Svätý týždeň v Španielsku: Sevilla žije pokorou a honosnými procesiami

Semana Santa v španielskej Seville nie sú len jedinečné procesie, ale najmä pokora a pokánie.

Ak túžite prežiť neopakovateľný veľkonočný týždeň, vyberte sa do španielskej Sevilly. Pestré procesie vám vyrazia dych, ale v záplave turistov a kajúcnikov nájdete oveľa viac. Silu viery a oddanosť tradíciám, ktoré vás podnietia aspoň trochu sa zamyslieť nad sebou a svojím životom.

Ako Ku-klux-klan: Do centra Sevilly sme vlani prichádzali plní očakávania a strachu. Prečo obavy? Ak je zlé počasie a prší, púte sa nekonajú. Celý mesiac pred festivalom Semana Santa hlásili krásne slnečno a teplo. Spolu s nami však do mesta, ako na porazenie, zavítala studená vlna - zima a lejaky.

Iný druh strachu majú turisti, keď sa prvýkrát stretnú s účastníkmi procesií, takzvanými nazarenos. Sú to muži, ženy aj deti odetí do rúcha. Okrem plášťa majú na hlavách nasadené kukly v tvare kužeľa, na ktorých sú vystrihnuté len otvory na oči.

Pútnici vyzerajú naozaj strašidelne - ich odev až príliš nápadne pripomína oblečenie neslávnej sekty Ku-klux- -klan. „V Seville vznikla tradícia tohto odievania zhruba v 14. až 16. storočí a s uvedenou sektou nemá nič spoločné,“ hovorí recepčný Rodrigo.

Týmto odevom veriaci jednotlivých bratstiev ukazujú, že počas Veľkej noci by sa malo kajať celé ľudstvo, nie iba jednotlivec. Tvár kajúcnikov by preto nikto nemal vidieť. Symbolicky predstavujú dav ľudí, ktorý dal ukrižovať Krista.“ V nejednej procesii putuje aj tisíc nazarenos. Odevy pútnikov môžu byť biele, čierne, fialové alebo aj červené.

V rukách držia obrovské sviece a putujú od jedného posvätného miesta k druhému.

Každá je iná

Semana Santa alebo Svätý týždeň je v španielskej Seville najväčší sviatok roka - začína sa Kvetnou nedeľou a končí sa veľkonočným pondelkom. V tomto období ovládnu Sevillu najmä procesie. Každý deň ich môžete stretnúť niekoľko a každá je iná. Začínajú a končia sa v inú hodinu, oblečenie pútnikov je iné a hlavne každá procesia je zasvätená inej farnosti.

A procesia často nie je príjemná poobedňajšia prechádzka. Niektoré sa začínajú napríklad o tretej hodine ráno a končia sa večer, iné sa začínajú poobede a skončia sa v skorých ranných hodinách. Procesia alebo cofradia, ako ju tu nazývajú, môže trvaťaj viac ako dvanásť hodín.

Sväté púte prenášajú rôzne televízne spoločnosti, ale hlavne sa im venuje špeciálny televízny kanál Giralda, pomenovaný podľa hlavnej katedrály v Seville. Ak sa chcete vyhnúť turistom a užiť si pravú púť, odporúčame odviezť sa do niektorej z okrajových štvrtí mesta.

Rozhodli sme sa pre kostol Capilla del Patrocinio. Miestne bratstvo El Cachorro bolo založené v roku 1689. Procesia sa mala začať o trištvrte na štyri večer a končiť o pol tretej ráno. Ale ešte hodinu pred začiatkom sa vznášali otázniky nad jej konaním.

Otázniky vo forme tmavých mrakov nad mestom. Televízny prenosový voz nás uistil, že sme na správnom mieste. Pred kostolom sa začali schádzať veriaci. Nazarenos prichádzali jednotlivo, ale aj v skupinkách pešo, iní vystupovali z áut. Niektorí boli kompletne oblečení v habite, iní si časť oblečenia zatiaľ niesli v rukách.

Pred bočným vchodom do kostola sa zaregistrovali. „Asi sme tu dnes zbytočne. Počasie nevyzerá ružovo,“ prehodí priateľsky kameraman miestnej televízie. Zrejme cíti stavovskú spriaznenosť, keďže si všimol, ako horúčkovito fotíme pútnikov, ktorí medzičasom zaplnili kostol.

Je neuveriteľné, že sa doň všetci zmestili, prišli ich celé stovky. Bohužiaľ, predpoveď kameramana sa naplnila do bodky. Roztrhlo sa zatiahnuté nebo a spustil sa strašný lejak. Ľudia sa utekali skryť tam, kde sa dalo. Ani dáždniky nepomohli.

Všetci sme zostali premočení až na telo. Ale nepriazeň počasia len zdôraznila pozoruhodnú črtu obyvateľov Sevilly - oddanosť tradíciám, viere a Bohu. Veľa pútnikov napriek lejaku kráčalo naboso alebo v ponožkách. Posúďte sami, vonku sa schladilo, že by sme zniesli aj zimnú vetrovku, a nazarenos kráčali v premočených ponožkách!

Dramatická bola aj reakcia ľudí na očakávanú správu, že sa procesia ruší. Veriaci pred kostolom si nahlas vzdychli a niektoré ženy sa rozplakali. Predstava, že púť bude zase až o rok, ich zlomila. Pútnici aj muzikanti začali pomaly vychádzať z kostola, ale dav miestnych ešte hodinu po oznámení čakal aspoň na otvorenie kostola, aby sa mohli ísť dnu pomodliť.

Ako hodinky

Bratstvá okrem náboženského rozmeru fungujú ako charitatívne organizácie, ktoré slúžia chudobným počas celého roka. Je niekoľko rozdielov v pravidlách, ktorými sa jednotlivé z nich riadia počas sprievodov Veľkej noci.

Niektoré stanovujú minimálny vek, aby zabezpečili, že kajúcnici budú disciplinovaní. Bratstvo mlčanlivosti musí zasa dodržiavať úplnú mlčanlivosť počas štrnásťhodinového pochodu za zvukov bubnov a trúb.

Iní zase uprednostňujú sprievod ako rodinné či priateľské stretnutie, navzájom debatujú. V procesii v Seville nemôžu chýbať dve platformy alebo imagenes. Sú to obrovské vyzdobené oltáre so sochami Krista a Panny Márie s výjavmi veľkonočného týždňa.

Umiestnené sú pod baldachýnom a obkolesené množstvom horiacich sviec. Ťažkú platformu na pleciach a chrbte nosí tridsať-štyridsať mužov skrytých pod látkou, takže ich vôbec nevidno. Hovoria im costaleros. Obrovské bremeno nosia celé hodiny, oddýchnuť si môžu akurát počas prestávok na určených miestach - pod balkónmi vyzdobenými látkami.

Pokyny na prestávky dáva muž idúci pred oltárom úderom klopadla na rám podstavca. Keď pútnici zastanú, na balkón vystúpi speváčka a zaspieva nábožnú pieseň. Tretí úder klopadlom naznačí nosičom, aby zdvihli platformu a pravidelnými malými krokmi pokračovali ďalej na svojej púti.

Pútnici sa riadia harmonogramom vypracovaným na minúty. Je to nutnosť, aby sa v tej istej chvíli a na tom istom mieste nestretlo viac procesií. Presný program si možno stiahnuť na internetovej stránke mesta alebo prečítať v dennej tlači.

Zamyslenie v daždi

S rozpustením procesií sme sa v nasledujúcich dňoch stretli ešte viackrát. Preto keď sme neďaleko hlavnej katedrály počuli bubny a zvuky kapely, aké sprevádzajú procesie, utekali sme v tom smere ako o život. Aby sme uvideli aspoň niečo z veľkého divadla.

Predrali sme sa davom ľudí, niektorí si držali miesto aj dve hodiny. V centre diania medzi nazarenos sme začali fotiť ako odušu. Vtedy sa stalo niečo nezvyčajné. Vedľa nás sa z ničoho nič objavil jeden pútnik, jeho pokojné oči sa dívali na nás cez otvor v kukle.

Zrazu vytiahol z vrecka svätý obrázok a podal nám ho. Jednoduché gesto, silnejšie než slovo. Zmrazí nás a prinúti zastaviť sa, poobzerať okolo seba a zamyslieť sa nad sebou. V tejto chvíli malého osvietenia znovu začalo pršať. Pútnici dostali pokyn na rýchly presun do katedrály.

Za pár minút všetci nazarenos zmizli v katedrále, kam vtedy nikto okrem pútnikov s nimi nesmie vojsť. Sumarizujeme v hlave zážitky a uvedomujeme si silu tradície. V Seville existuje viac ako päťdesiatpäť cirkevných bratstiev, z ktorých niektoré sa datujú do 13. storočia.

Semana Santa však neznamená len sprievody v uliciach. Značí aj príchod jari. Týždenné oslavy zaplnia ulice, kostoly, bary a reštaurácie. Je to zmes vôní pomarančových kvetov, kadidla a vosku. Skvelá atmosféra a stále očakávania stretnutí s ďalšími pútnikmi.

Nočné púte sú nádherné, vznešené a až strašidelné. Po dlhom čakaní pani Vilches z bratstva mlčania povedala kajúcnikom, aby sa pripravili na pochod, čím spustila veľký aplauz. O dvadsať minút bola opäť pri oltári, aby procesiu zrušila, lebo dážď sa vrátil.

Akokoľvek vrúcne sa modlíme, aby Boh splnil naše priania, je to vždy on, kto napokon rozhodne,“ utešovala pani Vilches, kým im po tvári stekali dažďové kvapky a slzy.