Slovenské školské bufety sa pred zdravou stravou „uchránili“. Tým českým sa to nepodarilo

V Česku zatvárajú školské bufety, pretože nedokážu ponúkať zdravý sortiment podľa novej „lahôdkovej“ vyhlášky, ktorá hrozila aj na Slovensku

Českí školáci vraj nebudú zdravší, ale hladnejší. Tvrdí to opozícia, ktorá zatiaľ márne brojí proti novej vyhláške ministerstva školstva, zakazujúcej v bufetoch všetky nezdravé jedlá. Bufetári zvyknutí predávať čipsy, čokolády a majonézové bagety si vôbec nedokážu predstaviť, aký sortiment by po novom mali ponúkať, a tak radšej svoje prevádzky zatvárajú. Rovnakú snahu o zdravé bufety mala na Slovensku pred tromi rokmi poslankyňa za Smer Renáta Zmajkovičová a neskôr ministerstvo školstva. Napokon však neuspeli a dnes je už o téme ticho. Či je to výhra pre deti, alebo len pre skostnatených bufetárov, je otázne.

Zdravo to nevieme

Na brnianskej základnej škole ZŠ Měšťanská zrušili bufet už na začiatku školského roka 2016/2017. Jeho prevádzkovateľ sa ani nepokúsil začať deťom ponúkať desiatu po novom a rovno to zabalil. Riaditeľka školy pre český portál Echo24 potvrdila, že nedokázali nájsť nového bufetára, pretože po preštudovaní „lahôdkovej“ vyhlášky to každý odvážlivec vzdal.

Takýchto prípadov je vraj po Českej republike viac ako dosť. Od januára sa v školských bufetoch nesmú predávať energetické nápoje, výrobky obsahujúce kofeín, umelé sladidlá, čiastočne stužené tuky, majonéza, kečup, dresing či horčica. Zaviedli sa tiež prísne pravidlá na obsah cukru, soli a tuku, čo vylúčilo cukrovinky, čipsy, ale aj väčšinu jogurtov či mliečnu ryžu. Školáci si tak môžu po novom kúpiť maximálne čistú vodu, ovocie, biele jogurty a niektoré obložené žemle bez majonézy.

„Namiesto zdravších detí budeme mať v škole hladné. Mnoho školských bufetov už ukončilo činnosť, pretože podľa novej vyhlášky nemôžu predávať ani množstvo bežných a zdravých potravín,“ vyhlásil expert strany ODS pre školstvo Václav Klaus ml. Deti sa však vedia vynájsť a začali si kupovať obľúbenú „nezdravú“ desiatu v samoobsluhách v blízkosti školy. Presne tento scenár sa napokon predpokladal aj na Slovensku, keď rovnaký návrh chceli presadiť poslanci za Smer a neskôr aj ministerstvo školstva.

Bojovníčka za zdravie: Renáta Zmajkovičová mala dobrý úmysel, ale plný zmätkov a nejasností nemal šancu na úspech.
Bojovníčka za zdravie: Renáta Zmajkovičová mala dobrý úmysel, ale plný zmätkov a nejasností nemal šancu na úspech.
Foto: JÚLIUS DUBRAVAY

Dá sa to aj inak

Lenže najväčšia česká zástankyňa „lahôdkovej“ vyhlášky Margit Slimáková zo spoločnosti Skutočne zdravá škola argumentuje inak. „Nevidím zmysel v tom, aby sa v škole predávalo to isté, čo v obchode na rohu,“ vyhlásila pre český portál novinky.cz. „Deti učíme, čo je zdravá strava, ale v škole im budeme predávať presný opak? Veď to je schizofrénia!“ Je presvedčená o tom, že problém je hlavne na strane potravinárov, ktorí sa nechcú alebo nevedia vyhláške prispôsobiť, a tak ju radšej celú zhadzujú zo stola.

Dodáva, že nové pravidlá vôbec nie sú veľmi prísne, to len sortiment školských bufetov je absolútne zlý. Aj podľa zistení Českej školskej inšpekcie až 86 percent ich ponuky nepatrí medzi zdravé jedlá vhodné pre deti. Je veľmi pravdepodobné, že rovnaká situácia je na Slovensku. Redakcia českého portálu idnes.cz dokázala, že s trochou fantázie a snahy možno pripraviť školákom zdravé lahôdky. V spolupráci s výživovou poradkyňou Adelou Soukupovou novinári pripravili tri druhy desiatych, ktoré nechali otestovať študentom pražského Malostranského gymnázia.

Najväčší úspech mal kváskový chlieb so smotanovou nátierkou, s pažítkou, rajčinami a so šalátom, doplnený mandarínkami ako sladkou bodkou. Mládež si pochutila aj na chlebe s maslom a tvrdým syrom so zeleninou a na odbyt išiel tiež biely jogurt s pohánkovými vločkami a nakrájaným ovocím. Výživová poradkyňa však skonštatovala, že bolo ťažké splniť prísne stanovený limit soli, tukov a cukrov. Vyhláška by sa podľa nej mala prepracovať a hlavne vyskúšať v praxi, čo sa zrejme nestalo.

Kto má pravdu?: Ani výživoví experti sa často nedokážu zhodnúť na tom, čo je vlastne zdravé a čo nie.
Kto má pravdu?: Ani výživoví experti sa často nedokážu zhodnúť na tom, čo je vlastne zdravé a čo nie.
Foto: MATEJ KALINA

Bez pokuty

V prvých mesiacoch sa českí bufetári ešte nemusia obávať mastných pokút. Vyhláška zatiaľ o žiadnych sankciách nehovorí a ministerstvo ich plánuje zaviesť až potom, ako bude podrobne sledovať dodržiavanie normy v praxi. V pôvodnom slovenskom návrhu spred dvoch rokov hrozila bufetárom pokuta až do päťsto eur. Inak však boli myšlienka vyhlášky aj búrlivý priebeh jej schvaľovania úplne rovnaké. „Ktoré sú zakázané jedlá rýchleho občerstvenia? Sú to bagety, pizza aj palacinky?“ pýtali sa vtedy mnohí potravinári i opoziční poslanci.

Jasnej odpovede sa však nedočkali. Nikde nebolo vysvetlené, prečo by sa malo predávať len sladké pečivo s minimálne tretinovým obsahom ovocnej či mliečnej zložky. Veď ovocná zložka je väčšinou lekvár a ten obsahuje viac ako 50 percent cukru, čo rozhodne nie je považované za zdravé. Do takejto definície by sa nezmestili ani orechové a makové rožky, ktoré nie sú o nič horšie ako ich lekvárové či tvarohové varianty. Krívajúci návrh slovenského „lahôdkového“ zákona však v parlamente najlepšie vystihla poslankyňa za SaS Jana Kiššová.

Poukázala na paradoxnú situáciu, keď Smer chcel zaviesť zdravé bufety, ale v školských jedálňach sa naďalej mohla variť aj „polievka z prášku“. Smeráci síce zákon schválili, ale prezident Kiska ho vetoval a opätovne sa už nenašlo dosť hlasov na jeho presadenie. Rozumne zlepšiť stravovanie slovenských detí v školách tak stále zostáva otvorenou výzvou. Obezitou totiž trpí každý siedmy školák vo veku 11 až 15 rokov.


VIDEO Plus 7 Dní