Hra svetiel: Hradby starého mesta Bonifacio na útesoch sú každý večer zaujímavo nasvietené.

Skryté čaro Korziky: Azúrová farba mora, cyklisti a hororová atmosféra

Korzika majiteľov obytných áut vo veľkej láske nemá, ale nenechali sme sa tým odradiť. Našťastie.

Obdobie mimo hlavnej turistickej sezóny nemá chybu a má svoje kúzlo. Myslí si to veľa majiteľov obytných áut, ktorí majú možnosť brať si dovolenku flexibilne alebo sú už na dôchodku. Ak si môžu dovoliť vycestovať na dlhšie, potom si Európu bez turistov užijú naplno. November a december sme venovali Korzike.

Obytné autá

„Ospravedlňujeme sa, Korzika ešte nie je pre obytné autá dostatočne vybavená, ale majitelia kempov sa už začínajú snažiť,“ vysvetľovala nám blonďavá policajtka v prístave Bonifacio. Zašli sme totiž na miestnu policajnú stanicu, aby sme sa posťažovali, že nám niekto v noci na parkovisku pri ceste hodil kameň do boku nášho obytného auta a poškodil karosériu.

„Stáva sa to? A kde máme spať, keď sú kempy zatvorené?“ opýtali sme sa. „Nie, takúto sťažnosť sme tu ešte nemali, ale idiotov nájdete všade,“ oboznámila nás so situáciou policajtka, pričom si uľavila krásnym hrdelným rrr v slove cretene. „Prespávajte pri policajných staniciach a radniciach, ak chcete mať pokoj,“ dodala.

St. Floren: Kto si chce pozrieť lode, ktoré v lete plávajú vo vodách okolo ostrova, uvidí ich zblízka v zime v tunajšej rozľahlej maríne. Foto: Jiří Páleníček

Skryté čaro

Netušila, ako nám nahrala do karát. Po kempoch totiž vôbec netúžime, veď pôvab cestovania obytným autom je práve v možnosti spať, kdekoľvek sa človeku zachce. Bohužiaľ, vo väčšej časti Európy pribúdajú „pasce“, ako sú prekážky pri vstupe na parkovisko, ktoré umožňujú prechod len nízkym, teda osobným autám. V okolí pláží strašia tiež zákazy nočného státia alebo vstupu pre karavany.

S nízkym brvnom nad vstupom majiteľ obytného auta veľa nenarobí a, čo sa týka zákazov, musí trochu aj zariskovať. Mimo sezóny spravidla nikto nehliadkuje ani nekontroluje, aj keď je na korzickom pobreží týchto zákazov požehnane. V našom prípade išlo len o to nájsť odľahlé miesto, kde si nás žiadny „cretene“ nevšimne. Takým sa nám zdala napríklad odbočka vedľa rýchleho občerstvenia pri populárnej a v turistických sprievodcoch vychvaľovanej pláže de Palombaggia.

Dva kilometre jemného bieleho piesku, lemované skutočne vysokými píniami a morom, ktoré napriek vlnám malo krásnu azúrovú farbu. Ak si k tomu prirátame červenkasté skaly prerušujúce jednoliaty piesok, je jasné, že v lete je tu hlava na hlave a karavany nemajú šancu. No aj v zime sa našiel snaživec, ktorý upozornil strážcu miestneho parku na naše auto, takže sme museli odísť. Našťastie, až na ďalší deň.

Netreba sa báť: Väčšiny psov as netreba báť, iba treba byť opatrný. Tieto opustené pastierske psy zúfalo hľadali nového majiteľa. Foto: Jiří Páleníček

Zimné pôvaby

Ak poznáte niektoré obľúbené stredomorské letovisko, napríklad španielsku Costa Brava alebo Azúrové pobrežie, dokážete si predstaviť juhovýchodné korzické brehy. Romanticky umiestnené skaly, plážové zákutia, pínie na skalách, kde sú ukryté drahé, prepychové vily. Tie korzické sú, našťastie, vystavané s vkusom a s citom pre zasadenie do prírody.

Neprekážajú a nepôsobia ako cudzí element. Po stráňach medzi plotmi sa tiahnu úzke cesty, nenájdete tu takmer žiadne miesto na parkovanie, vyhliadky sú značne obmedzené, navyše v lete tadeto prechádza súvislý prúd turistických áut, preto že sa každý chce pokochať tou nádherou. No a domyslite si ešte naozaj veľa cyklistov - ostrov má povesť jednej z najlepších európskych cyklistických destinácií.

Aj preto je pre majiteľov obytných prívesov obdobie mimo sezóny mimoriadne lákavé, hoci človek musí oželieť teplé more a nesmie sa vyľakať až hororovej atmosféry vo village vacance, čiže turistických dedinách, kde sú v zime jedinými živými tvormi opustené mačky pobehujúce okolo smetných kontajnerov.

To je Francúzsko

Väčšina francúzskych obytných áut v pátraní po teple v zime smeruje do Maroka. My sme počas dvoch mesiacov na Korzike stretli jedných Holanďanov, jedných Nemcov a dva karavany s podivnou posádkou z Bretónska. Odredovaných a značne ušpinených vyznávačov alternatívneho spôsobu života. Stáli na rohu parkoviska v Bonifaciu, kde sme na radu miestnej gendarmerie aj my prespali dve noci.

Jedinečný pohľad: Staré mesto Bonifacio je najpôsobivejšie od mora, kedysi bolo naozaj nedobytné. Foto: Jiří Páleníček

Hneď zrána prišlo niekoľko policajných áut - neprekvapili nás, bolo to krátko po parížskych atentátoch. Dosť dlho trvalo, kým sa Bretónci prebrali a upokojili niekoľko svojich psov. Policajti ich skontrolovali a zase odišli. „C’est la France, to je jednoducho francúzska polícia,“ pokrčili plecami, keď sme sa ich opýtali, čo to bolo. A pokojne zostali naďalej na parkovisku. Druhá „alternatívna“ partička usporiadala na opustenom parkovisku pri mori malú technopárty a v pondelok sa vybrala spracovať mandarínky, aby si zarobila na ďalší pobyt na Korzike.

Tak trochu domov

Hans s manželkou cestujú už veľa zím, vlastne odvtedy, ako odišli do dôchodku. Keď mal Hans vyše päťdesiat a splatil hypotéku za dom, jeho priateľ ochrnul. Pôvodne chceli investovať do domu, potom si uvedomili, že žijú len raz. Začali šetriť, predali dom, kúpili si obytné auto a začali žiť z úspor. Cez zimu jazdia tam, kde je teplejšie. Je síce pravda, že finančné zázemie väčšiny západných dôchodcov karavanistov je trochu iné než v prípade Slovákov či Čechov, ale spôsob života nás, moderných kočovníkov, sa veľmi nelíši.

Garsónka na kolesách

Ak si z dôvodu nižšej ceny, ľahšieho parkovania, jednoduchšieho ukrytia v lese či menších poplatkov za trajekty zaobstaráte obytné vozidlo dlhé do šesť metrov, získate okolo desať štvorcových metrov mobilnej garsónky s trochu obmedzeným, ale dostatočným príslušenstvom. Obytná časť je obvykle vstavaná do dodávky s vyššou strechou, pričom sa nezmení tvar jej karosérie.

Je pravda, že v kúpeľni, ktorá je spojená so záchodom, sa osprchujú len štíhlejšie osoby a uvariť na plynovej dvojplatničke sviatočný obed s tromi chodmi dá organizačne trochu zabrať, ale inak nechýba nič. Ani chladnička - či už na elektrinu, alebo na plyn - a veľmi výkonné plynové kúrenie, ktoré po zapnutí zároveň dokáže ohriať vodu v bojleri. Dvojlôžková posteľ je spravidla umiestnená v zadnej časti vozidla a dostatok miesta na sedenie pri stole získate otočením sedadiel vodiča a spolujazdca.

Golfe de Porto: Romantické skalnaté pobrežie na západe ostrova patrí medzi desať miest, ktoré sprievodcovia označujú spájaním korzická povinná jazda. Foto: Jiří Páleníček

Rolety na oknách zasa zaisťujú súkromie na večer. Je to zvláštny pocit parkovať pri promenáde, kde okolo vás po korze prechádzajú davy, od ktorých oddeľuje posádku len plech a tepelná izolácia obytnej časti auta. Hotel má recepciu, chodby, ďalších hostí búchajúcich dverami. My sme zastavili pri malom hotelíku v odľahlom prístave Port de Centuri.

Opýtali sme sa, či vzhľadom na obdobie mimo sezóny a zavreté všetky kempy môžeme na noc zaparkovať v ich záhrade. Súhlasili. Otočili sme auto dverami k moru a mali svoj hotel aj s terasou nad morom.

Všadeprítomné gaštany

Na väčšine miest vo vnútrozemí nebolo koho ani potrebné pýtať si povolenie. K opustenej odbočke v lese prišiel za nami jedno ráno Dominique. Neďaleko nás sušil gaštany a nemal sa s kým porozprávať. Pozval nás, aby sme videli, ako sa táto tradičná súčasť korzického jedálneho lístka spracúva.

Na podlahe kamenného domčeka rozhodil na sušenie asi dve tony gaštanov. Po desiatich dňoch vytrvalého kúrenia gaštany vyschli na kameň. Postupne ich dával do vreca, ktorým udieral o zem, aby sa šupky uvoľnili. Potom polámané šupky poprepadali cez sito. Dominique mi poradil variť ich vo vývare namiesto pečeňových knedlí. Pridávajú ich dokonca aj do piva! Pivo Pietra bolo zlatisté ako jesenné gaštanové listy a prekvapivo chutilo aj nášmu jazyku zvyknutému na kvalitné pivá.

Korzika ponúka viac špeciálnych nápojov. Z vín je vraj najobľúbenejšie ružové. Prečo, to nikto nevie. „Je tu teplo aj dobrá pôda, ale červené nie je ono,“ vysvetľoval nám Francúz, ktorý sa usadil na Korzike. Nám viac chutil muškát z viníc Domanie de Pietri, založených už v roku 1769. Bola nedeľa mimo sezóny, takže sme očakávali zatvorenú bránu. Dvaja chlapi nás však pustili dnu a, samozrejme, sme neodišli naprázdno.

Prekvapila nás len cena, oproti obchodom bola polovičná. Zo severného mysu ostrova Cap Corse, nazvaného podľa svojho tvaru Korzický prst, pochádza likér Cap Corse Mattei, ktorý prvý raz namiešali v roku 1872. Rodinný recept je stále aktuálny a Mattei je obľúbený suvenír. Stretnete sa s ním aj v priesmyku Col de la Serra s vyhliadkou na západné pobrežie Korzického prsta, kde tvorcovia likéru zrekonštruovali starý veterný mlyn a premenili ho na predajňu, a tým aj na neprehliadnuteľnú reklamu na svoj výrobok.

Bonifacio

Pri nasledujúcej jazde horským vnútrozemím ostrova sme museli vzdať úctu Korzičanom, ktorí dokázali ochrániť svoje lesy. Korzika je jeden z najzelenších a najzalesnenejších ostrovov Stredomoria, čo si človek uvedomí najmä vtedy, keď sa presunie na susednú Sardíniu. Akoby sa Korzika chcela vytiahnuť nad svojho suseda a prístav, kde má východiskový bod jediná linka spájajúca Korziku so Sardíniou, umiestnila do Bonifacia.

Jeho malebné staré mesto sa krčí nad strmými bielymi útesmi lemujúcimi dlhú úzku zátoku, ktorá je dokonalým prirodzeným prístavom. A tak majiteľ obytného auta ešte naposledy využije výhody obdobia mimo sezóny a vyspí sa na prístavnom parkovisku pod vysokými mestskými hradbami, ktoré je v lete spoplatnené a beznádejne zaplnené. Ráno potom zamáva Korzike so slovami: „Si prekrásny, zalesnený ostrov, škoda len, že nás, majiteľov obytných áut, nemáš príliš v láske.“