Tomu sa hovorí kult! V Ghane sú podľa Ježiša pomenované aj wi-fi siete v miestnych kaviarňach

V metropole Ghany si môžete vypočuť výklad Biblie v mestskej doprave, ale aj vychutnať surový šarm chudobných štvrtí

Prvá africká krajina oslobodená od európskeho vplyvu, v ktorej je náboženstvo najstmeľujúcejším elementom a meno Ježiša Krista nesú aj wi-fi siete v miestnych internetových kaviarňach. Či už ide o futbal, alebo prostú vášeň k príprave tradičných jedál, všetko, čo sa v Ghane robí, by malo vychádzať zo srdca. Ale pozor, ak vás niekto pozve na jedlo, ktoré práve konzumuje, často chce byť len zdvorilý a neočakáva, že by ste sa k nemu naozaj pridali.

Luxusné štvrte

Accra, hlavné mesto Ghany, si vás okamžite podmaní svojou živelnosťou, bezprostrednosťou ľudí, dopravným hlukom či pouličnými jedlami. Hoci sa tu ľudia veľmi neponáhľajú, svoj čas vedia využiť. Dokonca aj keď čakáte na semaforoch, vám pouliční predajcovia s košíkmi na hlavách ponúkajú najrozličnejší tovar. O miestnych špecialitách nehovoriac. Kuchyňa západnej Afriky je veľmi rôznorodá a v Ghane sa veci ako fufu, banku, ryža jollof či waakye varia na každom rohu. Jedlo s veľkou pravdepodobnosťou kúpite aj o polnoci na nejakej križovatke.

Na bagete si pochutnáte nielen vo Francúzsku.
Na bagete si pochutnáte nielen vo Francúzsku.
Lívia Vajdová

Pochutnáte si tu na francúzskej bagete.

Čo nás v Accre náramne prekvapilo, boli štvrte s luxusnými domami pripomínajúcimi haciendy. Podobne ako u nás, aj v Afrike sa ľudia pochvália bohatstvom a nehnuteľnosťami. Veľa obyvateľov Ghany žijúcich v zahraničí si tu vystavalo obrovské rodinné domy, aby sa počas návštevy rodnej krajiny nemuseli o strechu nad hlavou deliť so zvyškom rodiny.

Kuriózne však je, že obytné časti s honosnými domami sú často sprístupnené prašnými cestami s nespočetnými výmoľmi, ktoré sa v období dažďov stávajú takmer nepriechodnými. „Ľudia v Ghane sa skrátka nevedia zorganizovať, aby cesty vlastnou iniciatívou opravili. Neustále sa len spoliehajú na vládu,“ vysvetľuje naša domáca, pričom poukazuje na podstatný rozdiel s Nigériou, kde občania nemajú žiadnu dôveru k štátu a veľkú časť každodenných nevyhnutností, ako je napríklad elektrina, si zaobstarávajú sami.

Nedeľná klasika

V Ghane nájdete všetky možné odnože kresťanstva od charizmatikov a pentakosty cez metodistov až po adventistov siedmeho dňa. Ľudia sú mimoriadne poverčiví, až tak, že sudca neváha vykázať z miestnosti človeka, ktorý sa na neho nevraživo pozerá. Silná viera v Boha chráni ľudí pred silami zla.

Kdekoľvek sa v Accre nachádzate počas nedele, neuniknete hlasitému spevu gospelu či zápalistému výkladu Biblie. Niekoľkokrát sa nám naskytla možnosť navštíviť kostol charizmatikov. V poslednom čase sa ich v Ghane rozšírilo toľko, že továrne a kinosály boli premenené na miesta na vykonávanie bohoslužby.

Táto vetva kresťanov zdôrazňuje úlohu Ducha Svätého, duchovných darov a vieru v zázraky v modernej dobe ako súčasť každodenného života. Nie je preto žiadnym prekvapením stretnúť na ulici príslušníka charizmatikov, ktorý vám predostrie celú škálu zázrakov, čo sám vykonal. Často si ich dokonca nahrávajú na smartfón, ako to bolo v prípade pána Godfreda. „Tejto žene som pomocou rituálu prinavrátil plodnosť,“ vysvetľoval nám obsah videa, kde sa žena zvíjala v podivuhodných kŕčoch opojenia.

Kwame Nkrumah je považovaný za osloboditeľa Ghany.
Kwame Nkrumah je považovaný za osloboditeľa Ghany.
Lívia Vajdová

Kwame Nkrumah je považovaný za osloboditeľa Ghany. Foto: Lívia Vajdová

Ľudia v charizmatickom kostole boli ponorení do akéhosi extatického stavu - počas omše sa prechádzali po kostole, vlnili v bokoch a natriasali rukami nad hlavou, akoby hrali na tamburíne. Hlasito odriekavali modlitby, výrazne pritom gestikulujúc ako herec učiaci sa divadelnú rolu. Niektoré ženy vykonávali „rituál“ s deťmi zavesenými na chrbte, previazanými v širokých látkach.

Nevychádzali sme z údivu nad tým, že čím vyššie decibely sa z kostola ozývali, tým hlbšie boli deti ponorené do spánku. Medzitým kňaz s mikrofónom vykladal Bibliu s takým ohlušujúcim oduševnením, že mikrofón v skutočnosti vôbec nepotreboval. Podobné omše môžu v Ghane trvať aj 5 hodín. Nie je ľahké zvyknúť si na túto nedeľnú klasiku pripomínajúcu rockový koncert. Najmä keď vám pri nej hrozí vážne poškodenie sluchových orgánov.

Záhadné trotro

Bibliu v Ghane vykladajú hádam všade. Je celkom bežné, že sa v mestskej doprave trotro postaví cestujúci čelom k ostatným a s oduševnením poučuje. Na konci prednášky potom očakáva, že ho počúvajúci finančne odmenia. Apropo, peniaze. Tak ako všade, aj v Ghane dokážu divy a za malú čiastku si kúpite aj políciu.

Trotro je pre cudzincov záhada sama osebe. Spravidla ide o väčšiu dodávku vo veľmi schátranom stave, ale ak ste beloch a nechcete sa nechať oklamať taxikármi, nemáte veľmi na výber. Tí si totiž vašu farbu pleti spájajú s rozprávkovým bohatstvom a snažia sa z vás vytrieskať čo najviac.

Pochopiť všetky nástrahy trotro nie je jednoduché, ale dá sa to zvládnuť. Cestovný poriadok by ste v Ghane hľadali márne, takže vám neostáva nič iné, než čakať na okraji cesty a pozorne načúvať, čo vyhlasujú po sebe idúce dodávky. Nesmie vás však prekvapiť, ak vás niektorý zo šoférov nasilu zatlačí do svojej dodávky. Bez opýtania a bez ohľadu na to, kam zrovna máte namierené.

Rušné trhy sú gastronomickým zážitkom.
Rušné trhy sú gastronomickým zážitkom.
Lívia Vajdová

Rušné trhy sú gastronomickým zážitkom. Foto: Lívia Vajdová

Malá nočná hudba

V Accre sa musíte pripraviť aj na dvoj- až trojdňové výpadky prúdu. „Počas môjho pôrodu v nemocnici vypla elektrina a musela som odrodiť len pri svetle sviečok,“ zverila sa nám mladučká Grace, s ktorou sme sa pustili do reči pri čakaní na trotro.

Bez elektriny nefunguje ani klimatizácia, ani ventilátor, ani chladnička. Nefunguje takmer nič. Ak sa obrátite na známych, aby zavolali spoločnosti, ktorá má na starosti dodávky prúdu, pripravte sa na poriadny výbuch smiechu. Pravidelný kúpeľ vo vlastnom pote sa tak na dva-tri dni stane bežnou rutinou.

Veľa podnikov, inštitútov či dokonca domácností používa generátory. Ich bzukot pripomínajúci veľký roj komárov sa stane vašou malou nočnou hudbou a bude sa vám vysmievať počas prebdených spotených nocí.

Ľudia, ktorí nemajú generátory, sa počas neznesiteľne horúcich nocí musia vynájsť inak. Často im pri tom nechýba originalita. „Pred spaním si chodím posedieť do svojho auta, v ktorom mám klimatizáciu. Popočúvam hudbu a keď sa mi telo dostatočne schladí, idem spať,“ prezradil nám svoju premyslenú taktiku jeden známy.

„Nemajte strach a užite si africkú slobodu,“ poradila nám s úsmevom na tvári domáca, keď sme sa jej opakovane posťažovali na časté výpadky prúdu. Niečo na tom naozaj bolo. Bez elektriny je človek nútený odpútať sa od sociálnych médií, keďže si nemá kde nabiť telefón. Trávi tak viac času s rodinou. Keď vám však počas výpadku elektriny prestane tiecť voda a musíte ju nosiť vo vedre z nádrže na dvore, vtedy sa africká sloboda začína meniť na európsky kurz sebaovládania.

Strach z mora

V prípade výberu pláže v Ghane sa odporúča nechať dobrodružného ducha doma a ísť tam, kde si za vstup musíte zaplatiť. Všetky ostatné pláže sú zanedbané a ľudia ich používajú ako verejné toalety. Búrlivé pobrežie s vlnami odrádza väčšinu Ghančanov, aby sa vôbec naučili plávať.

Pôvod strachu z mora pravdepodobne pochádza ešte z čias obchodu s otrokmi, keď kolonizátori pravidelne odvážali Afričanov na lodiach na šíry oceán. Rodičia preto svoje deti učili, aby zostali čo najďalej od vody, a vymýšľali množstvo povier. Mnohé z nich sa preniesli aj do súčasnosti. „Rodičia mi ako malej prísne zakázali vstupovať do mora. Tvrdili, že je to miesto pre bosorky a morské príšery a môžem sa utopiť,“ prezradila nám Dia, ktorá more pozorovala len z bezpečia piesočnatej pláže. Ghančania namiesto plávania obľubujú poobedňajšie a večerné seansy na preplnenej pláži s hlasitou hudbou v štýle afrobeat, nadšenými tanečníkmi a rozvoniavajúcim grilovaným mäsom.

V moslimskej štvrti: Ghana je jedna z mála krajín, kde kresťania a moslimovia žijú pohromade bez konfliktov. „Je celkom bežné, že rodina sa skladá z moslimov a kresťanov a žije v pokoji,“ vysvetľuje pán Bagnya, ktorý nás zasväcoval do náboženských tajov. „Aj to, že hlavný imám pozýva na spoločenskú udalosť v mešite kresťanov a naopak,“ dodáva Bagnya.

Moslimských štvrtí Accry, inak nazývaných aj zongo, je veľa. Tou najznámejšou je rozhodne Nima. Jej drsnosť spojená s láskavosťou miestnej komunity si vás hneď podmaní. Nebezpečná, hlučná, plná vreckárov.

Dôraz na účes sa začína klásť už v útlom veku.
Dôraz na účes sa začína klásť už v útlom veku.
Lívia Vajdová

Dôraz na účes sa začína klásť už v útlom veku Foto: Lívia Vajdová

Tak vám ju opíšu ľudia, ktorí v nej nikdy neboli. Osamotený beloch by ju dosť pravdepodobne spoznal z tejto strany. Mali sme šťastie navštíviť štvrť s moslimkou Fatimou, Nima nám tak ukázala celkom inú tvár. Ocitli sme sa uprostred jednoduchých, napoly schátraných tehlových domčekov, ktoré obývajú celé generácie jednej rodiny. Žijú vedľa otvorených odtokových kanálov.

Jedinečný obraz dotvára sušiaca sa bielizeň a húf detí v roztrhaných šatočkách. Napriek všadeprítomnej chudobe tu však človek nepociťuje stiesnenosť či nedôverčivosť. Naopak, chudoba akoby obyvateľov Nimy zjednotila. A nepriateľsky sa nesprávajú ani voči cudzincovi. Robili si síce žarty z môjho trochu extravagantného klobúka, zároveň sa s nami delili aj o to málo, čo majú. Čím hlbšie vstupujete do útrob Nimy, tým väčšie je nutkanie do štvrte sa vrátiť.

Európsky vplyv

Ghanou sa prehnalo viacero koloniálnych mocností. Portugalcov vystriedali Holanďania a tých neskôr Angličania. Kontakt s Európanmi priniesol popri obchode so zlatom a slonovinou smutne známu súčasť africkej histórie - otroctvo. Jeho stigma pretrváva dodnes.

Hrady Elmina a Cape Coast, kedysi pobrežné pevnosti postavené v 15. storočí pod portugalským vplyvom, slúžili na obchod s otrokmi. Dnes sú svetovým dedičstvom UNESCO a patria medzi najnavštevovanejšie turistické pamiatky v Ghane.

Elmina, bielo sa vypínajúca pevnosť nad plážou a búrlivými vlnami Atlantiku, pripomína krutosti obchodovania s otrokmi, po africky nazývaného maafa. Bez ohľadu na to, či beloch prichádza z krajiny s kolonizátorskou históriou, alebo nie, pri prekročení vstupnej brány ho zavalia zmätené pocity. Návštevníci majú možnosť nahliadnuť do dverí, z ktorých už nebolo návratu. Cez túto úzku štrbinu v stene otroci nastupovali na čakajúcu loď.

Ak už ste podnikli cestu do Elminy a Cape Coastu, Národný park Kakum by mal byť povinnou zastávkou. Tento tropický dažďový prales je domovom opice Diana, antilop, chocholatky a afrického slona. Zaujímavosťou dažďových pralesov je, že najpestrejší život v nich nenájdete na samotnej zemi, ale v korunách stromov. Tie sa ťahajú až do výšky 30 metrov. Preto najväčšou kuriozitou parku Kakum je priechod po kolísavom drevenom mostíku spevnenom lanami, ktorý vás v dĺžke 350 metrov prevedie ponad klenbu stromov.

Rybárske slumy

James Town, najstaršia a najživelnejšia štvrť Accry leží priamo na brehoch Guinejského zálivu. Celé stáročia bola záchytným bodom pred plavbou otrokov do Ameriky, dnes však chátra. Z miestneho starobylého majáka sa môžete opíjať nádherným výhľadom na Atlantický oceán, rybársky prístav, ale, bohužiaľ, aj na obrovské slumy.

No ruka v ruke s chudobou ide aj surový šarm miesta. Nespútaný život, hluk z výfukov, reggae z rachotiacich rádií, rinčanie panvíc a praskanie ohňa alebo aj zápach z kanálov tlmený omamnými výparmi marihuany, to všetko je James Town.

Rybári opravujú siete pred ďalším rybolovom.
Rybári opravujú siete pred ďalším rybolovom.
Lívia Vajdová

Rybári opravujú siete pred ďalším rybolovom. Foto: Lívia Vajdová

Ak sa na tento pulzujúci život chcete pozrieť zblízka, navyše s fotoaparátom v ruke, je rozumné vyhľadať miestneho správcu. Pre každý prípad, aby ste neskončili ako návnada pre ryby. Správca, ktorého ľudia rešpektujú ako šerifa z westernových filmov, vás za menší poplatok prevedie po rybárskych slumoch, najchudobnejších v celej Accre.

Bezpečne sme sa tak zatúlali medzi ženy predávajúce čerstvé tilapie a ančovičky v bielych vedrách a mužov pracujúcich na schátraných drevených člnoch. „Rybolov nám čoraz menej vynáša. Po nočnej šichte sa asi piati rybári vraciame len s týmto biednym úlovkom,“ posťažoval sa nám jeden z nich ukazujúc približne na dvojkilovú hŕbu rýb. „Pri malých úlovkoch stúpajú ceny rýb, čím klesá záujem zákazníkov.“

Vzápätí nás obklopil húf ufúľaných strapatých detí. S nádejou dostať niečo od cudzinca bielej pleti pribehli k nám bosé po nánosoch odpadu. Mrzelo ma, že som im nepriniesla nejaké hračky namiesto peňazí. Na to ma správca vysmial: „Deti v Ghane sa nehrajú s hračkami, ale s peniazmi!“