Dvíha prst: „Rómovia z Luníka IX, ktorí odišli do Anglicka, sa nebudú mať kde vrátiť. Je to obrovská masa ľudí,“ varuje Ivan Hriczko.

Slovenskí Rómovia sa v Británii obávajú protimigračných nálad: Pošlú ich späť na Slovensko?

Podľa odborníka sa z Anglicka môže vrátiť takmer stotisíc Rómov.

Brexit postavil do pozoru aj slovenskú rómsku komunitu. A to nielen tých, ktorí pracujú vo Veľkej Británii, ale najmä tých, ktorí zostali na Slovensku. Tí sa boja najmä chvíle, keď sa všetci vrátia späť na Slovensko. Vraj to bude pohroma.

„Nik z kompetentných ani len netuší, aká masa Rómov je v Anglicku. Nik to nemá zmapované ani štatisticky zaevidované,“ vysvetľuje odborník na rómsku problematiku Ivan Hriczko a svoj postoj okamžite spresňuje konkrétnym príkladom. „Len z Košíc za posledných dvadsať rokov odišlo približne 25-tisíc Rómov. K nim však pribudla vždy aspoň nevesta a, samozrejme, aspoň štyri-päť detí, ktoré sa narodili už v zahraničí. Ak sa rozhodnú tieto rodiny vrátiť, do Košíc dorazí zhruba stotisíc Rómov. A to je len jedno mesto.“

Migračné vlny

Za lepším životom Rómovia odchádzali už v roku 1995 - najmä do Nemecka a Anglicka. Potom prišli na rad krajiny ako Holandsko, Belgicko či Kanada. Najvyhľadávanejšou lokalitou nakoniec predsa len ostala Veľká Británia - nielen pre prácu, ale aj celkom prijateľný sociálny systém a v neposlednom rade „cestovateľskú“ dostupnosť.

„Za tie roky sa lokality, z ktorých odchádzajú Rómovia do zahraničia, zmenili. Zatiaľ čo v začiatkoch to bol najmä východ Slovenska, teraz je to aj juh. Za posledných päť rokov odišli tisícky Rómov z Fiľakova, Poltára, Veľkého Krtíša či Lučenca,“ prezrádza Hriczko.

Aj on sám má časť rodiny v zahraničí. Jeho blízki odišli pred rokmi a už sa nemienia vracať. Situácia ich, našťastie, ani netlačí, sú totiž v Belgicku. Podľa Hriczkových informácií Rómovia zo západného Slovenska zas bežne pracujú v Rakúsku a žijú u nás. „Robia tie základné obslužné roboty. Je však pravda, že zo západného Slovenska napríklad neemigroval skoro žiadny Róm,“ upresňuje. Má to logiku - Rómovia odchádzali vždy z hladových lokalít, kde je problém nájsť si prácu aj pre „gadžov“.

Podľa Hriczka rómske exody boli vždy dobre organizované. „A hlavne - Rómovia rozmýšľajú, fungujú a konajú veľkorodinne. Najprv pošlú pár svojich na skusy a keď je to dobré, vydajú sa za nimi aj oni,“ vysvetľuje taktiku.

Prosperuje

Nesporne najznámejšou slovenskou dedinou, z ktorej Rómovia odišli za prácou do Anglicka, sú Pavlovce nad Uhom na samom východe našej republiky. Pred dvadsiatimi rokmi to bola skromná dedina, dnes domové fasády žiaria mnohými farbami. Žije tu takmer štyritisícpäťsto ľudí, teda aspoň toľko ich tu má trvalý pobyt. Takmer na všetkých domoch sú namontované poplašné zariadenia aj kamery. Dôvod?

Ochrana pred zlodejmi, kým sú ich majitelia na zárobkoch v Anglicku. Aj dnes je podľa miestnych viac ako osemdesiat percent tunajších v zahraničí. „Už tam roba deti tých, ktorí odišli medzi prvými. Žijú tam v prenajatých domoch v rôznych mestách, napríklad Derby, Leicester, Rotherham, Sheffield či škótsky Glasgow. V Londýne však nie, tam sú drahé prenájmy,“ prezrádza Pavlovčan Tibor Kesel. Aj on sám bol v Anglicku, no len desať mesiacov, Potom sa vrátil naspäť na Slovensko.

Žijú tam manželkini rodičia. Svokor je ťažký kardiak. Najprv tam robil, potom ho operovali a teraz je na invalidnom dôchodku a jeho žena ho opatruje,“ vysvetľuje Tibor. Keďže v Anglicku robili, majú, samozrejme, anglický dôchodok aj opatrovateľské. „Vrátiť sa nechcú, aj keď je im smutno za deťmi a vnúčencami. Zvykli si tam,“ dodáva. Väčšina Pavlovčanov, ktorí žijú a pracujú v Anglicku, chodí domov na Slovensko len na letné prázdniny.

Porobia, čo treba okolo chalúp, ktoré si opravili, ponavštevujú lekárov, dajú si do poriadku zuby - zubári sú totiž v Anglicku aj inde v zahraničí nesmierne drahí. Niektorí spravia krstiny či oslávia životné jubileum. „Niektoré rodiny pozývajú aj dvesto- dvestopäťdesiat ľudí. Je to rómska tradícia a, samozrejme, na Slovensku je to pre nich finančne prijateľnejšie,“ prezrádza odborník na rómsku migráciu Ivan Hriczko.

Nie je im do reči

Dedina je upravená, všade je poriadok, inšpiráciu Anglickom vidno aj na dokonalých trávnikoch. Nájdete tu dve lekárne, zdravotné stredisko, zmrzlináreň na námestí i autobusovú stanicu pre pohodlnejšie nastupovanie ľudí. Teraz v lete Pavlovčania vychádzajú pred domy a rozprávajú sa.

„Máme to tu krajšie ako v hociktorej dedine, kde sú len bieli. Aj my tu máme osadu, no aj oni majú vodu, plyn či kanalizáciu,“ prezradí nám dôchodkyňa Anna, ktorá stráži nielen vlastný dom, ale aj dom svojej dcéry, keď je v Anglicku. Hoci je všade plno ľudí, rozprávať o svojom živote v Anglicku odmietajú.

Vraj preto, že sa o nich v minulosti písalo aj ako o tých, ktorí žijú zo sociálnych dávok a z obchodu s ľuďmi. „Sú na to veľmi citliví. Drvivá väčšina z nich pracuje vo fabrikách. Prácu si zohnali buď cez agentúry, alebo už majú trvalé pracovné zmluvy,“ vysvetľuje Tibor Kesel. Pavlovčania pracujú zvyčajne od septembra, keď sa začínajú prípravy na anglické sviatky a, samozrejme, na Vianoce. „Počas týchto zimných sviatkov ostávajú Rómovia väčšinou v Anglicku, aby neprišli o svoj dobre platený džob. Veď hneď po Silvestri Angličania začínajú s prípravou Valentína,“ vysvetľuje Ivan Hriczko.

V Anglicku dostávajú týždenné mzdy. „Tristo libier je spodná hranica. No zarábajú aj viac. A ak je tam človek riadne prihlásený a zarába minimum, štát mu dopláca osemdesiat až sto libier k platu. Také benefity na Slovensku nie sú,“ upresňuje Kesel. Navyše, ich deti tam chodia do školy. Zapadli medzi miestnych obyvateľov. „Skôr sa dorozumejú po anglicky a po rómsky. Po slovensky vedia len pár hovorových výrazov. Takže aj keď sa na chvíľu vrátia do Pavloviec, odvšadiaľ sa ozýva angličtina,“ dodá T. Kesel.

Panika

Brexitu sa anglickí Rómovia zľakli. „Hlavne prvotné informácie ich zmiatli. No keď prišli na to, že odchod Anglicka z Európskej únie potrvá niekoľko rokov, upokojili sa. Skôr sa obávajú protimigračných nálad v krajine,“ dodáva Tibor Kesel. Aj keď do Pavloviec nad Uhom sa toto leto väčšina Rómov vrátila, v susednom Sennom je zatiaľ ticho. „Zvyknú chodiť na odpust (hody - pozn. red). No zatiaľ ešte nedošli. Možno sa zľakli, ako to po brexite bude a či sa ešte budú vedieť vrátiť,“ prezrádza starosta Senného Peter Saboslai. Podľa Hriczka dodnes nik netuší presný počet Rómov, ktorí za posledných dvadsať rokov odišli do Anglicka či inde do zahraničia.

„Tie čísla sú však privysoké. Nik ich štatisticky nevedie. Ak sa aj narodí dieťa v zahraničí, zákon im síce prikazuje nahlásiť ho na špeciálnu matriku, no keďže to nie je veľmi sankcionované, tak to neurobia,“ tvrdí Hriczko. Rómovia sú vraj spokojní, že je ich dieťa zapísané v anglickom sociálnom systéme a to je všetko.

„Mal som prípad, keď sa na Slovensko vrátil pätnásťročný chalan a nemal ani rodné číslo. V našom systéme neexistoval. Paradoxne, on si prišiel na Slovensko rovno po občiansky preukaz,“ vraví Hriczko.

Priveľa?

Aspoň aké-také zoznamy ľudí, ktorí odišli do Anglicka, majú podľa Hriczka obecné úrady. „Keď už pre nič iné, tak preto, že deti odhlasujú zo škôlok a škôl,“ vysvetľuje Hriczko a poukazuje na fakt, že nejakú agendu by mohli mať v Sociálnej poisťovni. A poukazuje na fakt, že ak sa vrátia všetci na Slovensko, tak tu bude zrazu takmer o štvrť milióna ľudí viac.

„Treba si uvedomiť, že aj naši migranti sa delia na dva tábory. Tí z dedín si svoje domy zveľadili a prichystali si ich na to, že sa raz možno vrátia. Tí mestskí sú na tom podstatne horšie. Ich bytovky sú buď zdemolované, alebo v nich žijú úplne iní ľudia,“ poukazuje na problém Košíc, keď sa z mesta, kde bola značná rómska menšina, vysťahovalo takmer osemdesiat percent týchto ľudí. Ako príklad udáva úplnú elimináciu Rómov z Vodárenskej ulice či postupnú likvidáciu bytoviek na Luníku IX.

„Nik nie je pripravený na ich návrat. Kam pôjdu? Nik nevie nič o ich deťoch, ktoré sa narodili v zahraničí, o tom, či a aké vzdelanie majú. Ich návrat treba pripraviť a veľa času na to skutočne nie je,“ uzatvára Hriczko.


VIDEO Plus 7 Dní