Tlačenica: To, čo by na Slovensku spôsobilo paniku, zvládli Taiwančania s prehľadom. Nebezpečne hustý dav vznikol na oslavách Nového roka. Väčšina ľudí však zachovala chladnú hlavu.

Taiwančania sa vedia správať v dave. Inú možnosť ani nemajú...

Po uliciach vyše dva a polmiliónovej metropoly Taipei sa vôbec nemusíte báť chodiť. Taiwan patrí medzi najbezpečnejšie krajiny sveta.

Jedna z najproduktívnejších krajín sveta, ktorá je len o kúsok väčšia ako Slovensko, no má štyrikrát toľko obyvateľov, sa dá nazvať malou Čínou.

A nečudo, väčšinu obyvateľov tvoria práve potomkovia Číňanov, ktorí s generálom Čankajškom opustili rodnú krajinu. Priniesli so sebou nielen čínske poklady, ale aj jedlá z každého kúta Číny, tradície a nesmiernu životaschopnosť.

Populárny

Taiwan je od Slovenska vzdialený 15 hodín letu. Teda cesta z Viedne tam toľko trvá, obvykle je totiž s prestupom v thajskom Bang-koku. Už prílet na letisko v hlavnom meste Taipei prezradí, že krajina, do ktorej vchádzate, je populárna medzi turistami. Dáva si však na nich pozor. Predtým, než vás pustia na svoje územie, vás imigrační pracovníci nafotia a oskenujú vaše odtlačky prstov.

My sme dorazili s turistami z Číny, ktorých bolo naozaj požehnane. A neostali nič dlžní svojej povesti hlučných návštevníkov. Taiwan je pre nich takou populárnou destináciou, že počet Číňanov vstupujúcich na svoje územie museli Taiwančania obmedziť.

„Máme strach, že to množstvo nezvládneme. Denne preto môže prísť na Taiwan päťtisíc Číňanov v organizovaných skupinách a štyritisíc individuálne,“ vraví štátny tajomník taiwanského ministerstva pre vzťahy s Čínou Lin Chu-chia. Ak by chcel každý v súčasnosti žijúci Číňan navštíviť Taiwan, trvalo by im to pri tomto obmedzení vyše 413 rokov.

Vlhko a klimatizácia

Okrem čínskych turistov, ktorých sa po chvíľke naučíte rozoznať od Taiwančanov, si musíte rýchlo zvyknúť aj na vlhko a klimatizáciu pustenú všade naplno. A to aj vtedy, keď teploty vonku ledva prekračujú pätnásť stupňov Celzia.

Taiwančania dokonca pomocou klimatizácie kúria. Keďže teploty v tejto krajine ani v najchladnejších mesiacoch, od januára do marca, nepadnú pod desať stupňov Celzia, nemajú v budovách klasické kúrenie ako u nás. Iba niektorí využívajú elektrické ohrievače.

Tomu, že nám Európanom, dokonca aj zo severu, je v interiéroch chladno, sa trochu čudovali. Na uliciach bežne stretnete ľudí v páperových bundách a so žabkami na nohách.

Mimochodom, po uliciach sa napriek veľkosti Taipei - má vyše dva a pol milióna obyvateľov - vôbec nemusíte báť chodiť. Taiwan patrí medzi najbezpečnejšie krajiny sveta. Dopravná sieť a množstvo taxíkov vás zas dopravia, kam potrebujete.

Bývalí Číňania

Jednou z najzaujímavejších vecí na Taiwane je vzťah tejto ostrovnej krajiny k Čínskej ľudovodemokratickej republike. Taiwan ako štát s názvom Čínska republika vznikol, keď tam po prehratej občianskej vojne proti komunistom na čele s Maom Ce-tungom odišiel do exilu generál Čankajšek. A s ním dva milióny členov nacionalistického hnutia Kuomintang, vojakov a prívržencov.

Taiwan napriek ekonomickej sile a vývozu všetkého od elektroniky až po špičkové bicykle diplomaticky neuznáva väčšina krajín sveta, medzi nimi Slovensko. A to máme bezvízový styk.

Taiwan nie je ani členom OSN, kde ho v sedemdesiatych rokoch nahradila miliardová Čína. Vzťahy oboch Čín boli roky napäté, no teraz sa uvoľňujú, čo vidieť na množstve turistov, ale aj študentov a podnikateľov, ktorí medzi sebou veselo obchodujú.

Zaujímavá je najmä „politika jednej Číny“, ktorú obe krajiny presadzujú. Až na to, že Číňania berú za svoj aj Taiwan a ten zas za svoju Čínu.

Kapusta pokladom

Doslova davy čínskych turistov môžete stretnúť v Národnom múzeu v Taipei. Ukrývajú tam totiž čínske poklady, ktoré so sebou vzali Čankajškovi ľudia. Nájdete medzi nimi stovky umeleckých predmetov nevyčísliteľnej hodnoty. Vzácne kaligrafie, maľby, keramiku či predmety z jadeitu. Číňania predmety z tohto mimoriadne tvrdého kameňa veľmi obdivujú.

Medzi najvzácnejšie exponáty múzea patrí jadeitová kapusta. Tá bola súčasťou vena Jin, konkubíny cisára Kuang-su. Je neuveriteľne precízne vytesaná z jedného kusa jadeitu, ktorý je sčasti biely a sčasti zelený a vyzerá ako skutočná čínska kapusta. Na nej sú aj lúčne koníky, ktoré majú symbolizovať plodnosť.

„Žiaľ, cisárovi konkubína neporodila ani jedno dieťa. Mala totiž tváričku okrúhlu ako mesiac v splne, čo v Číne nepokladali za atribút krásy. Cisár ju preto vraj ani raz nenavštívil v spálni,“ prezradil nám sprievodca v múzeu Michael.

Fascinujúca je aj čínska keramika. Michael nám ukázal misku so zvláštnym modrým odtieňom. „Volá sa Obloha po daždi. Podarilo sa ju vypáliť náhodou. Majstra tak nadchla, že ju ukázal cisárovi. Ale to nemal robiť, lebo sa mu zapáčila a prikázal, aby nádob rovnakej farby vyrobil viac. To sa však už majstrovi nepodarilo a podľa legendy za to zaplatil životom,“ hovorí Michael, mimochodom, Taiwančan, ktorý dlhé roky žil v USA.

Vedľa múzea je vychytená luxusná reštaurácia, kde vám pripravia jedlá, ktoré sa podobajú na exponáty v múzeu. Dostanete napríklad spomínanú kapustu či neuveriteľne krásne naaranžované koláčiky. Tie však chutia typicky ázijsky, čiže skoro nijako. Pre našu európsku skupinku boli sklamaním.

Jedlá z celej Číny

Ak však nie ste zaťažení na zákusky a máte radi ázijské jedlá, bude pre vás Taiwan malým rajom. Vďaka tomu, že s Čankajškom prišli na Taiwan ľudia z každého kúta Číny, nájdete tu aj každý druh čínskej kuchyne. Skvele najesť sa dá na ulici, ale aj v známych reštauráciách. Rozdiel je, samozrejme, v cenách.

Kým na ulici stoja jedlá podobne ako u nás, v reštauráciách sú niekoľkonásobne drahšie. Večera pre jedného vás v reštaurácii vyjde na štyridsať-päťdesiat eur. Keďže ste na ostrove, môžete sa doslova prejedať čerstvými rybami a morskými plodmi.

Na chuťové poháriky útočia aj typické korenia a rôzne druhy mäsa. Vegetariáni majú trošku problém - Taiwančania síce jedia oveľa viac zeleniny ako Slováci, no väčšinou v podobe príloh a šalátov k mäsu.

Skutočným zážitkom bola návšteva reštaurácie špecializujúcej sa na plnené knedličky dim sum, pripravované na pare, v mrakodrape Taipei 101. Kuchyňa je presklená a umiestnená v strede reštaurácie.

Môžete pozorovať, ako desiatky kuchárov pripravujú jemné cestíčko a balia doň náplne. Aj samotné jedenie knedličiek je malá veda. Nestačí ich len tak schytiť a strčiť do úst.

Knedličku treba položiť na keramickú lyžicu, jemne paličkou narezať jej obal, aby von vytiekla tekutina podobná polievke. Tú treba vsrknúť, až potom knedličku namočiť do pripravenej zmesi sójovej omáčky a zázvoru a zjesť.

Pripraviť sa treba aj na to, že na Taiwane sa je paličkami a málokde dostanete príbor bez toho, aby ste si ho vypýtali. Medzi najdrahšie položky v reštauráciách patrí víno. Na Taiwane ho totiž nedorábajú, iba ho tam dovážajú.

My sme napríklad platili za pohár rozlievaného austrálskeho Chardonnay v prepočte asi 10 eur. Chuťovo bolo pritom priemerné. Je to však spôsobené aj tým, že Taiwančania si na alkohol pri jedle nepotrpia. V reštauráciách to boli obvykle turisti, ktorí si k večeri dopriali pohár vína či pivo. Domáci dali prednosť čaju.

Málo, ale vzácny

A tým je Taiwan známy. Jeho čaje sú totiž vzácne a vyhľadávané. Výroba pritom ledva vládze pokryť domácu spotrebu. Taiwanskí pestovatelia čaju sa pýšia tým, že ich podnebie poskytuje najmä v horách špecifické podmienky, a tak sa aj tento povzbudzujúci nápoj stáva výnimočným.

Špecializujú sa najmä na oolongy, čo je zelený čaj, ktorého lístky nechajú po obratí na prudkom slnku a neskôr fermentujú zabalené do malých guľôčok.

U nás ich môžete kúpiť najmä pod starým názvom Taiwanu formosa. V okolí Taipeia je niekoľko čajových reštaurácií, kde sa môžete o čaji veľa dozvedieť. My sme navštívili Taipei Tea House, ktorému šéfuje Ken Chiang.

„Pre Taiwan je čajová kultúra veľmi dôležitá. Pri pití čaju sa totiž má človek uvoľniť. Mal by sa sústrediť len na čaj, obdivovať ho a vychutnávať. Najlepší čaj nie je taký, ktorý je najdrahší, ale taký, ktorý si viete vychutnať s pokojnou mysľou. A to sa dá naučiť,“ vysvetľuje Ken.

Pri vstupe nás víta udieraním na obrovský gong, ktorý znie ako hromy počas búrky. V tejto reštaurácii robia pre turistov aj workshopy. Môžete si pomaľovať vrecká na čajové hrnčeky aj vyrobiť čajové želé. Okrem toho ponúkajú jedlá, ktoré varia s pridaním čaju. Napríklad silný slepačí vývar s dochuťou oolongu či rezance varené v slabom čaji.

Tlačenice a lampióny

Okrem kulinárskych zážitkov ponúka Taiwan špeciálne akcie. My sme ostrovný štát navštívili v čase dlhotrvajúcich osláv čínskeho Nového roka. V meste Taichung pri železničnej stanici sa konal Taiwanský lampiónový festival. Počas sedemnástich dní ho navštívilo viac ako trinásť miliónov návštevníkov.

A v najdôležitejší večer ich bolo vyše 1,5 milióna, čo spôsobilo skutočne hustú tlačenicu nielen v areáli festivalu, ale aj na stanici. Taiwančania sú však na podobné situácie zvyknutí a v dave sa správali až s neuveriteľnou rozvahou. Napriek tomu museli organizátori z tlačenice vyťahovať starých ľudí a rodičov s deťmi.

Lampióny sú jednoducho čínska srdcovka. Aj majú byť prečo. Na festivale neuvidíte obyčajné malé lampióniky, ale stovky žiariacich nadrozmerných postáv z rozprávok či príbehov. Nechýbala celá pirátska loď vyrobená z papiera a osvetlená znútra.

„Vyrábajú ich študenti a žiaci, ktorí takto súťažia o najlepšie lampióny,“ dozvedeli sme sa od organizátorov. Hlavný večer festivalu je veľká udalosť, televízie z nej vysielajú priamy prenos. Samozrejmý je veľký ohňostroj a koncerty.

Úspešný a ekologický

Taiwan je krajina, ktorá sa špecializuje najmä na vývoz. Vyrába elektroniku, šatstvo, ale aj bicykle. Na rozdiel od Číny, ktorá má neustále problémy pre znečisťovanie ovzdušia, je Taiwan mimoriadne ekologicky zameraný. Taiwančanom záleží na tom, aby čo najviac ľudí jazdilo na bicykloch alebo aspoň skútroch.

Taipei bolo jedným z prvých veľkomiest, ktoré rozbehlo požičiavanie bicyklov zadarmo. A obyvatelia to náležite využívajú najmä na trasách z domu k metru. Taiwančania sa tiež zameriavajú na recykláciu plastových odpadov, z ktorých vyrábajú oblečenie a tašky. Z Taiwanu pochádzajú mnohé celosvetovo známe firmy.

Táto relatívne malá krajina má na obyvateľa raz taký hrubý domáci produkt ako Slovensko. A čo je zaujímavé, mnohým z najúspešnejších taiwanských spoločností šéfujú ženy. Či už je to Cher Wangová, ktorá je generálnou riaditeľkou HTC, alebo Bonnie Tu, zakladateľka ženskej línie bicyklovej firmy Giant, ktorá je aj viceprezidentkou celého Giantu.

„Jazdím na bicykli každý deň od detstva. Ženské bicykle sa však vyrábali s rovnakými rozmermi ako pre mužov, aj keď mali iný dizajn. My sme preto s tímom inžinierov navrhli bicykel pre ženy. So špecifickými rozmermi, napríklad kratšími na ruky, ktoré sú pre ženy pohodlnejšie,“ hovorí Bonnie Tu.

Taiwan sa snaží veľa investovať do toho, aby bol inovatívnou krajinou. Začína sa to však už u detí, ktoré rodičia vedú k čo najlepšiemu vzdelaniu.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].