Vyháňanie diabla v Kolumbii: Pôsobí naozaj strašidelne. Diabol očividne nemá žiadnu šancu.

Stop diablovi! Vatikán oficiálne uznal Medzinárodnú asociáciu exorcistov

Každý už určite počul slovo exorcizmus. Čo však znamená a aký postoj má k nemu samotný Vatikán?

Vatikánskym vyháňačom diabla urobil reklamu najmä páter Gabriele Amorth. Lenže už v tom nie je sám. Pápež František hovorí o diablovi viac než ktorýkoľvek jeho predchodca. Vlani dokonca položil ruky na hlavu muža údajne posadnutého štyrmi démonmi.

Hoci Vatikán poprel, že by pápež zasahoval proti diablovi, 88-ročný Gabriele Amorth situáciu s Mexičanom Angelom, nad ktorým sám predtým vykonával exorcizmus, komentoval diplomaticky.

„Môžem potvrdiť iba to, že pápež predniesol modlitbu oslobodenia, nič viac.“ Viera v padlého anjela a v jeho schopnosť pôsobiť na ľudí patrí k základným článkom rímskokatolíckej vierouky.

Rovnako ako presvedčenie, že školený kňaz môže postihnutého vytrhnúť z pazúrov démona. Rímsky páter Gabriele Amorth o tom vie svoje. Práve on prišiel s myšlienkou zjednotiť vyháňačov diabla v združení. Podarilo sa.

Dekrétom z 13. júna tohto roku Kongregácia pre klérus oficiálne schválila pôsobenie Medzinárodnej asociácie exorcistov. V súčasnosti má 250 členov z 30 krajín. Či je medzi nimi aj Slovensko, o tom Konferencia biskupov Slovenska mlčí.

Priekopník

Dnešný pápež neraz zdôrazňoval potrebu boja s diablom a démonmi. „Keď cirkev verejne a s autoritou prosí v mene Ježiša Krista, aby niektorá osoba alebo predmet boli chránené pred vplyvom zlého ducha a vymanené z jeho poroby, hovorí sa o exorcizme,“ prízvukuje katechizmus katolíckej cirkvi.

S myšlienkou zjednotiť exorcistov v združení prišiel v Taliansku páter Gabriele Amorth už v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa dvanásť rokov po vysvätení za kňaza stal oficiálnym exorcistom.

V roku 1990 založil Medzinárodnú asociáciu exorcistov a bol jej prezidentom až do odchodu do penzie v roku 2000. V súčasnosti je jej čestným doživotným prezidentom a o svojom poslaní napísal niekoľko publikácií.

Má za sebou viac ako 160-tisíc zásahov proti temným silám, čo svedčí o tom, že práca odborníka na démonov má svoje opodstatnenie. Aj preto sa už dlho usiloval exorcistov zjednotiť.

Po vzniku asociácie si mohli efektívnejšie medzi sebou vymieňať skúsenosti a rady týkajúce sa pomoci ľuďom, ktorí sa na nich obracali. Po jej nedávnom oficiálnom uznaní predseda asociácie reverend Francesco Bamonte situáciu s nadšením komentoval slovami: „Vyháňanie diabla je formou dobročinnosti, z ktorej majú osoh tí, čo trpia.“

Hady a škorpióny

Filmografia na tému vyháňania zlých duchov z posadnutých obetí štedro zásobuje našu fantáziu. Čo si teda máme pod pojmom exorcizmus predstaviť?

„Kresťania sa stretávajú s viacerými typmi. Napríklad takzvaný malý exorcizmus dostáva človek už pri krste. Je ním aj každé požehnanie od kňaza. V určitých prípadoch posadnutia sa používa veľký exorcizmus, ktorý môže vykonávať len kňaz s oprávnením od diecézneho biskupa,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská.

Základom je modlitba. Kňaz sa ňou obracia na prítomných démonov, ktorých volá ich menami. Ako opisuje odborníčka, to im nevonia, a vyjavenie mena je začiatok porážky démona. A tak tárajú, zahmlievajú, správajú sa nepredvídateľne.

Kňaz nemá presne stanovenú polohu pri posadnutom, ale od slov Ecce crucem Domini, v preklade Hľa, kríž Pána, má položiť koniec štóly na krk pacienta a pravú ruku na jeho hlavu.

„Exorcisti zistili, že démon je veľmi citlivý na ľudské zmysly, predovšetkým na oči. Zvyčajne držia dva prsty ľahko na očiach a dvíhajú viečka v určitých momentoch modlitby. Takmer vždy bývajú oči v prítomnosti démona celkom biele. Zrenice je ťažké vidieť, ako aj to, či sú hore, alebo dole, preto je niekedy potrebné pomáhať si druhou rukou. Má to veľký význam na určenie druhu démona a problémov pacienta. Všetci démoni sa vždy zaraďujú do dvoch skupín, podľa deviatej kapitoly knihy Zjavenia svätého apoštola Jána. Keď sú zrenice hore, ide o škorpióny, keď sú dole, ide o hady,“ opisuje desivé praktiky odborníčka.

Zmocní sa aj svätých

Satan nie je hlúpy a pozná vraj rôzne cesty, ako sa k nám dostať.

„Niekedy sa človek správa tak, že priam pozýva diabla k sebe. K posadnutosti môže viesť násilie, drogová závislosť, opilstvo, prostitúcia a podobne. To však neznamená, že každý človek, ktorého ovládajú tieto neresti, je automaticky posadnutý,“ hovorí etnologička.

Dodáva, že satan má slobodnú vôľu, a tak v minulosti ovládal aj ľudí, ktorí sa hriešnemu životu oblúkom vyhýbali, ako napríklad páter Pio, farár z Arsu či svätá Gemma.

Zlo si na človeka môže zasadnúť aj na základe praktík ľudovej mágie, ako je porobenie či urieknutie. V takýchto prípadoch je poškodený v nepríjemnej situácii vinou niekoho iného, kto má do činenia s diablom.

Posadnutí aj levitujú

Aké sú najčastejšie znaky posadnutých? Samozrejme, líšia sa z prípadu na prípad.

„Často takýto človek hovorí veľa slov v jemu neznámom jazyku, prejavuje silu neprimeranú veku alebo prekračuje prirodzené možnosti. Ďalším znakom býva intenzívna nenávisť voči Bohu, menám ako Ježiš či Panna Mária, ale popudzujú ho aj posvätné predmety a obrady. Stáva sa, že posadnutí ľudia počas exorcizmu levitujú. Môžu mať aj fyzické bolesti hlavy alebo žalúdka. Typickým problémom diabolského pôvodu je časté premiestňovanie bolesti - zo žalúdka do čriev, odtiaľ do obličiek či do vaječníkov. Mnohokrát pacienti, dokonca aj ich rodina, počujú divné zvuky, kroky na chodbe, otváranie a zatváranie dverí. Miznú im veci a objavujú sa na najrôznejších miestach, počuť búchanie do stien alebo do nábytku.“

Pozor na laikov!

Na nevysvetliteľné a často nepríjemné javy vo svojich príbytkoch či životoch sa sťažujú mnohí ľudia. A niektorí, naopak, tajomné a magické veci vyhľadávajú.

Všimli ste si, ako katolícka cirkev brojí proti rôznym okultným a ezoterickým praktikám? Nuž, má to svoje odôvodnenie. Podľa ich viery sa človek práve navštevovaním mágov, vykladačov kariet či svojou účasťou na špiritistických seansách otvára temným silám.

„Tieto činnosti sú vstupnou bránou pre diabla, lebo sa mu páčia. Príčina je jasná. Človek opúšťa Boha a vkladá svoju dôveru do rúk človeka, do rôznych rituálov a magických prostriedkov, ako sú napríklad talizmany od čarodejníka,“ dodáva Katarína Nádaská.

Rovnako nebezpečné je aj zveriť riešenie svojich problémov s démonmi a nevysvetliteľnými javmi do rúk laických vyháňačov diabla. Na Slovensku ich je požehnane.

Desiatky, ba až stovky veštkýň ponúkajú klientom očistu príbytkov či tiel od negatívnych entít, ako sú duchovia mŕtvych a démoni.

„Zvyčajne ich však vyhnať nedokážu. Skôr naopak, démoni milujú okultizmus, mágiu, čarodejníctvo a je to pre nich vstupná brána a pozvánka pre ich nové obete,“ varuje etnologička.

Vatikán zrejme reagoval aj na túto situáciu. Poradiť si so satanom podľa predstaviteľov cirkvi dokáže naozaj len Bohu oddaný a školený kňaz. Nie niekto, kto sa za závratné finančné odmeny priživuje na nešťastí iných.

Slovenskí tajnostkári

Páter Amorth je presvedčený, že diabolské posadnutie treba rozlišovať od psychiatrických problémov, a práve na dokazovanie je potrebný exorcista, ktorý by mal byť v každej diecéze.

Aká je teda situácia u nás? Hovorca Konferencie biskupov Slovenska sa odmietol k téme vyjadriť, odporučil nás na jednotlivé arcidiecézy.

„Na Slovensku je exorcistom každý diecézny biskup, ale môže z úradu, ktorý mu je zverený, vymenovať aj niektorého kňaza. Trnava má svojho exorcistu, ale meno nezverejníme,“ povedal nám hovorca trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík.

Aktuálny vyháňač diabla vystriedal vo funkcii františkána Leopolda Jablonského, ktorého za exorcistu vymenoval ešte bývalý trnavský arcibiskup Róbert Bezák.

Ďalšími známymi slovenskými špecialistami na temné sily boli Anton Solčiansky a Peter Brodek, ale ani jeden už tento úrad nezastáva.

„Bratislavská arcidiecéza nemá menovaného exorcistu. V prípade potreby v tejto oblasti s diecéznym biskupom spolupracujú niektorí kňazi,“ upresnil nám hovorca Tibor Hajdu.

Etnologička Katarína Nádaská podotkla, že „vymenovaný exorcista sa vyznačuje nábožnosťou, učenosťou, rozumnosťou a bezúhonnosťou života. Mal by to byť tiež kňaz, ktorý je aspoň päť rokov v pastorácii, má skúsenosti, potrebné vzdelanie a komunikačné dispozície“.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].