Relikvie pápeža Jána Pavla II.: Vľavo prestrelené tričko po atentáte, vpravo jedna zo štyroch ampuliek naplnených krvou.

Svätý grál, krv aj predkožka z obriezky: Najzvláštnejšie kresťanské relikvie

Krádež relikvie Jána Pavla II. opäť potvrdila, aké dôležité sú pre veriacich ostatky kresťanských osobností. Čo všetko má pre nich význam?

Keď koncom januára zmizol z kostolíka San Pietro della Ienca v talianskom regióne Abruzzi relikviár s krvou pápeža Jána Pavla II., vyvolalo to medzi miestnymi poplach. Pápeža, ktorý zomrel v roku 2005 ako osemdesiatštyriročný, tu mimoriadne zbožňovali.

V tunajších horách pravidelne trávil dovolenky, chodieval sem lyžovať a relaxovať. Bol patrónom kostola, prvým, ktorý mu bol zasvätený - okrem relikviára a veľkého portrétu za oltárom stála jeho socha v nadživotnej veľkosti.

Nečudo, že polícia okamžite zmobilizovala všetky sily. Päťdesiat karabinierov s cvičenými psami sa rozbehlo po okolí, aby čo najskôr vypátrali zlodeja. Aj farár apeloval na zlodejov, aby vzácnosť vrátili - s ohľadom na skormútených kresťanov.

Satanisti alebo špekulanti

Zároveň krádež posvätného predmetu - išlo o kúštik odevu pofŕkaný krvou, ktorý mal na sebe obľúbený pontifex vo chvíli, keď naňho v roku 1981 spáchal atentát turecký fanatik Muhamad Ali Agca - ihneď spustila lavínu fantastických teórií.

Jedna z najúžasnejších a najpreferovanejších hovorila, že pápežova krv sa mohla stať korisťou satanistov, ktorí práve v tomto čase, konkrétne prvého februára, slávia začiatok nového satanistického roka.

„Práve 25. januára, keď relikviu ukradli, sa začína obdobie päťdňovej nadvlády démona Volaca. V tomto období sa krv a kríž - jediné veci, ktoré z kostola zmizli - stávajú charakteristickými objektmi zneuctenia,“ citoval Daily Telegraph religionistu Giovanniho Panunzia. Ako dodal, „toto obdobie praje viac než zvyčajne obchodu s posvätnými predmetmi“.

Tí menej romantickí však verili skôr tomu, že sa vzácna relikvia mohla stať skvelou korisťou preto, lebo blahoslavený Ján Pavol II. bude už koncom apríla vyhlásený za svätého. A to na „trhu“ s relikviami značne zvýši jej cenu. Každopádne, obe skupiny spájalo presvedčenie, že išlo o lúpež na objednávku. Z kostola totiž nezmizlo nič ďalšie, nedotknutá ostala dokonca aj pokladnička s milodarmi.

Navždy stratený

Vďaka šikovnosti polície - alebo nešikovnosti zlodejov? - sa záhada rozriešila už o päť dní. Na sklamanie milovníkov vzrušujúcich detektívok v štýle Dana Browna až trápne banálne. Alebo žeby predsa len nie? Už tridsiateho januára večer agentúry hlásili, že karabinieri chytili páchateľov.

Traja mladíci, z toho dvaja narkomani vo veku dvadsaťtri a dvadsaťštyri rokov, boli v oblasti známe firmy. Každý mal v registri už viacero záznamov za drobné zločiny. Priznali sa a policajti u nich našli aj kríž a kovový rámik, ktorý ukrýval relikviu - lenže, prázdny. Zlodeji tvrdili, že kus látky veľkosti bruška palca vyhodili, netušiac, o čo ide. Kde, to si už nepamätajú.

Možno je to pravda, ale na druhej strane, ťažko uveriť, že feťáci z oblasti posadnutej Jánom Pavlom II. nevedeli, čo sa v kostole ukrýva. V hre tak stále zostáva možnosť, že cennú pamiatku výhodne speňažili. Miestna polícia si teda ešte stále neoddýchne. No ak je aj naozaj pravda, že muži látku odhodili, bol by to zázrak, keby sa ju podarilo nájsť.

Ktovie, možno sa o jeden navyše postará Ján Pavol II. - hoci ho už na sanktifikáciu nepotrebuje. Pravdepodobnejšie však je, že dvojcentimetrový útržok zostane navždy stratený. Medzičasom ho iste odvial vietor alebo inak zničilo počasie či zvieratá.

Čítajte viac:

Látka s krvou Jána Pavla II. sa našla. Neuveríte, kde bola ukrytá

Žiadaný artikel

Mimochodom, nebolo to prvýkrát, čo sa ostatky Jána Pavla II. stali objektom krádeže. V septembri 2012 kňaza, ktorý v batohu prenášal ampulku s pápežovou krvou, prepadli a okradli vo vlaku neďaleko Ríma traja zlodeji. Batoh sa však čoskoro našiel odhodený v poli - aj s ampulkou.

Keby boli tušili, čo majú na dosah, iste by boli od radosti bez seba. Aj keď by ampulku sotva mohli predať cez eBay, isté je, že na čiernom trhu by za ňu získali tučnú sumu. Obchod s relikviami síce cirkev považuje za rúhanie a kánonické právo ho prísne zakazuje, no stačí sa pozrieť na najväčší aukciový web, kde má špeciálnu sekciu.

Dajú sa tu kúpiť stovky relikvií vrátane tých, ktoré sa týkajú Jána Pavla II. Kúsky rúcha - keď ich v roku 2007 Vatikán ponúkol na internete zadarmo, zavalilo ho vyše dvestotisíc žiadostí -, ružence, ktoré pápež posvätil alebo mu dokonca patrili, predmety, ktorých sa údajne dotkol. Ceny sú rôzne, od desať dolárov až po niekoľko stovák. Ako je to s ich pravosťou? Nuž, to je už otázka viery...

Pochádza z krvných testov

Možno sa pýtate - a čo krv v ampulke, tá bola pravá? A odkiaľ sa vôbec nabrala? Nešlo tiež len o kresťanské „placebo“? Aj keď to znie trošku strašidelne - tomu sa však pri relikviách vo všeobecnosti nevyhnete -, červená tekutina skutočne kedysi prúdila v žilách Jána Pavla II.

Ampulka bola jednou zo štyroch, ktoré naplnili krvou určenou na krvné testy na transfúziologickom oddelení v Nemocnici Bambino Gesú druhého apríla 2005, teda v deň pápežovej smrti. Keďže však transfúzia napokon nebola potrebná, lekár, ktorý sa o pontifika staral, venoval krv cirkvi.

Dve nádobky odovzdali osobnému tajomníkovi Jána Pavla II. kardinálovi Diwiszovi, dnešnému krakovskému kardinálovi, zvyšné dve ostali v opatere rehoľných sestier pracujúcich v nemocnici. Jedna z nich neskôr putovala do Sacraria, kde sa uchovávajú aj ďalšie dôležité relikvie, medzi inými guľkou prederavená, zakrvavená sutana, ktorú mal na sebe Ján Pavol II. v čase atentátu, kadere vlasov odstrihnuté z jeho hlavy pár dní pred smrťou či kúsky krvavej gázy z jeho operácie.

Kabát, ktorý mal počas útoku na Námestí svätého Petra, Diwisz tajne ukryl a o jeho existencii sa svet dozvedel až po pontifikovej smrti. Aj keď sú štyri ampulky s pápežovou krvou považované za veľkú vzácnosť, v kostoloch a ďalších cirkevných inštitúciách po celom svete sú rozmiestnené desiatky relikvií obsahujúce krv Jána Pavla II. Viaceré sa nachádzajú aj na Slovensku. Napríklad v kostolíku v Rajeckej Lesnej, v Oravskej Polhore, na košickom Karmeli, v Katolíckej univerzite v Ružomberku, dokonca aj v rádiu Lumen.

Kvapku krvi na malom kúsku látky opatrujú v Kostole Najsvätejšieho srdca Ježišovho v Michalovciach. Pápežova krv uchovaná z neuskutočnenej transfúzie je uložená vo vzácnom relikviári a Úrad liturgických slávení Svätého Otca ju vystavuje pri výnimočných príležitostiach. Napríklad pri blahorečení či aprílovom svätorečení Jána Pavla II. A ako je možné, že je krv v ampulkách stále tekutá? Dôvodom je údajne antikoagulačná látka, ktorá bola v skúmavke.

Najčudnejšia relikvia

Asi žiadnu relikviu, ak nerátame svätý grál, prípadne Turínske plátno, posmrtný „odev“ Ježiša, nesprevádzalo toľko kontroverzií, mýtov a krádeží ako jeden z najbizarnejších uctievaných predmetov v dejinách kresťanstva - údajnú Kristovu predkožku, ktorú mu ako Židovi vraj odstránili krátko po narodení.

Aj keď ťažko uveriť, že by sa objektom uctievania stal práve tento kúsok Ježišovho tela, legenda hovorí čosi iné. Vychádzajúc z viac či menej serióznych prameňov sa napríklad vo Wikipédii môžete dočítať, že v apokryfe Arabského evanjelia o detstve hovorí: „Po obrezaní vzala stará hebrejská žena Ježišovu predkožku a uložila ju do alabastrovej nádoby do oleja z nardovníka.

A mala syna lekárnika, ktorému povedala: Chráň sa predať túto alabastrovú nádobu, aj keby ti za ňu ponúkali tristo denárov.“ Táto relikvia sa mala v Európe objaviť v stredoveku, najstaršia zmienka o nej pochádza z decembra roku 800, keď ju Karol Veľký daroval pápežovi Leovi II. Údajne mu ju priniesol anjel, keď sa modlil, iná verzia tvrdí, že bola svadobným darom od byzantskej cisárovnej Ireny.

Leo III. predkožku pridal k ostatným relikviám do kaplnky Sancta Sanctorum v Lateránskej bazilike v Ríme. To, že je skutočne autentická, mala neskôr potvrdiť vízia Svätej Brigity zo Švédska - v stredoveku sa totiž zaručene pravých predkožiek objavilo v rozličných mestách asi osemnásť, jedna aj v slávnom pútnickom meste Santiago de Compostela.

Keď v roku 1527 vyplienili Rím, odniesli si aj vzácnu relikviu. Hoci nemeckého vojaka, ktorý ju ukradol, dolapili v Kalkate, necelých päťdesiat kilometrov od Ríma, netušili, čo ukrýva pod kabátom. Škatuľku ukryl vo svojej cele, kde zostala celých tridsať rokov. Keď ju Kalkaťania objavili, mníšky a veriaci sa začali v húfoch hrnúť do kostola, aby na vlastné oči videli jediný kúsok Ježišovho tela na zemi. Cirkev odobrila pravosť predkožky desaťročnou zhovievavosťou voči pútnikom, ktorých do Kalkaty prúdili tisícky.

Čudesná relikvia inšpirovala maliarov, sochárov, ale aj hudobníkov. V roku 1728 napríklad istý Jan Dismas Zelenka z Drážďan skomponoval Omšu pre obriezku nášho Pána Ježiša Krista. V roku 1900 sa „Ježišova predkožka“ dostala v cirkvi na čiernu listinu.

Tým, čo o nej hovorili, hrozila exkomunikácia, Druhý vatikánsky koncil v rokoch 1962 - 1965 Deň svätej obriezky vymazal z latinského cirkevného kalendára. Východní kresťania a tradiční rímski katolícki však 1. januára stále oslavujú Sviatok obriezky nášho pána.

A kalkatská relikvia? V roku 1983 vraj záhadne zmizla. Verzií ako a prečo je niekoľko, jedna vraví, že za tým stojí samotný Vatikán. Podľa amerického novinára Davida Farleyho, ktorý o „hľadaní najčudnejšej relikvie“ nakrútil dokument pre National Geographic Channel, sa vraj cirkevní hodnostári obávali, že by sa vedci mohli pokúsiť naklonovať Krista...

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].