Sopka pod známym jazerom v Nemecku: Vedci bijú na poplach

Nebezpečenstvo číha skôr pod povrchom Zeme než vo vesmíre.

Pre väčšinu ľudí sa apokalypsa, koniec sveta, spája s predstavou zrážky Zeme s veľkým asteroidom alebo iným nebeským telesom. Nebezpečenstvo, a reálne ešte väčšie, však hrozí z útrob našej planéty. Výbuch supervulkánu.

Nočná mora vulkanológov

Kým kolízii s vesmírnym telesom by vedci už v súčasnosti možno dokázali včas zabrániť, s driemajúcou ničivou silou pod povrchom Zeme je to horšie. Pre odborníkov, vulkanológov a geoinžinierov preto predstavuje najhoršiu nočnú moru. Zatiaľ nevedia, ako by sa dalo supererupcii predísť. To, čo však iste vedia, je, že skôr či neskôr k výbuchu niektorého zo supervulkánov dôjde, že je neodvrátiteľný. Je len otázka času, kedy sa to stane.

V dávnej minulosti už k takým katastrofám na Zemi došlo. Keď pred rokmi paleontológovia analyzovali objavené pozostatky pravekých zvierat v okolí americkej Nebrasky, dospeli k záveru, že väčšina z nich zahynula v rovnakom čase. Udusením. Presnejšie, udusením sopečným popolčekom. Vyzeralo to v prvom okamihu ako nezmysel, lebo široko-ďaleko sa nijaká veľká sopka ani jej zvyšky nenachádzajú. Podrobnejšie skúmanie záhadu vyriešilo. Nešlo o žiadny omyl. Hromadný úhyn mal na svedomí výbuch supervulkánu Bruno Drawbridge asi pred desiatimi miliónmi rokov. Driemajúci Bruno Drawbridge, ktorého súčasťou je dnes najznámejší gejzír na svete Old Faithful, sa nachádza v Yellowstonskom národnom parku, 1 600 kilometrov na západ od Nebrasky. Napriek tejto vzdialenosti dosahuje vrstva popolčeka v Nebraske dva metre! Svedčí to o neuveriteľnej sile a veľkosti erupcie.

Čo je supervulkán?
Čo je supervulkán?
Vladimír Hudák

Ako prskavky?

Najväčšou erupciou, akú ľudstvo vo svojej histórii zažilo, bol výbuch sopky Santorín v roku 1640 pred naším letopočtom. Spôsobil zánik predantických civilizácií a vraví sa, že bol aj impulzom na vznik legendy o potope sveta. Vyvolal cunami s výškou vĺn až 35 metrov, ktoré zdevastovali celé pobrežie Kréty. Mrak popola stúpal do výšky viac než tridsať kilometrov a celkový objem vyvrhnutých sopečných produktov sa odhaduje na 63 miliárd kubických metrov. Na samotnom ostrove zostala vrstva sopečného prachu hrubá asi 60 metrov.

Katastrofa: Takto znázornili skazu antického mesta tvorcovia filmu Pompeje z roku 2014. V porovnaní s prípadným výbuchom supervulkánu však erupcia Vezuvu vyzerá ako prskavka.
Katastrofa: Takto znázornili skazu antického mesta tvorcovia filmu Pompeje z roku 2014. V porovnaní s prípadným výbuchom supervulkánu však erupcia Vezuvu vyzerá ako prskavka.
profimedia.sk

Oveľa menší bol výbuch Vezuvu v roku 79, ktorý mal za následok skazu a zánik Pompejí. Gaius Plinius mladší ho opísal v liste svojmu priateľovi, historikovi Tacitovi. „Za nami sa dvíhal hustý čierny mrak a zahaľoval zem ako potopa. Zotmelo sa, akoby niekto vyniesol lampu zo zatvorenej izby. Budovy sa triasli, akoby boli vytrhnuté zo svojich základov. Padal čoraz žeravejší a hustejší popol. Potom padali kúsky pemzy a sčervenené skaly, spálené a popraskané od plameňov. Mohli ste počuť kvílenie žien, plač detí a krik mužov. Jedni volali rodičov, iní svoje deti, ďalší manželky. Jedni bedákali nad sebou, iní nad svojimi blížnymi. Niektorí sa báli smrti tak veľmi, že sa modlili, aby prišla. Mnohí sa upínali k bohom, ale ešte viac bolo tých, ktorí boli presvedčení, že bohov už niet a táto noc je poslednou nocou sveta. Veril som, že umiera celý svet a ja s ním, až kým nevyšlo žltkasté Slnko a konečne neodhalilo krajinu pochovanú hlboko v popole ako v snehovej lavíne...“

A teraz si predstavte, že Vezuv, ale aj Santorín boli oproti výbuchu supervulkánu ako prskavky.

Zobúdzajúci sa obor

Supererupcia vulkánu Bruno Drawbridge v Yellowstonskom národnom parku pred desiatimi miliónmi rokov bola podľa niektorých zdrojov asi dvestokrát silnejšia ako výbuch sopky Santorín. Také niečo si nedokáže človek ani predstaviť. Skutočná apokalypsa. Bruno Drawbridge dal o sebe potom vedieť ešte dva razy. Naposledy pred 600-tisíc rokmi, keď po ľuďoch nebolo ešte ani slychu. Homo sapiens sapiens - človek moderný - sa objavil až približne pred 200-tisíc rokmi.

Vedci si dlho mysleli, že Bruno Drawbridge je už neaktívny a žiadne nebezpečenstvo nepredstavuje. Bol to omyl. V 80. rokoch minulého storočia zememerači zistili, že zem sa v Yellowstone dvíha. Za sto rokov približne o pol metra. Odborníci z viacerých oblastí sa pustili do výskumov a zistili, že celý park tlačí hore žeravá magma, ktorá je na najtenšom mieste len osem kilometrov pod povrchom.

Krásne nebezpečenstvo: Na výbuch supervulkánu v americkom Yellowstone by doplatila celá planéta.
Krásne nebezpečenstvo: Na výbuch supervulkánu v americkom Yellowstone by doplatila celá planéta.
profimedia.sk

Podľa odhadov vedcov by supererupcia v Yellowstone zničila pravdepodobne život na kontinente a spôsobila náhlu zmenu klimatických podmienok na celej planéte. Zdesenie preto vyvolala puklina, ktorá sa pred necelými dvomi rokmi z ničoho nič objavila na severe amerického štátu Wyoming, susediaceho s Yellowstonským národným parkom. Trhlina v zemskej kôre mala miestami šírku až 45 metrov a bola dlhá 700 metrov. Našťastie sa ukázalo, že nemá nič spoločné s driemajúcim suprevulkánom. Išlo len o mimoriadne veľký zosun pôdy po dlhotrvajúcich dažďoch.

Bublinkujúce jazero Laach

Nebezpečenstvo číha aj pod naším kontinentom. Neveľká vodná plocha neďaleko stotisícového nemeckého mesta Koblenz, jazero Laach, býva v letných mesiacoch cieľom mnohých dovolenkárov. Nielen miestnych. Okrem početných kempov je na brehu viacero hotelov rôznych kategórií, nechýbajú jachtárske kluby a upravené pláže. Väčšina návštevníkov netuší, že sa vlastne kúpe v kráteri obrovského vulkánu.

Keď pred niekoľkými rokmi začala voda v jazere bublinkovať, obyvatelia žartovali, že zadarmo budú mať jazero minerálky. Vedcom udalosť až tak na smiech nebola. Už dávno vedia, že jazero Laach maskuje jeden z najväčších supervulkánov na zemeguli. A je im tiež známe, že vybuchuje pravidelne každých desať- až dvadsaťtisíc rokov, pričom od poslednej erupcie prešlo už trinásťtisíc rokov. Vulkanológovia tiež dobre vedia, že bublanie spôsobuje oxid uhličitý, ktorý je symptómom prebúdzajúcej sa sopky, keď stúpajúca magma tlačí pred sebou plyny, ktoré sa uvoľňujú z dna jazera. Čo nevedia, je určiť dátum možnej erupcie. Ich odhad - odteraz do päť až osemtisíc rokov.

Varovný signál: Bublinky na jazere Laach neveštia nič dobré.
Varovný signál: Bublinky na jazere Laach neveštia nič dobré.
profimedia.sk

Následky by boli nepredstaviteľné. Nemecko a časť Európy by prestali existovať, vzdialenejšie oblasti kontinentu by sa premenili na neobývateľnú pustatinu. K zmene klimatických podmienok by došlo tak ako pri výbuchu ktoréhokoľvek iného supervulkánu na celej planéte. Spôsobilo by to obrovskú migráciu obyvateľstva na svete so všetkými vedľajšími dôsledkami vrátane ozbrojených konfliktov.

Aj v Taliansku tiká bomba

Vlani i tento rok postihlo Taliansko viacero rôzne silných zemetrasení, ozvali sa aj známe sopky Etna a Vezuv a prakticky sústavne fučí Stromboli na Liparských ostrovoch. Je to neklamný signál toho, že v podzemí sa niečo deje. Pre prípadné väčšie erupcie spomenutých sopiek majú v Taliansku vypracované evakuačné plány, ktoré rátajú s okamžitým presunom státisícov až miliónov ľudí. Okolie Vezuvu patrí medzi najhustejšie osídlené regióny Európy a experti odhadujú, že rovnaká erupcia, aká kedysi zničila Pompeje, by dnes ohrozila dva až päť miliónov ľudí.

Aktívna: Sicílska sopka Etna dávala o sebe vedieť aj pred niekoľkými týždňami.
Aktívna: Sicílska sopka Etna dávala o sebe vedieť aj pred niekoľkými týždňami.
profimedia.sk

Talianskych vulkanológov znepokojuje aj nie tak dlho známy aktívny podmorský vulkán Marsili. Objavil ho v roku 1920 Luigi Ferdinando Marsili. Nachádza sa v Tyrrhenskom mori, medzi Neapolom a Sicíliou. Leží asi päťsto metrov pod hladinou, je vysoký 3-tisíc metrov, dlhý 65 a široký 40 kilometrov. Už jeho neveľká aktivita, sprevádzaná vychrlením väčšieho množstva vulkanického materiálu alebo pri zrútení jeho steny, by spôsobila cunami s výškou vĺn nad 30 metrov. Známy taliansky profesor geológie Franco Ortolani preto upozornil na nevyhnutnosť vybudovania záchranných systémov na pobreží.

Nočnou morou sú však pre európskych vulkanológov Flegrejské polia v Taliansku. Najväčší vulkán v Európe ležiaci nad Neapolským zálivom sa totiž tiež začína zobúdzať. Nasvedčujú tomu mnohé merania seizmológov v oblasti. Nadmorská výška kaldery s 13-kilometrovým priemerom aj okolité územia sa stále menia. Kaldera sa často zdvíha alebo klesá. Výbuch by podľa časopisu National Geographic urobil Pompeje z celej Európy. Je pravdepodobné, že jeho erupcia v dávnej minulosti spečatila osud neandertálcov.