Politické pozadie: Ruský prezident Vladimir Putin jednoznačne podporuje celý projekt.

Supernáročný. Megamost spojí Krym s Ruskom. Značkuje si Putin územie?

Už o dva roky by mal byť Krym s Ruskom prepojený devätnásťkilometrovým mostom. Je unikátna stavba nevyhnutnosťou alebo „značkovaním teritória“?

O stavbe naprieč Kerčským prielivom sníval už cár Mikuláš II., ale, paradoxne, cestu k nej vydláždila až súčasná kríza na Ukrajine. Aj keď sa nad unikátnym devätnásťkilometrovým mostom vznášajú politické, technické aj finančné otázniky, málokto pochybuje o tom, že Moskva ho dokončí. V hre je totiž veľa.

Zložitý terén

Hoci tento nádherný kus zeme patril niekedy k obľúbeným dovolenkovým lokalitám, pod správou rozvrátenej Ukrajiny sa mu veľa pozornosti nedostávalo. Chudoba a zanedbaná infraštruktúra roky trápili obyvateľov. Už v referende v roku 1991 povedali drvivou väčšinou svoje áno Rusku, presnejšie, začleneniu Krymskej autonómnej republiky ku krajinám bývalého Sovietskeho zväzu.

Vtedy ich nikto nepočúval. Pred dvoma rokmi svoju vôľu zopakovali a Vladimir Putin ich vyslyšal. Aj za cenu tvrdých sankcií, ktoré potrvajú ešte najmenej rok. Samozrejme, nie preto, že by ho tak veľmi zaujímal hlas ľudu. Išlo mu hlavne o geopolitické a vojenské zámery. Čo nakoniec potvrdzujú aj plány Ruska, ktoré sem už budúci mesiac plánuje rozmiestniť vylepšený systém protivzdušnej obrany.

Foto: Internet

Je pochopiteľné, že anexiou dôležitého územia sa dostali medzištátne vzťahy Ruska a Ukrajiny pod bod mrazu. Pozemná cesta sa zo dňa na deň stala prakticky neprístupnou, dodávky vody, elektriny aj potravín pre Krym začali kolabovať. Nový most, akokoľvek drahý, sa tak stal nutnosťou. Aspoň na prvý pohľad. Sú odborníci, ktorí si myslia, že je zbytočný a opäť ide len o ruské značkovanie teritória.

Z pohľadu inžinierov je totiž výstavba v Kerčskom prielive naozaj extrémne náročná. Geologické podmienky, vysoká seizmická aktivita a nepriaznivé počasie, ktoré nepretržite sledujú tri meteorologické stanice, vytvárajú množstvo komplikácií. Navyše, na morskom dne je výdatná vrstva nánosov, čo si vyžaduje zapustiť piliere hlbšie, než je obvyklé.

Na niektorých miestach viac než 90 metrov. Pritom by ich malo byť niekoľko tisíc.

V plnom prúde: Na moste pracuje 2 500 ľudí. Foto: Profimedia.sk

Nič ich nezastaví

Podľa Michaila Blinkina, experta na transportnú a cestnú výstavbu, sú požiadavky na dopravu osôb a tovaru priemerné. Preto by bolo lacnejšie a účinnejšie posilniť námorné spojenie. „Mohli by nakúpiť viac lodí, postaviť viac prístavov a problém by bol vyriešený na najbližších sto rokov,“ povedal pre Moscow Times. „Krym je turistický región a celý most je skôr politická záležitosť.“ A práve politika je ďalšou prekážkou, ktorá môže úspešné finále skomplikovať.

Pred anexiou Krymu bol totiž prieliv považovaný za spoločný priestor Ukrajiny a Ruska. Takýto projekt by sa teda bezpochyby mal realizovať na základe medzinárodnej dohody. Vzhľadom na aktuálnu situáciu i spôsob, akým Rusko Krym získalo, žiadna dohoda neexistuje a podľa právnikov by Ukrajina mohla proti dielu, hocijako unikátnemu, protestovať. A tá aj protestuje.

Okrem toho blokovala cesty na polostrov, vypínala dodávky elektrickej energie či zásobovanie pitnou vodou. Nezdá sa však, že Kremeľ by si pre nahnevaného suseda robil veľké starosti. Naopak. Vladimir Putin osobne dohliada na ukončenie jednotlivých etáp a dodávku elektriny vyriešil podmorskými káblami. Ako to bude s pitnou vodou, zatiaľ nevedno.

Čítajte viac:

Užívajú si romantickú chvíľku. Putin sa bozkáva s Trumpom, autori odkazujú na studenú vojnu

Zrejme si tento problém budú musieť obyvatelia polostrova vyriešiť sami odsoľovaním morskej vody. Moskovský mostný inžinier Sergej Zege sa domnieva, že ukončenie stavby už ťažko niečo ohrozí. „I keď z technologického hľadiska je veľmi náročná, predchádzal jej dôkladný výskum a všetko by malo byť v poriadku. Navyše, za projektom sú politické záujmy, takže je nepravdepodobné, že by zlyhal,“ uviedol.

Chcel ho cár aj Nemci

Prvé úvahy o moste cez Kerčský prieliv sa objavili už v roku 1870, keď Briti budovali telefónne spojenie. Napadlo im, že by sa hodil aj železničný most. Veľké plány zakapali na vysokých nákladoch. K myšlienke sa o štyridsať rokov neskôr vrátil cár Mikuláš II. Tentoraz projekt zhatila prvá svetová vojna. Reálne vlastne začali stavať až nemeckí nacisti v roku 1940.

V plnom prúde: Na moste pracuje 2 500 ľudí. Foto: Profimedia.sk

Most mal byť kľúčovou dopravnou tepnou na podporu vojska, ktoré by tak účinnejšie tlačilo na Sovietsky zväz z ďalšej strany. Nestihli. Sovietska armáda ich pred dokončením porazila a stavbu Rusi dokončili sami. Most bol však postavený na drevených pilieroch a nedokázal odolať útokom plávajúcich ľadových krýh. Namiesto náročnej opravy sa Sovieti rozhodli pre lodnú dopravu, ktorá, teraz už s podporou letectva, funguje dodnes. A možno by to tak bolo naďalej, nebyť súčasnej politickej krízy.

Časté výpadky prúdu aj blokovanie zásobovania dostali Krym doslova do izolácie a Rusi, ktorí sľubovali prosperitu, museli konečne urobiť aspoň niečo. Pustili sa teda do projektu, ktorý v tejto krajine nemá obdoby. Do obrovskej stavby naprieč Kerčským prielivom, spájajúcim Čierne a Azovské more. Len na to, aby sa robotníci a potrebná technika dostali na osem platforiem, ktoré by sa o dva roky mali spojiť, museli inžinieri naplánovať konštrukciu troch pomocných dočasných mostov.

Po prípravných prácach sa čakalo len na súhlas štátnej komisie v Moskve, ktorá vo februári projekt definitívne schválila, a tak odštartovala realizáciu hlavnej stavby - devätnásťkilometrového mosta. Okrem toho, že bude najdlhší v celom Rusku, je zaujímavý fakt, že jeden z úsekov bude vo výške až 35 metrov, aby neprekážal námornej doprave. Na mamuťom diele pracuje 2 500 ľudí, pričom vo vrcholných fázach by sa tento počet mal priblížiť k šiestim tisíckam.

Čítajte viac:

Putinovi motorkári zaujali aj Slovákov: Mnohí by sa k Nočným vlkom pridali

A vízia? Moderná spojnica medzi prístavným mestom Kerč na Kryme a krasnodarským regiónom v „pevninskom“ Rusku. Polostrov bude s pevninou spájať štvorprúdová diaľnica, ktorou denne môže prejsť štyridsaťtisíc vozidiel rýchlosťou 120 kilometrov za hodinu. Rok nato pribudnú dve trate pre vlaky. Za jediný deň by ich malo v oboch smeroch prejsť až štyridsaťsedem. To všetko za vyše tri a pol miliardy dolárov.

Bude lepšie?

V spojení s Ruskom väčšina obyvateľov Krymu videla cestu k dobrému životu. Napriek veľkým dotáciám z Moskvy sa však dočkali sklamania, izolácie, sankcií, obrovských strát v poľnohospodárstve pre odstavenie vody z Ukrajiny, neustále výpadky elektriny. Po uložení štyroch línií elektrických káblov na morské dno sa síce kapacita dodávky prúdu zvýšila na 800 megawattov, čo zhruba zodpovedá objemu energie, ktorý sem prúdil z Ukrajiny, stále to však nestačí.

Čaká sa na pripojenie k nedostavaným elektrárňam v Sevastopole a Simferopole. Pitnú vodu zatiaľ čerpajú z artézskych studní, otázka je, dokedy tento zdroj vydrží. Most je teda v očiach mnohých šancou, ako konečne zvrátiť situáciu k lepšiemu, skvalitniť a zrýchliť zásobovanie, zase spojiť polostrov so svetom a zatraktívniť ho pre turizmus. Ak by to Rusi nezvládli, k nespokojným Krymským Tatárom by sa ľahko mohla prikloniť značná časť znechutených občanov.