České železnice naznačili, že škodu, ktorá vznikla meškaním vlakov po samovražde Ivety Bartošovej, zaplatí jej manžel Josef Rychtář.

Smrťou sa to nekončí: Bude Rychtář platiť odškodné Českým železniciam?

Samovražda Ivety Bartošovej mala zaujímavý vedľajší efekt. Otvorila problém vymáhania náhrady škody od pozostalých.

Od tragickej smrti českej speváčky Ivety Bartošovej uplynulo už niekoľko týždňov. A takmer neprešiel deň, aby neprepukol väčší či menší škandál.

Popri hádkach jej bývalých milencov a manželov, popri obviňovaní syna, ktorý si dovolil smiať sa v deň matkinho pohrebu - na ten odmietol prísť, aby nemusel svoj zármutok vystavovať pred médiami -, mala speváčkina smrť ešte jeden nečakaný efekt: otvorila problém vymáhania náhrady škody od pozostalých spôsobenej meškaním vlaku.

České železnice oznámili, že Bartošovej príbuzní by mali zaplatiť za poškodenie vlakovej súpravy a vyrovnať stratu, ktorá železniciam vznikla tým, že musela cestujúcim vrátiť cestovné. Hoci to vyzerá neslušne, podľa štátnych železníc je to obvyklá prax. Dôvod? Jednoduchý. Tlačí ich do toho legislatíva Európskej únie.

Dobrý hospodár

Vyzerá to ako hlúpy vtip. České železnice vymáhajú odškodné od pozostalých po samovrahoch, ktorí ukončia svoj život pod kolesami vlaku. Eticky a hlavne ľudsky je to síce necitlivé, no podľa zákona možné, ba dokonca údajne „nevyhnutné“. Aspoň tak svoje počínanie obhajuje najväčší dopravca u našich západných susedov.

Presné číslo železnice síce taja, ale vymáhaním náhrad škôd od pozostalých po samovrahoch ročne získajú až stovky tisíc korún. „Ide o situácie, keď sa ľudia správajú protiprávne, vstupujú totiž na železničnú dopravnú cestu, kam je vstup podľa zákona zakázaný,“ vysvetľuje hovorca Českých železníc Petr Šťáhlavský.

Ročne sa podľa neho takýmto spôsobom pokúsia skoncovať so životom tisíce až desaťtisíce ľudí, približne dvestopäťdesiatim sa to aj podarí.

„Samozrejme, že je to mimoriadne citlivá otázka, pretože na jednej strane je to vec morálky a prístupu, no na druhej strane je to vec štatutárnych orgánov a toho, že sme akciová spoločnosť a mali by sme byť riadny hospodár,“ bráni Šťáhlavský dôvody, prečo sa České železnice v rámci dedičského konania po samovrahoch zvyčajne hlásia o náhradu spôsobenej škody.

„O tejto situácii vieme, dopravca postupuje podľa Občianskeho zákonníka. Náhradu škody železnice neuplatňujú iba v prípade úmrtia detí a mladistvých. V prípade pani Bartošovej ide o mimoriadne citlivý prípad a ak by došlo k nejakým neočakávaným komplikáciám a excesom, tak by sa tým zaoberal priamo pán minister,“ potvrdil nám v tejto súvislosti hovorca českého ministerstva dopravy Tomáš Neřold. Mimochodom, náhrada škody pre smrť Ivety Bartošovej by podľa kvalifikovaných odhadov mohla znamenať niekoľko desiatok tisíc korún.

Čítajte viac:

Často sa smiala, no v očiach mala smútok a strach, spomína na Bartošovú susedka

Samovrahov pribúda

Prípad speváčky Ivety Bartošovej nie je zďaleka jediný. Keď v roku 2011 Václavovi Folprechtovi zo severočeského Železného Brodu oznámili, že má pravdepodobne rakovinu, psychicky sa úplne rozložil. Na vlastné oči videl, ako na túto chorobu zomieral jeho otec, a nechcel zažiť tú bezmocnosť. A tak si 78-ročný muž kľakol na koľaje pred vlak.

Akoby už samotná smrť blízkeho nestačila, pozostalí u notára zažili ďalší šok. Do dedičského konania sa prihlásili České železnice. Žiadali tridsaťtisíc korún, asi 1 100 eur, za poškodenie brzdného systému lokomotívy. Štyritisíc korún požadovali železnice aj od pozostalých po 22-ročnom mladíkovi, ktorý pred piatimi rokmi skočil pod vlak v pražskom Radotíne.

Zakročil až vtedajší minister dopravy Gustav Slamečka a „odškodné“ príbuzným odpustil. Tento rok už česká Železničná inšpekcia eviduje 112 kolízií vlaku s osobou. Zahynulo pri nich osemdesiatjeden ľudí, čo je takmer o tretinu viac ako vlani.

„Štatisticky ide o samovraždu zhruba v štyridsiatich percentách prípadov,“ povedal hovorca Železničnej inšpekcie Martin Drápal. „Z pohľadu dopravy však vždy ide o protiprávny vstup do koľajiska. Či išlo o úmysel, alebo nešťastnú náhodu, nie je rozhodujúce, v oboch prípadoch je vzniknutá udalosť dôsledkom porušenia zákona a zákazu vstupovať na trať,“ reaguje na oficiálne čísla hovorca železníc Petr Šťáhlavský.

Čítajte viac:

Najpreferovanejšia samovražda na Slovensku je skok pod vlak

Železnice v dedičskom konaní

„Skutočne sa hlásime do dedičského konania a žiadame úhradu škôd. S ohľadom na to, že ide o dedičské konanie, tak je zrejmé a logické, že táto škoda sa rieši z majetku osoby, ktorá ju spôsobila."

"Pozostalí teda zo svojho majetku takéto škody nehradia. Pritom o nároku a oprávnenosti úhrady škôd v rámci dedičského konania rozhodujú príslušní notári alebo sudcovia,“ dodáva Šťáhlavský.

Na „zlaté padáky“ majú, na odškodné nie?

Takáto prax sa podľa Šťáhlavského uplatňuje už vyše desať rokov. Navyše České železnice údajne požadujú minimum z oprávnených nákladov, ktoré im pri takýchto mimoriadnych situáciách vznikajú.

„Pri smrteľnej nehode v koľajisku vznikajú priame škody - poškodenie lokomotívy či vagónov - aj škody tretím osobám, ktorým sme zaplatili my. Tretími osobami mám na mysli napríklad cestujúcich, ktorí sa zrania pri brzdení vlaku alebo im musíme objednať náhradnú autobusovú dopravu,“ upresňuje Petr Šťáhlavský.

Ako dodáva, napríklad pri kolízii lokomotívy s automobilmi sa to rieši cez povinné zmluvné poistenie. Za zmienku stojí, že pražský dopravný podnik, ktorý ročne rieši niekoľko samovrážd pod súpravami metra, od príbuzných žiadnu náhradu škody nepožaduje.

České železnice však finančnú náhradu odpúšťajú len vo výnimočných prípadoch. Vysvetľujú to predovšetkým oveľa väčším počtom nehôd a objemom škôd. Každý prípad však posudzujú individuálne a napríklad pri nehodách či samovraždách detí a mladistvých náhradu škody vôbec nežiadajú.

Mimochodom, v tejto súvislosti české médiá upozornili ešte na jednu zaujímavosť. Hoci na jednej strane České železnice úhradu škôd od pozostalých po samovrahoch odôvodňujú „riadnym hospodárením“, na druhej strane bez mihnutia oka vyplácajú miliónové padáky manažérom, nakupujú predražené vagóny, nejasne hospodária a napriek štedrým štátnym dotáciám sa ich hospodárenie končí v červených číslach.

Smrť na železnici

Skok pod kolesá vlaku síce nie je zďaleka najčastejší, zato však jeden z najviditeľnejších spôsobov samovraždy. Samovrahovia sa spoliehajú na to, že zastaviť mnohotonové kolosy na niekoľkých málo metroch je nemožné. Brzdná dráha vlaku môže byť skutočne až jeden kilometer.

Častejšie túto formu samovraždy volia muži - ženy totiž chcú podľa psychológov aj po smrti „zostať krásne“, preto častejšie volia napríklad otravu plynom alebo liekmi. Najrizikovejšími dňami na železnici sú vraj decembrové pondelky a podľa štatistík samovraždy skokom pod vlak páchajú najčastejšie muži vo veku 50 až 59 rokov.

Naši sú zdržnlivejší

Slovenské železnice sú zatiaľ v prípadoch samovrážd o čosi zdržanlivejšie. Podľa Jany Morháčovej, hovorkyne Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), ZSSK vymáhala do roku 2010 náhradu škody od rodiny v takých prípadoch iba ojedinele a išlo len o symbolické sumy - rádovo stovky korún.

„V súčasnosti ani v jednom prípade kolízie vlaku s civilnou osobou odškodné od rodiny či majiteľa vozidla ZSSK nežiadala.“ Podľa hovorkyne však ZSSK z dlhodobého hľadiska predpokladá otvorenie tejto témy v európskych krajinách, pretože dopravcovi prerušením dopravy vznikajú značné škody.

„Ak dôjde k takémuto incidentu na niektorej hlavnej trati, kde je vysoká hustota vlakov, je úplne prerušená, prípadne zastavená doprava - a to minimálne na dve hodiny. To znamená, že dôjde k meškaniu všetkých priamo dotknutých vlakov na danom úseku a často aj k meškaniu desiatok prípojových vlakov,“ vysvetľuje Morháčová.

Ako dodáva, dopravcovia v EÚ sú pod dlhodobým tlakom. Rastie totiž snaha EÚ zvyšovať mieru odškodňovania cestujúcich za meškajúce spoje, teda vracanie časti či celého cestovného pasažierom. A to bez ohľadu na to, či meškanie alebo zastavenie dopravy vzniklo zavinením tretej osoby a nie vinou železničných firiem - napríklad zlou traťou či pokazeným rušňom.

Podľa Jany Morháčovej v súčasnosti „ešte veľa dopravcov v jednotlivých štátoch EÚ vrátane ZSSK využíva výnimku, a to, že pri vnútroštátnej doprave nemusia cestovné, prípadne jeho časť vracať pasažierom“.

Platí to pritom aj pri meškaniach zavinených treťou osobou. „Je však otázka času, kedy EÚ výnimky zruší. Potom už budú musieť dopravcovia brať na zodpovednosť toho, kto meškanie spôsobí,“ dodáva Morháčová. (maca)


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní