Jakov Džugašvili počas nemeckého zajatia. Jeho otec Josip V. Stalin ho zavrhol dávno pred vojnou.

Stalinov syn bol vojnový dezertér, tvrdí nemecký časopis

Dieťa sovietskeho diktátora sa dobrovoľne vzdalo nacistom. Podľa nemeckého magazínu Der Spiegel Stalinov syn dezertoval a Nemcom opísal sovietsku armádu ako nedbanlivú, zle organizovanú a absolútne nepripravenú na vojnu.

Archívy z čias Sovietskeho zväzu odhalili jedno z posledných tajomstiev druhej svetovej vojny, ktoré si chcel diktátor Jozef Vissarionovič Stalin vziať so sebou do hrobu. Jeho syn Jakov Džugašvili sa počas invázie nacistických vojsk v roku 1941 dobrovoľne vzdal do rúk Nemcom. Sovietska propaganda pritom desiatky rokov šírila teóriu o tom, že najstarší syn komunistického tyrana padol do zajatia.

Z materiálov ruského ministerstva obrany však teraz vyplynulo, že Jakov bol natoľko rozčarovaný zo spôsobu, akým vedie vojnu Červená armáda, že sa hneď v prvých týždňoch nemeckej invázie rozhodol dobrovoľne kapitulovať. Informáciu priniesol v najnovšom vydaní nemecký časopis Spiegel.

Už nie si môj syn!

Archívy ministerstva odhalili aj Stalinovu súkromnú korešpondenciu z roku 1928, v ktorej píše svojej matke: „Povedz Jašovi, že sa správa ako bandita a vydierač. Nechcem mať s ním už nič spoločné. Nech si žije ako chce a s kým chce.“ Tvrdé slová súviseli so synovým vzťahom k židovskej dievčine, s ktorou sa proti otcovej vôli zasnúbil. Hoci sa Jakov pre nešťastnú lásku pokúsil dokonca zastreliť, otcov postoj bol nekompromisný a najstaršieho syna zavrhol.

Napriek tomu mladý Džugašvili v roku 1937 dobrovoľne vstúpil do armády, o tri roky neskôr sa stal poručíkom a v čase Hitlerovej operácie Barbadossa 22. júna 1941 velil 14. tankovej divízii. Od 9. júla začali sovietske sily ustupovať z oblasti Vietbsku a Jakovova skupina mala kryť nemeckú paľbu. Za statočnosť by ho neminula medaila, keby odrazu záhadne nezmizol a – ako Rusi predpokladali – nepadol do zajatia.

Stalin síce syna zavrhol, o to viac prilipol k dcére Svetlane. Foto: Profimedia.sk

Súdruh chcel mať pokoj

Divízia poslala do oblasti, kde sa Džugašvili stratil, svoju jednotku. Členovia pátracej skupiny stretli ďalšieho dezertéra z Červenej armády, ktorý tvrdil, že sa mu podarilo spolu s Jakovom ujsť. Potom si zahrabali doklady a šaty a obliekli si civilný odev. „Súdruh Džugašvili povedal, aby som šiel, no on chcel ostať pri jazere a odpočívať,“ citujú výpoveď svedka archívne dokumenty. Podľa magazínu Spiegel táto epizóda naznačuje, že Jakov si zajatie doslova vykoledoval a Stalin o tom vedel. Aj preto ostali archívy tak dlho zavreté.

Samotný sovietsky diktátor nikdy nepovedal ruskému ľudu priamo, že jeho syna zajali. Dezerciu a dobrovoľné vydanie sa Nemcom považoval Stalin za veľkú zradu. Namiesto toho putovali stovky tisíc Rusov z nemeckého zajatia priamo do gulagu, aby odčinili svoje „zločiny“ a súčasne aj vinu jeho vlastného syna.

Zbabelá dezorganizovaná armáda

Archívy ukrývali aj Džugašviliho protištátne výroky, ktoré sa po vojne našli zaznamenané v dokumentoch v Berlíne. Opovrhoval Červenou armádou aj príkazmi svojho otca. „Pri obkľúčení sa všetci v panike rozpŕchli na všetky strany. Nemali sme žiadne mapy, vôbec nič. V našej jednotke bolo všetko organizované zle a nedbanlivo. Divízia nebola vôbec pripravená na vojnu,“ píše sa v dokumentoch.

Maršal Georgij Žukov vo svojich pamätiach spomína rozhovor so Stalinom, v ktorom sa mu diktátor zveril so svojimi predpokladmi: „Jakov neunikne zajatiu. Fašisti ho zastrelia.“ Otec sa napokon nemýlil. Jakov skutočne zomrel po guľke, ktorú mu uštedrili Nemci v apríli 1943 pri pokuse o útek z koncentračného tábora Sachsenhausen.


  • plus7dni.sk
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní