Michael Rockefeller (v strede) z amerického milionárskeho klanu bol nádejný fotograf. Dobrodružná povaha sa mu vypomstila.

Šokujúci osud mladého Rockefellera: Zjedli ho kanibali a kosti si nechali ako suvenír

Celé desaťročia si verejnosť myslela, že 23-ročný syn Nelsona Rockefellera Michael sa utopil v roku 1961, keď sa jeho loď prevrátila pri Novej Guinei. Podľa zistení historika Carla Hoffmana však mladíka stretol príšerný osud. Holandská vláda vraj vedela, že Michaela zabili a zjedli kanibali, no dôkazy pred verejnosťou aj Rockefellerovcami tajila.

Michael Rockefeller bol najmladším synom bývalého amerického viceprezidenta a guvernéra New Yorku Nelsona Rockefellera. Patril k štvrtej generácii amerického miliardárskeho klanu priemyselníkov a bankárov.

V roku 1961 sa vydal na výlet medzi domorodé kmene Asmatov v Novej Guinei, z ktorého sa nikdy nevrátil. Verejnosť si roky myslela, že sa utopil pri prevrátení lode. Podľa ďalšej verzie ho zabili. Okolnosti jeho skutočnej smrti sú však oveľa šokujúcejšie.

V novej knihe „Barbarská žatva: Príbeh o kanibaloch, kolonializme a tragickom pátraní Micheala Rockefellera po primitívnom umení“ prezrádza podrobnosti o hroznom osude mladého dediča historik Carl Hoffman, ktorý sa v roku 2012 vybral po jeho stopách.

Pomsta za masaker

Hoffman vyhľadal holandského kňaza Hubertusa von Peija, ktorý mal v čase Michaelovej smrti pracovať v osade domorodých Asmatov menom Omadesep. Dnes 84-ročný duchovný počul rozhovor štyroch mužov krátko po vražde mladého Rockefellera. Dvaja z nich boli z osady Otsjanep, v ktorej Michael prišiel o život.

Muži opisovali, ako sa skupina asi 50 osadníkov vracala so stavebným materiálom, keď zbadali vo vode tvora pripomínajúceho krokodíla. Ukázalo sa však, že je to beloch plávajúci na chrbte, ktorý na nich zamával.

Hoci vodca kmeňa nesúhlasil, aby ho zabili, ďalší oponovali, že to bude odplata za masaker spred štyroch rokov, ktorý na domorodcoch spáchali muži zo Západu.

Jeden z osadníkov pichol Michaela oštepom do rebier a chcel ho presunúť do svojho člna. Po bodnutí však mladík ešte žil. Domorodci ho odvliekli do skrytej zátoky, zabili a rozložili oheň.

Keď Von Peij počul hrozné priznanie osadníkov, spýtal sa ich, ako muž vyzeral. Opis sedel na Michaela Rockekfellera, ktorý bol v tom čase nezvestný, píše portál britského denníka Daily Mail.

Morbídne suveníry

Členovia kmeňa si časti Michaelovho tela rozobrali a zavesili v obydliach. Jeden mal hlavu, ďalší si nechali stehenné kosti, iní zasa holenné kosti.

„Zoznam pokračoval. Kňazovi postupne vymenovali, kto si zobral rameno, predlaktie, rebrá, šortky a okuliare. Desivé suveníry si ukoristilo spolu pätnásť ľudí,“ píše v knihe Hoffman.

Kňaz po vypočutí hrôzostrašného príbehu nepochyboval o jeho pravdivosti a napísal svojim nadriadeným. Dlhý list na regionálnu správu poslal aj ďalší kňaz Cornelius van Kessel. „Po mojom rozhovore s otcom von Peijom mám len jedno percento pochybností, týkajúce sa detailov prípadu,“ napísal a veľkými písmenami doplnil vetu: „Je isté, že Michaela Rockefellera zavraždili a zjedli v osade Otsjanep.“

Holandské orgány dostali obe správy necelý mesiac po Michaelovom zmiznutí. Zdalo sa im však, že to nie sú dostatočné dôkazy na to, aby o prípade informovali tlač či dokonca otca obete Nelsona Rockefellera. Nechali si to teda pre seba.

V marci 1962 agentúra Associated Press priniesla správu, že Michaela zabili a zjedli, odvolávajúc sa na list tretieho holandského kňaza pôsobiaceho v kmeni Asmat. Napísal priamo mladíkovým rodičom, ktorí kontaktovali holandské veľvyslanectvo v USA. Vtedajší minister zahraničia Joseph Luns však tvrdil, že ide o klebety a trval na tom, že vec bola dôkladne prešetrená informácie nie sú pravdivé.

Nepriaznivá situácia

Ako píše Hoffman, v tom čase sa však holandské vyšetrovanie ešte len rozbiehalo. Do osady Otsjanep poslali mladého dôstojníka Wima van de Waala, aby od miestnych obyvateľov vymámil pravdu. Po dlhom čase sa mu to skutočne podarilo a príbeh sa iba nepatrne líšil od verzie, s ktorou predtým prišli kňazi.

Dedinčania ho vzali do džungle, kde vykopali z bahna lebku bez spodnej čeľuste a s dierou v spánku. Poukazuje to na spôsob, akým kanibali jedli obete – lebku otvorili a mozog skonzumovali.

Van de Waal predložil dôkaz holandským úradníkom v júni 1962, no pre nepriaznivú politickú situáciu v Holandsku mu prikázali vrátiť sa a nikto sa jeho zisteniami ani dôkazmi – vrátane lebky – nezaoberal. Podľa Hoffmana sa o van de Waalovej expedícii nenašiel v holandských štátnych archívoch žiaden záznam.

Zomrieš ty i tvoja rodina

Historik sa preto rozhodol študovať jazyk domorodých kmeňov, aby sa dokázal dorozumieť bez tlmočníka a dozvedieť sa viac. Mesiac žil na Novej Guinei, rozprával sa miestnymi, spoznával ich rodiny, piesne a históriu a budoval si k nim cestu.

Osud Michaela Rockefellera mu napokon odhalil muž menom Kokai. Keď mu Hoffman ukázal fotografiu mužov, ktorých podozrieval z mladíkovej vraždy, ten okamžite identifikoval niekoľko z nich.

Napokon porozprával aj podrobnosti. „Pantomímou mi naznačil streľbu z luku. Potom hovoril o vrtuľníkoch a o tom, ako sa pred nimi domorodci skrývali v džungli,“ píše historik a dodáva, že priamo sa Kokai k ničomu nepriznal.

Príbeh potvrdil aj osadník Marco v posledný deň, keď sa výskumník rozhodol odísť. Na kameru zachytil jeho rozprávanie aj varovanie domorodcov: „Tento príbeh je len náš. Nerozprávaj ho nikomu, nikdy. Ak sa ťa ľudia spýtajú, neodpovedz. Ak prehovoríš, umrieš. Ty aj tvoja rodina. Nechaj si ho vo svojom dome. Navždy.“

  • Plus7dni.sk
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].