Kostol Santo Domingo: Pred dominantou mesta Oaxaca býva rušno.

Tajomné Mexiko: Jedineční Oaxačania majú vlastnú čokoládu aj pálivé ovocie

O tom, že drevené figúrky sa samy od seba presúvajú po poličke alebo že vám bylinky vyliečia zlomené srdce, hovoria miestni obyvatelia mexickej Oaxace ako o samozrejmosti.

Zahraničie

V štáte Oaxaca nájdete všetko, čo by ste od Mexika očakávali. Najchutnejšie jedlo, pláže - aj tie opustené -, poriadnu dávku kultúry, pôvodných obyvateľov, hory aj termály. V hlavnom meste s rovnakým názvom sa mieša magickosť tamojšieho sveta opradeného dávnou históriou, duch moderného i tradičného umenia, ktorý na vás dýchne na každom rohu, a hipsterské kaviarne s najkvalitnejšou miestnou kávou.

Pálivé ovocie

Vo väčšine menej rozvinutých krajín sa to najlepšie, čo doma majú, vyváža do sveta. Hovorím o káve, kakau, ovocí. V Mexiku, a najmä v Oaxace, však o dobrú kávu nie je núdza. Ani o tých, čo ju vedia pripraviť. V jednej z kaviarní vám ju napríklad donesú po namletí ochutnať a keď si chcete kúpiť zrnká, aby ste si doma pri nápoji mohli zaspomínať na veselé mexické časy, vyhlásia, že je to nemožné.

Túto špecialitu totiž praží staršia pani vo svojom pražiacom ministroji, iba pre túto kaviareň. Na dverách kaviarní visia pozvánky na fotografické workshopy či jogu, alebo na čítačku miestnej literatúry a chvíľu máte pocit, že ste v Bratislave. Popri chodníkoch sú však na cestách rozložení stánkari pripravujúci čerstvé tacos, čo vás razom vracia do miestnej reality. Vôňa všetkých druhov mäsa, ktoré Mexičania milujú, sa nesie ulicami a láka zákazníkov. Mnohí už na plastových stoličkách chrumkajú malé kukuričné placky tortily, naplnené kúskami mäsa.

Podnikateľ: Jeden z predajcov v Monte Albán. Foto: Noel Rojo

Na stoloch nechýba niekoľko druhov čili omáčok a citrón. Po celom Mexiku si čili dochucujú dokonca aj to najsladšie ovocie. Vraj táto ulička s rýchlymi tacos je najlepším miestom na jedlo v celej Oaxace. Vládne tu veselá atmosféra, jedlo Mexičanov naozaj baví. Sú hrdí na jeho pestrosť a tiež na niektoré tradičné spôsoby prípravy. V Oaxace sú napríklad známe empanady plnené miestnym syrom oaxaceňo a kvetom z cukety. Slečna roztlačí cesto na placku a položí ju na obrovský disk, pod ktorým horí drevné uhlie.

Po chvíli naukladá na placku syr a kvety a preloží ju na polovicu. Čaká, kým sa syr dostatočne roztopí a kukuričná placka naberie hnedastú farbu. Zatiaľ pripravuje ďalšiu. Za nami sa už tvorí rad. Miestnou špecialitou je tiež omáčka mole. Základ najtradičnejšej čiernej tvoria horké kakaové bôby. Pridávajú sa do nej desiatky rôznych byliniek a korení, ako je škorica, čierne korenie, klinčeky a, samozrejme, čili. Nechýbajú ani sezamové semiačka a niekedy ani sušené ovocie pre ešte sladšiu chuť.

Každá gazdinka a každá firma, ktorá omáčku vyrába, má svoju receptúru. Čokoláda a sladkosť sú však hlavné menovatele, ktoré sa v našich končinách nespájajú práve s kuracím mäsom, ktoré v omáčke obyčajne pláva. V Oaxace však musíte ochutnať! Ak nie čokoládové mole, tak iné zo zvyšných šiestich druhov, ktoré v regióne veľmi radi konzumujú. Na to, aby ste sa priučili, ako sa mole vyrába, budete musieť nájsť nejakú babičku v okolitých dedinách Oaxacy. Mladé gazdinky preferujú omáčky vyrobené v továrňach, pretože proces prípravy je pre dnešný rušný život zdĺhavý...

Početné možnosti: V Oaxace si môžete namiešať vlastnú čokoládovú zmes Foto: Noel Rojo

Vlastná čokoláda

Čokoláda je neoddeliteľnou súčasťou života Oaxačanov. Produkcia kakaových bôbov síce neuspokojí chuťové bunky všetkých obyvateľov regiónu, ale predajne s čokoládami nájdete presne na toľkých rohoch ako obľúbené tacos. A horúcu čokoládu vám tiež naservírujú všade.

V obrovských hlinených miskách a s kúskom sladkého chleba, ktorý by ste mali v nápoji vykúpať, kým si ho vložíte do úst. Aspoň tak to robia miestni. „Ľudia už v minulosti pili horúcu čokoládu. Pred tým, ako išli pracovať na pole, aj po návrate. Zaháňa hlad,“ vraví Dario, ktorý melie kakao v jednej z miestnych predajní, kde si môžete dať namlieť svoju vlastnú zmes kakaa, cukru, mandlí a škorice, aby nápoj chutil nielen po horkom kakau.

Dario nám ukazuje, ako fungujú stroje, v ktorých dve skaly teplom drvia kakaové bôby s orechmi a korením a následne aj s cukrom. „Namletá hmota je tekutá v závislosti od toho, koľko cukru pridáte, a je horúca. Ak idete odtiaľ rovno domov, môžete si doma vyrobiť čokoládové tabličky alebo figúrky. Ľudia to tak robia a potom ich predávajú,“ vraví.

Snové figúrky

Oaxaca by nebola Oaxacou bez umelcov. Vydávame sa za niektorými do dediny San Martin Tilcajete. Hneď ako vystúpime z autobusu, pozýva nás do svojho obchodu a zároveň dielne mexický mladík. Na drevených policiach má naukladané svoje drevené sošky - alebrijes. Farebne pomaľované snové či fantazijné postavičky vyrábajú v oblasti už aspoň osemdesiat rokov.

„Najprv sa vyrezávali pri príležitosti festivalov či zberu kukurice. Ľudia to robili vo voľnom čase, keď nepracovali na poli,“ vysvetľuje Benito, ktorý sa remeslu priučil od starého otca, ešte keď bol dieťa. Venoval sa mu niekoľko rokov, tak ako jeho bratia. „Kedysi vyrezávali iba muži, dnes pribúdajú aj ženy. Alebo aspoň postavičky maľujú ako moja žena,“ vraví Mexičan a ukazuje na svoju útlu manželku sediacu vo dverách dreveného domčeka s dievčatkom v náručí. „V dedine je asi dvesto dielní. Vo väčšine maľujú tradičné motívy, najmä kvety.

My sa snažíme byť iní,“ vraví Airin. „Aby sme vytvorili pekné alebrijes, musíme pozorovať drevo. Daruje nám veľa rôznych tvarov, ktoré môžeme využiť. Hneď vidíš, či ti drevo pripomína draka, monštrum, anjela, alebo nejakú osobu či obraz, ktorý nosíš v hlave,“ vysvetľuje Benito tvorbu drevených figúrok. A hneď sa aj púšťa do vyrezávania malej mačičky, také nájdete na každom trhovisku v Oaxace.

V dedine však žijú aj umelci, ktorí okrem podobných figúrok, akých sú v predaji tisíce, vyrábajú jedinečné kusy, určené aj na vystavovanie, napríklad v New Yorku. Benitov mladší brat už niekoľko rokov pracuje na obrovskej soche draka, ktorého pomaľúva výjavmi zo života starých mexických civilizácií. Zatiaľ čo v dielni jeho rodiny majú zamestnaných ľudí, ktorí sošky maľujú, drak je iba dielom Victora.

Odvrátená tvár: Pri júnových protestoch učiteľov v Oaxace zahynulo niekoľko ľudí. Výsledkom boli protesty proti policajnej brutalite. Foto: Profimedia.sk

„Ponúkali mi zaň desaťtisíc eur, ale zatiaľ ho nechcem predať,“ vraví mladík pred tridsiatkou, ktorý kreslil už ako dieťa. Benito už mačku z dreva vyrezal, ošetril drevo, ošmirgľoval ho. Pristúpi k stolu, vytlačí naň z tubičky farbu, močí do farby štetec a začne mačičku maľovať. Štetec si namáča do slín namiesto vody. Pery má biele od farby. Okrem klasických farieb alebrijes často farbí prírodnými, napríklad z listov stromov alebo farbou z hmyzu. „Inšpiráciou mi je každodenný život,“ vraví Benito.

Migrácia

Každodenný život Benita nie je jednoduchý. S Airin sa zoznámili v USA, kde sa ona narodila mexickým rodičom, a on tam odišiel pracovať. Nejaký čas po zoznámení musel Benito Spojené štáty opustiť. A Airin, hoci ešte nemala 18 rokov a nikdy nebola mimo USA, sa rozhodla odísť za ním. Z Oregonu do malej dediny v Oaxace. Nevedela, do čoho ide. Keď zistí, že hovoríme po anglicky, v španielčine už ďalej hovoriť nechce.

Nemá kedy používať svoju obľúbenú angličtinu, iba s turistami. V Oaxace žije osem rokov, odvtedy nevidela svoju rodinu, nechce odísť od detí. Plánuje im však vybaviť doklady, aby mohli odísť do USA. Airin chce zarábať, aby mohol Benito v Mexiku dokončiť ich dom.

Špecialita: Avokádo, fazule, syr, tortilly - základné ingrediencie mexickej kuchyne. Foto: Magdaléna Vaculčiaková

„Mám tu svoj vlastný biznis, nechcem sa vrátiť do USA,“ vraví Benito. Podobných osudov, ktoré majú spoločné slovíčko migrácia, by ste v krajine našli desiatky, ba stovky tisícov. Navečeriame sa spolu, dáme si pivo. Trávime s rodinou asi šesť hodín. Od pracovných tém o výrobe alebrijes sa dostávame aj k životným peripetiám. Akoby sa nemali komu vyrozprávať...

Všade samé pyramídy

Pyramídy nájdete po celom Mexiku. Niekedy sa pozeráte na okolité kopce a myslíte si, že sú to hory, ale to tiež môžu byť pyramídy. Mnohé tunajšie stavby dávnych civilizácií zostali dodnes neodkryté. V regióne Oaxaca žili aj Zapotecovia, ovládali väčšinu územia tohto štátu asi pred 2 500 rokmi. Jedným zo zaujímavých archeologických nálezísk o tejto civilizácii je rozsiahla sieť zavlažovacích kanálov okolo známeho turistického miesta Hierve el Agua.

Tu nájdete v horách vodopády i skalné útvary, z ktorých jeden je až tridsať metrov vysoký. Tvorí ich relatívne malé množstvo vody, ktorá je presýtená uhličitanom vápenatým a prichádza na povrch cez trhliny. Môžete sa vykúpať v malých termálnych jazierkach. Pri pohľade z jedného z nich uvidíte pod sebou len útes vedúci do údolia medzi vysokými kopcami.

Zapotecovia tiež vystavali mestečko Monte Albán, ktoré bolo 1 500 rokov popredným sociálnym, politickým aj ekonomickým centrom tejto civilizácie. Dnes je na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pred vstupom si môžete kúpiť doma vyrobenú zmrzlinu, napríklad aj z chrobáčikov, ktoré Mexičania bežne jedia ako u nás čipsy. Po vstupe prejdete popod pár stromov a pred vami sa rozprestrie hlavné námestie veľkosti 600 štvorcových metrov.

Okolo neho sú budovy, v ktorých bývali významné osobnosti Zapotecov, a tiež priestory určené na ceremónie. Charakteristické pre toto archeologické nálezisko sú kamene s vytesanými výjavmi z kultúry. Medzi najstaršie patria obrazy tancujúcich mužov, ktorí majú predstavovať obete obradov. Stavba jednotlivých budov je premyslená i zrealizovaná do detailov.

V skalách a skalkách by ste mohli nachádzať obrazce, kým vás horúce slnko nevyženie do tieňa. Zo samého vrcholu stavieb sa môžete kochať výhľadom do ďalekých polí a dediniek. Pod stromami sa zase môžete dať do reči s ilegálnymi predajcami hlinených sošiek. Prihovára sa nám 83-ročný predajca. Vraj keď on ešte ako dieťa behal bosý po okolitej džungli, žiadni ľudia na Monte Albán nechodili.

Vysvetľuje nám, čo znamenajú obrázky vyrezané v skalách, a potom vyťahuje sochy šamana, Luny, muža či ženy, ako ich vraj zobrazovali Zapotecovia. V taške má aj odvar z mäty. Vysvetľuje, čo všetko ním môžeme vyliečiť. Ľudia v Oaxace poznajú bylinky, ktoré okolo nich rastú. A všetky využívajú aj inak než v kuchyni.

Zapotecovia napríklad na liečenie posielali ľudí do temazcalu - parného domu. Funguje na princípe parnej sauny, nahriate skaly sa oblievajú alkoholom mezcal i bylinnými odvarmi. A vy si zatiaľ na telo natierate med, šaman na vás vylieva čokoládu alebo si masírujete pokožku šťavou z grepu. To všetko nám dáva zem a to všetko nás môže podľa Zapotecov vyliečiť.

Alebo napríklad vajce z akéhokoľvek zvieraťa má podľa šamanov, ktorí sa riadia učením Zapotecov, schopnosť vytiahnuť z tela to, čo je nezdravé. „Temazcal môžete využiť na liečenie čohokoľvek. Napríklad niekoho opustila priateľka a už nechce žiť, aj ten môže prísť. Alkoholikovo telo sa v parnom dome detoxikuje počas jedného rituálu. Ľudia, ktorí sú závislí alebo berú veľa liekov, môžu prísť na čistenie organizmu,“ vraví Joshave, šaman, u ktorého absolvujeme rituál v temazcale.

Ako piť mezcal?

Na skúsenosť v parnom dome sa nás opatrne pýta pani, ktorá nás na ďalší deň učí piť mezcal. Vošli sme z ulice do otvorenej galérie. Visia v nej maľované obrazy žien a ich topánok. V Oaxace môžete vystavovať čokoľvek. Od fotografií juhoafrických černochov, ktorí trpeli v dôsledku apartheidu, až po tradičné oblečenie pôvodných obyvateľov Mexika. Umeniu sa medze nekladú. Prihovára sa nám majiteľka.

Po zdvorilostných otázkach o tom, čo sme už precestovali a ako sa nám páči jej rodné mesto, sa spýta, či sme ochutnali mezcal. Tradičný alkohol, ktorý v Oaxace vyrábajú z agávy, sa vraj nedopíja do dna. Posledné kvapky sa vylejú, aby sa vrátili zemi. Z tajnej skrýše vyťahuje fľašu domácej.

Nalieva nám tri štamprlíky a odovzdáva múdrosti o tom, ako sa máme správať k svojmu partnerovi. Akoby nás poznala. S otázkou o temazcale trochu váha. Keď jej povieme, že sme tam deň predtým boli, spýta sa iba, čo si o tom myslíme, akoby si overovala, či sme „na tej istej vlne“.

Keď zistí, že áno, rozhovorí sa o tom, čo všetko si týmto spôsobom vyliečila ona. Aj ľudia sú v Oaxace magickí - otvorení, priateľskí. A neboja sa hovoriť o tom, čomu veria.

Zahraničie