Slovenčina: Po rozdelení Česko-Slovenska má čoraz viac Čechov problém porozumieť.

Slovenčina je vychytenou požiadavkou českých firiem

Slovenčina patrí za riekou Moravou k žiadaným jazykom, no niektoré firmy vraj lovia iba „lacnejších“ našincov.

Fakt, že znalosť aspoň jedného svetového jazyka požadujú v Česku traja zo štyroch zamestnávateľov, asi nikoho neprekvapí. Popri očakávanej angličtine či nemčine sa čoraz častejšie pýtajú aj na slovenčinu. V kolónke „požadujeme“ ju vraj uvádza až tretina spoločností operujúcich za riekou Moravou.

Znalci pomerov však varujú, že jedným z dôvodov môže byť i snaha získať „lacnejšieho“ Slováka. Nahrávajú tomu aj rozdiely v priemerných platoch, ktoré sa pohybujú od niekoľkých percent do niekoľkých desiatok percent v prospech Česka.

Nutná pre biznis

Slovenčina patrí v Česku medzi žiadané cudzie jazyky napriek tomu, že väčšina domácich tvrdí: Reč svojich východných bratov ovládame. Realita je však iná. Generácia narodená koncom minulého storočia, nehovoriac o mladších ročníkoch, má so slovenčinou problémy. Spravidla rozumie hovorenej reči, ak dotyčný nerozpráva rýchlo a s regionálnym prízvukom. Oveľa horšie je to s bezchybnou formuláciou, obchodnou korešpondenciou a plynulým pochopením odborných postojov.

Práve to je však pre české firmy dôležité. Obchod so slovenskými partnermi im „zachraňuje“ prípadný prepad domáceho predaja. V Prahe tiež sídlia mnohé nadnárodné firmy, ktoré odtiaľ riadia aj podnikanie u nás. „Sme firma, ktorá pôsobí na českom i slovenskom trhu, a využívame potenciál manažmentu slovenských i českých manažérov,“ hovorí Drahomíra Jiráková z medzinárodného reťazca rýchleho občerstvenia.

Medzi ponukami sa nájdu aj finančne zaujímavé pozície. Potvrdzuje to i jeden z mnohých inzerátov. „Naším klientom je renomovaná medzinárodná banková inštitúcia so sídlom v Prahe. Hľadá vhodného kandidáta na pozíciu vedúci tímu kontaktného centra pre Slovenskú republiku, ktorý bude so svojím tímom z Prahy obsluhovať slovenskú klientelu. Nutnosťou je znalosť slovenčiny slovom aj písmom na úrovni materinského jazyka.“

Slovák v Prahe: Miro Žbirka dobyl Česko slovenskými piesňami.Foto: Profimedia.sk

Lacnejší Slovák?

Tlak na ovládanie slovenčiny rastie s blížiacou sa hranicou. Príkladom je ostravská pobočka celoeurópskej siete, ktorá ponúka ekonomické informácie. Keďže od zamestnancov chce, aby monitorovali slovenský trh a vyhľadávali nové zdroje informácií v médiách, pasívna znalosť slovenčiny je nevyhnutnosťou.

Slovenský jazyk na komunikatívnej úrovni vyžaduje aj brnianska spoločnosť zaoberajúca sa predajom poľnohospodárskej techniky. Pracovník na poradenskej linke musí byť schopný obslúžiť slovenského zákazníka, porozumenie je preto prioritou.

„Slovenčina je podmienkou na pozície, ako sú napríklad operátori, administratívni pracovníci alebo bankoví poradcovia,“ dopĺňa spolumajiteľka známej pražskej personálnej agentúry Renata Šutovská. Slovenčina je žiadaná aj vďaka tomu, že čoraz viac malých a stredne veľkých českých firiem rozširuje pôsobnosť na Slovensko.

„Naše aplikácie vyvíjame nielen pre český trh, ale i pre slovenský. Vývojári, ktorí finalizujú produkty pre koncových zákazníkov, musia aktívne ovládať aj slovenčinu,“ potvrdzuje Martin Svoboda zo spoločnosti Falanxia.

Neznamená to však, že rodný jazyk vám v Česku otvorí dvere do každej firmy. Rozhodujúce slovo majú schopnosti a zručnosti kandidáta. Zasvätení upozorňujú, že výhodou našincov je i lojalita, pracovitosť a skromnejšie nároky. A práve tá posledne menovaná je pre nejednu firmu lákadlom. Niektoré spoločnosti vraj uvádzajú slovenčinu ako podmienku nie preto, že ju bude zamestnanec skutočne potrebovať, ale z ekonomických dôvodov. Údajným cieľom je prilákať finančne „menej náročných“ slovenských vysokoškolákov absolventov.

Za riekou Moravou pritom študuje od dvadsať- do takmer tridsaťtisíc našincov. Nezriedka ide o to najlepšie, čo opustilo brány slovenských stredných škôl. Veľká časť Slovákov zostáva v Česku aj po skončení štúdia.

Rozumieme si?

Fakt je, že po rozpade Česko- Slovenska v roku 1993 si ľudia z opačných brehov rieky Moravy prestávajú rozumieť. „Problémy majú najmä žiaci základných škôl. Na rozdiel od svojich predchodcov nemajú toľko možností počuť slovenčinu v médiách, nie sú na ňu zvyknutí,“ tvrdí Květa Musilová z Katedry slovenského jazyka a literatúry na Univerzite Palackého v Olomouci.

Podľa nej chýba Čechom motivácia rozumieť. „Vzhľadom na extrémnu genetickú príbuznosť jazykov však nie je možné nerozumieť vôbec. Zo strany detí i dospelých Čechov ide skôr o pohodlnosť, keď tvrdia, že nerozumejú,“ dodáva odborníčka.

Čeština na slovíčko

Český jazyk má približne štvrť milióna slov vrátane dnes už nepoužívaných výrazov. Posledný slovník spisovnej češtiny obsahoval zhruba 192-tisíc hesiel.

Najdlhším českým slovom je výraz nejzdevětadevadesáteronásobitelnější s tridsiatimi šiestimi znakmi.

Preverte si znalosti češtiny:

1. středník - a) spojka b) pomlčka c) bodkočiarka

2. pulec - a) žubrienka b) pupenec c) polovica

3. chřest - a) chren b) špargľa c) petržlen

4. lilek - a) baklažán b) ľalia c) púčik

5. rampouch - a) cencúľ b) pampúšik c) darebák

6. kedlubna - a) karfiol b) kaleráb c) kapusta

Správne odpovede: 1c, 2a, 3b, 4a, 5a, 6b

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].