť mier s Veľkou Britániou. Údajne preto, aby sa Nemcom otvorila cesta na útok proti Sovietskemu zväzu a komunizmu, ktorý nenávidel.

Stalo sa tak ešte v roku 1941 a viacerí nad jeho počinom krútili hlavou, spochybňovali jeho duševné zdravie. Keď to vyšlo na povrch, Hitler dostal jeden zo svojich hysterických záchvatov zúrivosti. Hessa v Británii zatkli a po skončení II. svetovej vojny sa dostal medzi zločincov, ktorých súdili v Norimbergu. Medzinárodný vojenský tribunál ho odsúdil na doživotie.

Hess sa vo väzení pokúsil o samovraždu niekoľko ráz. Mal smolu, vždy ho zachránili. Až keď mal deväťdesiattri, sa mu to podarilo. Obesil sa v altánku vo väzenskej záhrade v západnom Berlíne. Viacerí to však vzhľadom na jeho fyzický a zdravotný stav spochybnili a domnievali sa, že mu niekto „pomohol“.

Čítajte viac:

Rudolf Hess: Hitlerov obľúbenec, ktorý chcel vyrokovať mier na stíhačke

Objav po rokoch

Hessa po odchode do Británie pri Hitlerovi nahradil Martin Bormann († 2. 5. 1945), ktorý bol dovtedy Hessovým tajomníkom aj správcom Hitlerovho majetku. Ako nový Hitlerov tajomník si upevnil postavenie a vplyv v straníckych štruktúrach, mnohí ho považovali za dvojku v strane.

Bormann bol svedkom na svadobnom obrade vodcu s Evou Braunovou a po samovražde novomanželov sa zúčastnil na spaľovaní Hitlerovho tela. Potom sa pokúsil o únik z obkľúčeného Berlína spolu s Hitlerovým lekárom Ludwigom Stumfeggerom († 2. 5. 1945) aj Arturom Axmannom.

Norimberský tribunál ho odsúdil na smrť v neprítomnosti. Práve Axmann svedčil, že Bormanna i Stumfeggera videl mŕtvych na moste ponad železničnú trať stanice Lehrter. Telá sa nenašli, čo vyvolávalo rôzne dohady. Až v roku 1972 pri výkopových prácach objavili v tejto oblasti dve kostry.

Ako sa neskôr potvrdilo, išlo o ostatky oboch nacistov. V chrupe našli stopy po ampulkách s kyanidom. Predpokladá sa, že jed užili, aby nepadli do zajatia.

Strach z následkov

Günther von Kluge († 9. 8. 1944) velil nemeckej armáde pri útoku na Poľsko, ktorým sa začala II. svetová vojna. Neskôr sa stal veliteľom na západnom fronte. Poľný maršal sa zaplietol do sprisahania proti Hitlerovi. Vodca ho povolal do Berlína. Cestou k nemu sa rozhodol užiť cyankáli, v zanechanom liste mu radil ukončiť vojnu a uzavrieť mier.

Dôvodom samovrážd ďalších nemeckých veliteľov bolo zlyhanie a strach z dôsledkov. Ernst Udet († 17. 11. 1941) ako stíhaci pilot mal na konte 62 víťazných vzdušných súbojov. Po povýšení do hodnosti generálplukovníka velil technickému oddeleniu Luftwaffe. Göring ho vinil z neúspechu v bitke o Britániu, čo ťažko niesol. Zastrelil sa, no podľa oficiálnej verzie zahynul pri skúšobnom lete nového stroja.

Hans Jeschonnek († 18. 8. 1943) šéfoval generálnemu štábu nemeckého letectva. Po niekoľkých neúspechoch z obavy pred následkami zvolil guľku. Samovraždu spáchal aj ďalší generál Luftwaffe, Gustav Kastner-Kirdorf († 4. 5. 1945).

Čítajte viac:

Nacisti našli v Amerike raj: Dodnes im chodia na účet mastné sumy

Poľný maršal Walter Model († 21. 4. 1945) v bitke pri Ardenách nakrátko zastavil spojeneckú ofenzívu, ale pred neodvratnou kapituláciou uprednostnil smrť zastrelením sa. Robert Ley († 25. 10. 1945), ktorý šéfoval nemeckému pracovnému frontu, sa obesil na záchode.

Ríšsky minister spravodlivosti Otto Georg Thierack († 22. 11. 1946) spáchal samovraždu vo väzbe. Generálplukovník Johannes von Blaskowitz († 5. 2. 1948), ktorý velil armáde pri útokoch na Poľsko, Francúzsko a v závere v Holandsku, sa pred vynesením rozsudku vytrhol strážam a vyskočil z okna súdnej budovy na dvor.

Vodca sudetských Nemcov Konrad Henlein († 10. 5. 1945) si dva dni po skončení vojny podrezal žily sklom z rozbitých okuliarov v americkom zajateckom tábore v Plzni. Najznámejší český kolaborant s nacistickým režimom Emanuel Moravec († 5. 5. 1945), protektorátny minister školstva, sa po vypuknutí Pražského povstania zastrelil v policajnom aute.

Ušetril rodinu pred hanbou

Z iného súdka bola samovražda Erwina Rommela († 14. 10. 1944). Maršal nemeckej armády, ktorého preslávili boje v Afrike a získal prezývku Púštna líška, čelil obvineniu z prípravy atentátu na Hitlera. Dostal na výber - buď pôjde pred súd za vlastizradu a odnesie si to aj jeho rodina, alebo zvolí smrť a pochovajú ho ako hrdinu.

Čítajte viac:

Musel som dávať umelé dýchanie mŕtvole, napísal lekár o smrti maršala Rommela

Hoci vina Rommela spočívala iba v tom, že sa so sprisahancami stretol, keď ho vyhľadali zraneného v nemocnici, uvedomoval si, že akákoľvek obhajoba by bola márna. Podozrenia by sa nezbavil. Vybral si „dobrovoľný“ odchod a užil cyankáli. Podľa oficiálnej verzie zomrel na následky zranenia. Vystrojili mu štátny pohreb. Jeho ostatky spopolnili.


  • Ako editor týždenníka Plus 7 dní má na starosti tvorbu a výrobu časopisu. Zodpovedá za obsahovú stránku rubriky história. Vyhľadáva a spracúva aj vlastné témy, najmä so športovou tématikou. 

VIDEO Plus 7 Dní