Bezcitne: Kto nezabíja, nemá v hre šancu na úspech.

Skrýva sa za samovraždami tínedžerov počítačová hra Call of Duty?

Výborná grafika, hrateľnosť - to sú atribúty, ktoré preslávili Call of Duty. Hrať sa dá na počítači aj iných herných konzolách.

Šestnásťročný William Menzies z anglického Manchestru bol vzorný žiak. Vynikal v biológii, vo fyzike a bavila ho aj psychológia. Keď sa krátko popoludní vrátil zo školy, pomohol mame a staršiemu bratovi s obedom a utiahol sa do svojej izby. Nikto ho viac živého nevidel.

O pol piatej ho našla matka zaduseného na posteli, s igelitovým vreckom natiahnutým na hlave. Rodičia sa ho ešte snažili zachrániť, no už bolo neskoro.

Rovnako ako v prípade o dva roky mladšieho Calluma Greena zo Stockportu. Ten sa rozhodol dobrovoľne odísť z tohto sveta pomocou školskej kravaty. Obesil sa na nej na poschodovej posteli, kde spával. Čo oboch tínedžerov spája?

Podľa súdneho vyšetrovateľa Johna Pollarda videohra Call of Duty. Obaja ju pravidelne hrávali. Aj krátko pred samovraždou. „Je to už tretí či štvrtý prípad, keď bola práve táto hra jednou z posledných činností, akej sa tínedžeri pred vlastnou smrťou venovali. Znepokojuje ma to,“ citujú Pollarda takmer všetky britské médiá.

Žiadny náznak

Je za tým pokus o mediálnu slávu? Alebo má komerčne mimoriadne úspešná hra, ktorej sa po celom svete predalo 130 miliónov kusov, naozaj svoj podiel viny na smrti spomínaných tínedžerov? Ani William Menzies, ani Callum Green údajne nemali na samovraždu žiaden dôvod. V škole ich nešikanovali, doma panovala pohoda.

„V Menziesovom prípade neexistuje žiadna zmienka o možnom strese či náznaku depresie,“ tvrdí Pollard v denníku Telegraph. „Aj v ten deň vyzeral šťastne. V posledných chvíľach, ktoré som s ním prežil, sa smial. Môžem len hádať, čo ho k tomuto kroku viedlo,“ tvrdí 56-ročný John Menzies, Williamov otec.

„Nikdy netvrdil, že by si chcel ublížiť. Ani keď sme chystali ten obed, mi nepripadal smutný. Práve naopak, mal dobrú náladu,“ nechápal Williamov starší brat Alexander. Časť zodpovednosti určite zostáva na pleciach rodičov.

Hra Povinnosť volá, ako znie preklad Call of Duty, je určená dospelým. Mladší by sa k nej dostať nemali. Skutočnosť je však často iná. Greenovi ju kúpil a spolu s ním hrával krstný otec. Ani Menziesovi ju nikto nezakazoval. „Nič nenaznačovalo, že by sme to mali urobiť. Bol to tichý chlapec, učil sa na jednotky a Call of Duty hrával na Xboxe pravidelne,“ vraví otec.

Aj nešťastná Callumova matka o vekovom obmedzení vedela, no neriešila to. „Sme zlí rodičia, keď sme mu ju dovolili hrať?“ pýtala sa krátko po jeho skone v denníku Daily Mail. „Hrával sa vždy len pár hodín a hry, kde sa podrezávali hrdlá a diali podobné nechutnosti, sme mu zakázali. Táto taká nebola. Deti hrávajú horšie hry,“ pokračovala Emma Greenová.

Jej syn v osudný deň do školy nešiel. Vyvrtol si členok a rodičia mu vybavili ospravedlnenku. Vedeli, že je pri počítači, no domnievali sa, že len surfuje na Facebooku a YouTube.

Rodičia, pozor!

Súdny vyšetrovateľ Pollard však zdôrazňuje, že vekové obmedzenie má svoje opodstatnenie. „Limit tam nie je pre nič za nič. Vidíte, k čomu to môže viesť. Rodičia by si na svoje ratolesti mali dávať väčší pozor,“ vyzýva na ostražitosť. Za pravdu mu dávajú aj britskí moslimovia či anglikánska cirkev. Násilie v klasickej strieľačke, označenej za najlepšiu hru roku 2003, ostro odsúdili.

Call of Duty je vojnová hra, kde je úlohou hráča bojujúceho vo farbách Sovietov, Američanov a Britov zneškodniť nemeckého nepriateľa. Nie každý však s Pollardovými domnienkami súhlasí.

„Väčšina tínedžerov pije kolu. Znamená to, že aj ona môže za to, ak sa niekto rozhodne spáchať samovraždu?“ vysmieva sa mu jeden z diskutérov na sociálnej sieti.

Pollard nie je prvým kritikom burcujúcim proti častému hraniu videohier. Bojom proti nim sa zviditeľnil už floridský aktivista John Thompson. Násilné videohry nie sú len možný zdroj samovrážd, ale v niektorých prípadoch môžu poslúžiť aj ako návod pre mladistvých na uskutočnenie ich zločinných plánov.

„Každý z tých, čo sa podieľali na vraždení v školách, predtým stláčal spúšť v rôznych videohrách,“ tvrdil dnes 62-ročný Thompson. V rukách tínedžerov je to vraj často príliš nebezpečná hračka. Angažoval sa vo viacerých sporoch, brojil proti takým hrám ako GTA - Grand Theft Auto -, ktorou bol posadnutý šestnásťročný Dustin Lynch, uznaný za vinného z vraždy spolužiaka JoLynna Mishneho.

Ako alkohol

„Ak niekto chce urobiť výskum, aké sú niektoré videohry násilné a nebezpečné, nemá žiadny problém nájsť dostatok argumentov podporujúcich jeho teóriu. No rovnako to platí aj v prípade, že chce dokázať presný opak. Agresivita nie je cieľom hier, len sprievodným javom,“ tvrdí teoretik popkultúry z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Juraj Malíček.

„Predať mladistvému hru, ktorá má Pegi Rating, čiže obmedzenie vekovej hranice hráča odporúčané výrobcom, je rovnaký prípad, ako ponúknuť mu alkohol. No existuje veľa spôsobov, ako sa tínedžer môže dostať k hre. Vo väčšine prípadov je za tým nezodpovednosť rodičov, ktorí to deťom umožnia. Keď sa už k hre dostanú, nemusia nikde uvádzať reálny vek,“ tvrdí.

Podľa jeho slov nie je Call of Duty zďaleka najnebezpečnejšou videohrou na trhu. „Ani najbrutálnejšou. V Carmageddone je napríklad úlohou hráča zrážať chodcov, Manhunt je v podstate simulátor činnosti nájomného vraha,“ vysvetľuje.

Americkí profesori zašli ešte ďalej. V časopise Psychological Science publikovali už pred pár rokmi štúdiu, podľa ktorej ľudia hrajúci agresívne videohry postupne menia svoje správanie.

„Výrazne sa znižuje prah fyzickej bolesti a človek sa stane bezcitným predovšetkým k utrpeniu druhých ľudí. Sledovanie a hranie agresívnych videohier znižuje srdcový tep a vodivosť kože, no dochádza aj k psychologickému znecitliveniu,“ tvrdí v štúdii profesor Michiganskej univerzity Brad Bushman a jeho kolega z univerzity v Iowe Craig Anderson.

Aj Merah a Breivik

Súhlasíte? Alebo sú to len táraniny, ako zabrániť čoraz populárnejšiemu hernému priemyslu k ešte väčšiemu prieniku na spotrebiteľský trh? Tak či onak, život tínedžerom spomínaným v úvode článku to už nevráti. Pollardove dôkazy, že za to môže hra Call of Duty, by asi v prípadnom procese neobstáli.

„Netvrdím, že to tak je, žiadny dôkaz neexistuje, ale tá hra sa objavila vo viacerých prípadoch a moje podozrenie narastá. Vo Williamovom najčerstvejšom prípade je to o to zarážajúcejšie, že naozaj neexistuje dôvod, pre ktorý sa rozhodol odísť zo sveta. Ani najmenší,“ čuduje sa. „Je však mimoriadne dôležité, aby mladí ľudia k podobným videohrám nemali prístup.“

Pre zaujímavosť, Call of Duty s obľubou hrával aj francúzsky terorista Mohammed Merah, ktorý pred dvoma rokmi v marci zabil v Toulouse troch vojakov a štyroch civilistov vrátane rabína a troch detí. Rád ju mal aj nórsky masový vrah Anders Breivik, ktorý na ostrove Utoya zastrelil 69 ľudí.

„Trénoval som si na nej streľbu. Je tam množstvo úloh, ktoré potom môžete využiť aj v reálnom živote,“ povedal novinárom počas súdneho procesu, po ktorom dostal v auguste 2012 maximálny možný trest. Tým je v Nórsku 21-ročné väzenie.

Videohry v nemilosti

Pokémon: Navonok nevinná hra, no v Saudskej Arábii je zakázaná, pretože vraj navádza na hazardné hry a náboženskú netoleranciu.

Carmageddon: Pre príliš násilný charakter zakázaná v Brazílii, Nemecku a v Británii. Získavať bonusy za smrť chodcov, ktorých zneškodníte za volantom auta, je vraj príliš silná káva.

Football Manager 2005: Aj zdanlivo nevinná hra môže prekážať. Stačí, keď Tibet a Taiwan označíte za suverénne štáty, a v Číne si futbalovú simuláciu určite nezahráte.

Left 4 Dead: Zombie, detaily ľudských kostier, podrezané krky a absencia varovania, že hra je vhodná len pre hráčov nad 18 rokov, jej vyslúžili zákaz používania v Austrálii aj v Nemecku.

Bully: Robte bordel v škole - to je úloha pre hrdinu hry. Brazílčanom, Britom a Američanom sa to nepáčilo natoľko, že titul vo svojich krajinách nepustili na trh.

GTA - Grand Theft Auto: Líder herného priemyslu, ktorého pokračovanie vždy vzbudí veľký rozruch. Sofistikovaná hra, no príliš kontroverzná a plná extrémneho násilia, ktoré nevoňalo Britom, Francúzom, Nemcom ani Brazílčanom. V šiestej sérii mal hráč za úlohu vyvolať nepokoje medzi Haiťanmi a Kubáncami, čo sa zasa nepáčilo tamojším etnikám. Výrobca napokon musel pozmeniť titulky k hre.

Call of Duty: Zakázaná v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch, Rusku aj na Kube. Napriek tomu sa jej predali po celom svete desiatky miliónov kusov.

Postal: Teroristická hra, kde úlohou hráča je strieľať robotníkov a civilistov. Zakázaná v trinástich krajinách vrátane Nového Zélandu či Švédska.

Manhunt: Sadistická hra, ktorej nepomohlo ani revidované vydanie. Podľa rodičov sa podpísala aj pod smrť štrnástich študentov ubodaných v anglickom Leicesteri, hoci policajti a právnici túto spojitosť neskôr vyvrátili. Zakázaná v siedmich krajinách.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní